Na štastnom srdci človeka, čierná straka pristála,
zbadala šťastie a hneď ho roztrhala.
Po štastiu už ani stopy,
srdce človeka sa v smútku topí.
Slnko v srdci človeka už krásne svietilo,
keď prišiel smútok, všetko otemnelo.
Srdce už od žiaľu pomaly praská, zachraniť ho može jedine láska.
Láska je však v nedohľadne,
srdce človeka už pomaly chladne. Všade je tma a chladná noc,
nik nebeží smutnému srdcu na pomoc.
Mesiac teraz prebral kontrolu, slnko sa skrylo niekde ku moru.
Chladný vietor fúka chlad,
srdce má po láske hlad.
Srdce dobré, pomaly zaspáva, keď tu sa zrazu, zažltne púpava. Žeby predsa len nádej malá? Odkiaľ by sa tu predsa vzala?
Púpava zrazu zvolá: " Slnko, vyjdi von, azda nepočuješ lásky zvon"?
Slnko sa snaží zápasiť so strakou, no nad srdcom je stále veľa oblakov.
Zrazu, ako maják sa rozžiari láska, čierna straka, už nevydá viac hláska.
Srdce už nepozná smútok a žiaľ, láska a štastie, je náš nový kráľ.
Čierna straka
Dátum: 06.11.2016 | Vložil: Anonymous