Toľko pocitov v tisícoch smeroch,
tak neznalosti v priestranstve.
Toľko túžby, bezradnej túžby nekonečnej.
Žiť, rozličné životy v myslliach,
v hlavách, vsaté do kože.
Je úniku? pred seba samým?
Svojou negativitou, zlosťou,
nekonečným smútkom
vytvoreným vo svete existencie len tvojej.
Kto ti môže pomôcť?
Veď len ty máš kľúče zo železa či z popola?
Niet nikoho v tom svete úniku,
len bezduchá duša blúdiaca.
Túžba, smútok za niečím nepoznaným,
čo to sakra je?
Snáď tá šedá, šťastná minulosť?
Popreplietaná striebristými lankami
oboch variantov?
Zastreté vnútro ma ťahá späť,
za tým nešťastím? Chce ma zavraždiť?
Tie sny vyžarujúce radosť a lásku,
nekonečnú eufóriu - zabijak.
Môj mozog mal byť chytrejší,
srdce zrozumiteľnejšie,
ľudia citliví...
Bojujem, neviem dokedy
nekonečno, zúfalstvo a nechápavosť
ako hmlistá noc, upozorňujúca.
Boj medzi mnou somnou.
Kto zvíťazí? Kto chcem aby zvíťazil?
Kto je kto? Neviem!!!
Dusím sa, nával do hlavy
bum preč.
Zostala som stáť, kedy?
Nežijem a začínal mylný pocit žitia.
Pocit chcenia žitia, pretrváva
Čo nie je v poriadku?
Kde je moje stratené ja, bolo?
Kým som? Kým ma spravila moja naivnosť?
V zime 30 stupňov.
Ako som mohla?
Zabila som sa sama.
Môžem zároveň nemôžem za to.
Nevedomosť? Alebo nechcenosť?
Kiežby niekto odpovedal, pohladil
moje zomierajúce srdce a dušu.
Zbláznila som sa?
Čo mi je?
14, vrásky, cigarety?
Nie,
démoni sú na vine.
Sú takí zlí, nechajú človeka vyschnúť
do kosti a utopiť jeho zvyšky?
Alebo sú to anjeli,
ukazovatelia správnej cesty cez tŕnie?
Aká cesta, kde vedie moja cesta?
Nie je to také zlé, bolo, bude.
Prítomnosť - existuje. Verím.
Boh? Verím. Pomôž mi, zúfalo to
potrebujem, čo potrebujem?
Láska, 5 písmen, hnusný význam.
Odporná vec, hnusná nechutná
tak zavádzajúca. Je to klam,
musí. Inú možnosť neokúsila som.
Vyhryzie ťa celého, všetko zmizne.
Hľadáš útočisko, nenájdeš.
Už nevnímaš svet ako iní,
vnímaš ho ale dobre.
Vysnívaný neskutočný sen,
nekonečná bolesť z imaginárnej straty,
skutočná bolesť.
Začo?
Siréna na varovanie, facka na prebratie
Nič z toho!
Reťazová reakcia.
Strach, žiadne pripustenie pretože ho cítiš.
Aj keď necítiš nič.
chcem žiť, ĽÚBIŤ, MILOVAŤ A BYŤ MILOVANÁ.
Príde to niekedy?
Uzavrela som sa sama, do tej klietky?
Pre vlastnú hlúposť alebo rozum?
Prečo??? Chcem odpoveď!!!
Ver, budeš mať.
Ochranný pancier vyhriaty.
Strať sa. Vypar sa ako rosa
zo stebiel mylnej nedotknuteľnosti.
Nerozoznám realitu od túžby.
Som blázon - túžim po prázdnom smútku
ktorým tak moc trpím?
Túžim po pocitoch lásky,
zapíjam ich opačnom. Negativitou.
Automatika? Neviem.
Trpela som, neskutočne.
Rany sú zahojené, jazvy živé.
Čo ma vlastne bolí z minulosti?
Cítim bolesť neindifikovateľného
dôvodu.
Prečo???
Musí to tak byť?
Nemusí!!!
Ako sa vynoriť z hlbokého oceána?
V akej hĺbke prežívam, dusím sa?
Mám šancu na záchranu?
Hrdina, vytiahni ma.
Očisti a zahoj mi vnútro.
Do konca života ale musíš byť, rany budú
žiť. Neskôr jazvy.
Musí to tak byť?
Nemusí!
Máme dar slobody - neobmedzenosti!
Prečo si ohraničovať pocity?
Tie sú predsa v tisícoch smeroch.