Ked sedím a pozerám do prázdna
Stále sa točím v blúdnom kruhu
Vzdychám nad neprávom
A neustále sledujem minulosť

Ako to dokázať?
Ako sa striasť tej neutíchajucej bolesti?
Ako zastaviť ten nárek v mojom vnútri?
Ako prekonať samú seba?

Hovorím si že to zvládnem
Moja zvedavosť nemože premocť moje vedomie
V zápätí som sa strmhlav hodila do priepasti
A čakala na vzkriesenie

Ked človek pochopí všetky súvislosti
Celé svoje aj vaše ja
Až vtedy dokáže byť spokojný a šťastný
A nezožierať sa maličkosťami

V tmavom vreci hmatám po trpezlivosti
Snažím sa ju pevne chytiť
Ale ked ona sa tak lahko vymaní z mojej ruky
Tak lahko mi preklzne pomedzi prsty

Snažím sa zachovať si dostojnosť
Predstieram nezáujem a chlad
Tak ako všetci navokol
Ved som v podstate ako všetci
Tajím všetko, hrám sa na niekoho iného
A i tak nie je to dobré
A i tak nie som spokojná
Ani tak ani tak ...

Vždy som bola sama sebou
A vždy to stačilo
Potom prešli roky
A nabaluje sa to a nabaluje a problémy a slzy
A skúsenosti, vela vás toho mrzí...

A
A potom velký výbuch
Všetka omietka sa rozvíri
Steny sa rozpadnú
A vy ste holý

Kosti z vás trčia pred svetom
A už len plač dokáže vyjadriť vaše pocity
Viete ako sa treba správať
Všetko sa to prediera von a dnu
A dnu a von
A už sa iba modlíte
Nastávajú chvíle kedy aj veríte
A všetko sa to aj tak rozpadne
A zostanete úplne sám
A čakáte
... na princa na bielom koni
No ten nechodí a nechodí

Po rokoch už viete
Že nikto taký nie je na svete
Ste len vy
Sám
Holý s kosťami

Aj napriek všetkému stále veríte v dobro
I ked len vo svojom vnútri cítite že niekde
Predsalen niekde musí byť
Niekde na svete v krehučkej kvetinke

Vo vnútri viera navonok chlad
Na tvári maska
Namalovaný úsmev cez slzy
Žial utretý v prospech nového dna