Po svete šírom, cupitá s čírom, na rifliach s dierou a silnou vierou, veselé šťúple dieťa. Pýtam sa kto si moje? A čo tak samé pobehuješ? Skúmavo na mňa pozrie a na čele zračí sa mu vráska..."Či ani Ty nepoznáš ma? predsa láska..... . Chodím a hľadám kde o mňa ešte stoja, no vidím, že mnohí sa ma boja. Začína obchádzať ma strach, pretože padá na mňa prach. To isté stihlo mojich priateľov, ohľaduplnosť s nádejou. Dokonca vieru, úprimnosť a úsmev. Tak navrhla som, ešte niečo skúsme. Poďme si medzi ľudí zalietať a počas toho letu, dať všetkým vedieť, že stále ešte sme tu..." Usmiala som sa a riekla.. "Želám Ti teda šťastia veľa, aby si všade doletela. To isté Tvojim priateľom, ohľaduplnosti s nádejou, viere, úprimnosti i úsmevu. Nech svet je opäť žiarivý a plný šťastia a úsmevu" :o)