Anjel

09.01.2010 02:32

Anjel

 

Po stopách v suchom lístí zmoknutý krok.

Počuješ ako šuští?

Dnes sa nebo rozpadlo,

dnes konečne všetko dostalo význam.

 

Vznáša sa pomaly nad studenou zemou,

 krídlami jemne víri vzduch.

Kráčam, nasledujem ho,

som ponorená do tohto tajomného sveta.

 

Chladná kôra stromov zmäkla,

rozostúpil sa les.

 Vtáčik tíško čaká na jeho znamenie.

A on ma volá už známou ozvenou lásky.

 

Zastal život, no ja pokračujem v ceste za ním,

na koho som čakala.

V koho som verila a kto si ma našiel.

Stmieva sa a hviezdy zmenili smer.

 

Spoza skaly som ho zahliadla.

Bol krásny, pozeral do zeme

a bosé nohy sa mu nechveli.

Správal sa ako by tu bol stále.

 

Biele šaty mu viali navôkol

a krídlami ani nepohol.

Prečo si tu? Prečo teraz?

Noc sa zbláznila, rozbila sa na kúsky.

 

Nepovedal nič,

pozrel na mňa a ja som vedela, že je koniec.

Podávam mu ruku

a on mi ju jemne stisne.

 

Vznášam sa s ním nad lesom,

nad zemou, nad riekou.

Už nie som viac návštevník, odchádzam.

Hviezdy sa rozostúpili.

 

Nebojím sa tmy,

čo bola vždy černejšia ako čierna.

Dnes je tu svetlo, láska.

Dnes je tu so mnou môj strážny Anjel.

 

Sme jeden svet, jedno slovo, jeden hlas.

Nepýtaj sa ma, neviem kam idem.

Je to ako blesk, také jasné, plné sily

a zmizne to ako by to ani nebolo.

 

Dnes sa nebo rozpadlo, kôra zmäkla, vtáčik stíchol.

A on sa opäť vznáša nad zemou a svojimi krídlami víri vzduch.

Bosou nohou sa dotkne zeme a čaká.

Na koho? Možno na Teba.