Antická filozofia. Antropocentrický obrat vo filozofii. Podstata a význam Platonovej a Aristotelovej filozofie.

Sofisti:

V Átenach v čase demokracie vzrástla potreba ľudí, ktorí vedia rozprávať a argumentovať: platení učitelia múdrosti.

Plusy sofistov: obrat k človeku, odmietanie ontologických a gnozeologických otázok, objavili silu jazyka

Negatíva: pravda sa stala relatívnou

 

Protagoras: “Mierou všetkých vecí je človek“- každý človek inak vníma veci a o jednej veci môžu vzniknúť dva protichodné názory

Gorgias: „Nič nie je. Ak by aj bolo, nie sme schopní to chápať. Ak by sme aj pochopili, nie sme schopní to povedať iným.“ - pravda je individuálna, subjektívna. Neexistujú všeobecné pravdy.

 

SOKRATES

5st. p.n.l. Atény. Filozof slova: slovo má ľudí spájať, nie oddeľovať. O jeho učení vieme len od Platóna, nezanechal dielo. Chodil po uliciach a viedol dialógy.

Platónovo dielo: Obrana Sokratova: „Poznaj sám seba“ niekde v človeku je pravda. Sokratova metóda sa nazýva maieutika. Spochybňoval to, čo bolo ľuďom známe. Nepoučoval - bol si vedomý vlastnej nevedomosti: „Viem, že nič neviem“ . Za učenie o daimonoch bol odsúdený na smrť: daimoni - hlas boží v človeku, hlas svedomia.

Estetika: Podľa Sokrata je krásne to, čo plní svoj účel - praktická stránka veci.

 

PLATÓN

Dualizmus bytia:

Svet vecí: “nepravé bytie“ - vnímame ho zmyslami. Patria sem všetky veci, ktoré vznikajú a zanikajú. Musia mať spoločný pôvod, ideu.

 

Svet ideí: “pravé bytie“ - môžeme poznávať rozumom. Idey sú nemateriálne pravzory vecí, ktoré vnímame vo svete vecí pomocou zmyslov.

Idey sú usporiadané do pyramídy: najvyššia je idea dobra. Idey sú večné, nemenné a nehmotné podstaty. Veci v našom svete sú len odrazmi ideí.

Učenie o duši:

- dualizmus chápania človeka: telo+duša.

Duša - spojená so svetom ideí, lebo je nemateriálna;

Telo - spojené so svetom vecí, preto je smrteľné;

Duša predtým, než sa usadila v človeku, žila vo svete ideí - chce sa tam vrátiť, čo jej človek umožní len rozumom, a vtedy sa duša začína rozpamätávať.

Duša má tri zložky: rozumovú, vôľovú a žiadostivú

 

Učenie o štáte:

spravodlivosť: keď je všetko na svojom mieste a vykonáva svoju činnosť

Vytvoril utópiu - obraz ideálneho štátu

 

Analyzuje existujúce ústavy:

Timokracia: 1. strážca, 2. filozof, 3. výrobca: K moci sa dostanú strážcovia, začne chamtivosť a túžba po peniazoch. Filozof je odsunutým radcom.

Oligarchia: 1.strážca, 2. výrobca, 3. filozof: Strážcovia držia moc, vzniká majetková nerovnosť.

Demokracia: 1.výrobca, 2. strážca, 3.filozof: k moci sa dostáva masa ľudí, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť. Chaos, neporiadok: je tu sloboda, ale nie systém.

Tyrania: k moci sa dostane jedinec - silná osobnosť, ktorej sa chce ľud zbaviť, preto si zabezpečí strážcov.

Chce štát, kde by sa každý uplatnil podľa schopností.

 

ARISTOTELES

(384-322 p.n.l)

Jeho diela:      

logické práce: Organon

prírodno-filozofické spisy: Fyzika, O duši, ...

metafyzické práce: Metafyzika

etické a sociálne práce:  Etika Nikomachova, Politika

ďalšie práce: Poetika, Rétorika

 

LOGIKA

Podľa neho existujú len jednotliviny: majú vlastnosti: jedinečné, zvláštne a všeobecné - všeobecné sú pre filozofiu najhodnotnejšie, pretože sa týkajú najviac súcien.

Veci:  

A) látka: materiál, z ktorej je zhotovená

B) forma: podoba, vlastnosť, ktoré vec má

Látka môže byť potencionálne hocičím, ale len jedna forma sa realizuje.

C) zbavenosť: akonáhle sa realizuje jedna forma, látka je zbavená všetkých ostatných

 

Všetko prebieha na základe príčinných vzťahov:

- látková príčina: materiál

- formálna príčina: tvar, forma veci

- hybná príčina: tvorca

- účelová príčina: na aký účel vec slúži

Tvorenie veci je teleologické - účelné. Vnútorný princíp, ktorý usmerňuje vývin veci k naplneniu účelu nazýva entelechia (to, čo má cieľ samo v sebe)

 

FYZIKA A KOZMOLÓGIA

Všetky telesá sa skladajú zo štyroch základných prvkov: zem, voda, vzduch, oheň.

Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku: éteru a pohybujú sa kruhovým pohybom, ktorý je večný a dokonalý.

 

UČENIE O DUŠI

Tri formy duše:          

- vegetatívna: vyživujúca duša, zabezpečuje funkciu organizmu: rastliny, živočícha alebo človeka

- zmyslová: umožňuje vnímanie a premiestňovanie: živočíchy a človek

- rozumová: najvyššia forma, má ju len človek

 

Rozum rozdeľuje na receptívny (trpný) a činný. Zatiaľčo receptívny prijíma materiál zmyslami, činný nie je odkázaný na podnety zvonku, a preto je nesmrteľný.

 

ETIKA

Konečným cieľom, o ktorý sa človek usiluje kvôli nemu samému, je dobro. Dobro jednotlivca spája s dobrom štátu, ale dobro štátu kladie vyššie. Za najvyššie dobro považuje blaženosť. K blaženosti človek smeruje životom založeným na rozumovej činnosti duše. Cieľavedomé konanie dobrých skutkov si vyžaduje rozvoj schopností, ktoré nazýva: cnosti. V tejto súvislosti zavádza pojem stredu - cnosť sa nachádza vždy medzi dvoma krajnosťami: napr. medzi márnotratnosťou a lakomstvom sa nachádza štedrosť a pod.

 

UČENIE O ŠTÁTE

Najvyššou formou ľudského spolužitia je štát, je nadradený svojim častiam, ktorými sú rodina a jednotlivec.

 

Formou štátu je zriadenie:

1. monarchia: jeden vládca, ktorý pracuje v prospech všetkých. Keď sa zvrhne, ide o tyraniu: jeden vládca pracuje vo svoj prospech.

2. aristokracia: skupinka vládcov preferuje všeobecný záujem. Keď sa zvrhne: oligarchia: skupina myslí len na seba.

3. politea: množstvo ľudí rozhoduje v prospech všetkých. Zvrhne sa na demokraciu: množstvo ľudí rozhoduje o všetkom, nehľadia jeden na druhého.

 

Zdroj:

KICZKO, L., MARCELLI, M., WALDSCHUTZ, E., ZIGO, M., 1993. Dejiny filozofie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. s. 21-32. ISBN 80-08-01830-5.