Pocuvaj ma sem
jeden pribeh ti rozpoviem.
Bola som krasne milovane dievcatko
pokial to neprislo to co sa stalo vo mne bolest zanechalo.
Nedokazem nikdy si odpustit ze som nebola snimi
a neprezivala tie bolesti ktore sa im do cesty pristavili.
Stale premyslam ako som to mohla dovolit
a im tak velku bolest sposobit.
Stale si kracam svojim zivotom so smutkom v dusi
ale ja zijem a kvoli nim dalej zit musim.
Nesmiem sa stale trapit nad tym
co nikto z nas cas nevrati.
No ja som uz vyrastla a zijem svoje sny
aj ked nieje tak ako to ma byt.
Chcem vsetko zle aby sa nikdy nestalo
aby to male dievcatko uz konecne na bolest zabudlo.
Kazda jedna bolest ktoru mam
vo mne zanechala velky strach.
Ze sa to stane zase a pridem o vsetko co mam tak rada
tento pribeh je o mne a je to pravda.
Nechcem tu bolest zazit zas
chcem vam svoju lasku dat.
Nechcem sa uz nikdy viac trapit
a nikomu to neprajem zazit.
Vsetko co je tu povedane
no moje otazky su este nezodpovedane.
Cakam pokial mi to niekto vysvetli
ci sa nieco da v mojom zivote zmenit.
Ked toto pisem tecu mi slzy lebo viem
ze to co sa stalo nebol len zly sen.
Prist o tych ktorych som tak velmi milovala
zostala mi po nich iba krasna spomienka.
Kazda spomienka vyvola smutok ale aj usmev
ze spoznat ich bolo proste super.
Cas hoji vsetke rany
no pre mna to neplati