Stretol som ťa raz, v odpoludní slnka.
Neviem sám, prečo sa to stalo tu.
Tam pri mojich nohách je naraz veľká hĺbka,
Nemám silu k pádu, či letu.
Srdce mi byť, ako zvon začalo,
Keď som počul tvoj nádherný hlas.
Už ostáva iba krokov málo
A pre mňa vtedy zastaví sa čas.
Zrútiť sa nechcem, po tebe zas túžim.
Mám pocit, že skáčem z veľkých mlák do kaluží.
Neviem, či to počuť chceš, možno asi nie.
Kedy sa na mňa konečne usmeješ?
Sedíme na zmrzline, no už mi nechutí.
Kto opäť moje srdce spiace prebudí?
Prečo ma bolí už spomienka na teba?
Neviem, či ťa počuť mi bolo vôbec treba.
Slová v tejto chvíli nič už neznamenajú.
Rôzni kamaráti o tebe sa rúhajú.
Nič ti hovoriť už ďalej nebudem,
Veľký orol sedí v hniezde na dube.
On sa pánom stáva,
Slnko z bohom dáva.
Či čierna, či plavá,
Farba tvojich vlasov,
Tvár oplýva krásou.
Na zmrzlinu už nechodím,
Priveľa je pre mňa hodín.
Už cukráreň zatvorili,
Už odišla, moji milí.
Neviem, čo mám zaspievať,
Či smútiť, či radovať,
Neviem to ja sám.
V srdci lásku mám.
Prečo som ju počul zasa,
Oj, už je tu, pozrime sa.
Vôbec ma nevidí zas,
No ja počujem jej hlas.
Keby som už prestal počuť,
Stratil aj na zmrzlinu chuť,
Bol by som ja rád,
A budem sa smiať?
To ja neviem, túžim po nej,
Odkážte jej, čo je vo mne.
Ak vôbec počuje ma,
Určite mi i znak dá.
Tak ma prosím, vypočuj.
Prosím, už nezastavuj.
Sám sa v žiali utápam,
Preto že ťa v srdci mám.
Prečo som ja ostal sám?
Prečo lásku v srdci mám.
Na zmrzlinu nepôjdem zas,
Aby som nepočul tvoj hlas.
Vyhnem sa tej cukrárni,
Nechcem život premárniť.
Môj žiaľ síce veľký je,
Väčšie je aj trápenie,
Že nemôžeme spolu byť.
Medzi nami je veľká niť.
Pretrhnime ju, zabudneme na seba.
Čo ale ďalej? Žiť nám spolu netreba.
Tak ja hovoriť budem vždy,
Po tie moje nádherné dni.
Prečo sme sa stretnúť museli?
Aby som sa topil v trápení?
Tak sa maj, smutno mi bude za tebou.
Ty si fajn, ja som opatrný nebol.