Kde bolo tam raz, v údolí bičovanom suchom, kymácal zľahka sa povraz.

Dav ľudí zraz, v minulosti tu mal neraz, aby vzhliadli na ten výraz prosebný sršiac z modliacich sa očí, ktoré smrti, postavili zoči voči.

Na povel ktorému kat verne hovel, byť, bedárovi odoprel. Čujúc vŕzgajúci povraz, rutinne prežehnal sa nad visiacou dušou kňaz, ešte raz.

Odniesť, rozpustí vždy zraz tento príkaz, no niekedy zákaz sa priblížiť, odráža blížnych vzlyk.

Nik moci pomôcť nemá dosť, sťa obranou mu slúži vlastná starosť o akosť, ktorou tak pyšná je jeho radosť, že pomstychtivou sa zatiaľ stala odvrhnutá slabosť.

Znásilniť teraz nevinnú okolnosť sa pod rúchom stvora chystá, budiš pomsta už odvetou si je istá, no trnstitá a pustá, po nej zostáva cesta.