Česká národnostná menšina

     Počiatky vzťahov medzi obyvateľmi územia dnešných Čiech a Slovenska kladú historici už do obdobia Veľkej Moravy.

Už v stredoveku sa vyvinul spisovný český jazyk. Na Slovensko prichádzali okrem nemeckých aj českí mestskí remeselníci, odborníci a českí duchovní, ktorí so sebou prinášali spisovnú češtinu. Za reformácie, ktorá začala v Čechách v 1. polovici 15. storočia (husitské hnutie), prichádzali na Slovensko husitské vojská a s nimi ďalší duchovní – 1. veľká vlna prílivu Čechov na Slovensko.

     Ďalší migračný prúd sa spája s pôsobením bratríkov, pôvodne prichádzajúcich na Slovensko ako žoldnierske vojsko Jana Jiskru z Brandýsa, ktorých bolo v polovici 15. storočia na území Slovenska 15 - 20 tisíc. U nás sa používala latinčina, ktorá bola ťažká a tak obyvateľstvo začalo používať češtinu, ktorá bola blízka slovenským nárečiam. Slovenskí evanjelici začali používať jazyk českého prekladu Biblie, tzv. Kralickej Biblie z konca 16. storočia. Teda na Slovensku vznikla tzv. biblická čeština, ktorú používali slovenskí evanjelici. Po vydaní obnoveného zriadenia zemského v roku 1628 nachádzali na Slovensku útočisko stovky vyhnancov z Moravy a Čiech, členovia Jednoty bratskej, evanjelici a anabaptisti. Usádzali sa najmä v Nitrianskej a Trenčianskej stolici, ktoré boli najbližšie k ich starej vlasti.

     V 19. storočí v dobe národného obrodenia sa v Českých zemiach vytvorila nová spisovná čeština. Ale slovenskí evanjelici stále písali biblickou češtinou a ich tvorba sa stala podradnou. Tento fakt spoločne s ideami romantizmu a národno-uvedomovacieho hnutia v Európe spôsobil, že mladá generácia evanjelikov opustila v 40. rokoch 19. storočia tézu o československej národnej a jazykovej jednote a prijala tézu o samobytnom slovenskom národe a jazyku.

     Ani úsilie významného obrodenca Jána Kollára o jednotný jazyk pre Čechov a Slovákov nemalo úspech. Potom prišlo uzákonenie slovenčiny ako spisovného jazyka Ľudovítom Štúrom. Po vstupe Slovákov a Čechov do spoločného štátu na jeseň 1918 sa naša história opäť spojila. Ale pred tým bolo obdobie silnej maďarizácie a Slovensku chýbala inteligencia, učitelia, odborníci a úradníci, preto voľné miesta obsadzovali Česi.

     V Bratislave bola založená univerzita a na miesta profesorov prišli Česi. V 30.rokoch 20.stor. Česi chceli, aby sme sa vrátili k češtine. Od tohto obdobia do roku 1993 sú vlastne naše dejiny spoločné.

      Dohodou českých a slovenských vládnych činiteľov sa l. januára1993 Československá federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty: na Českú republiku a na Slovenskú republiku. Za hranicami vlasti sa tak  ocitlo okolo 60 tisíc Čechov, Moravanov a Slezanov žijúcich na Slovensku a približne 300 tisíc Slovákov na území Českej republiky.
V zmysle medzinárodného práva vznikli 2 nové národnostné menšiny, najmladšie v strednej Európe.  O českej menšine na Slovensku sa vie len málo alebo skoro nič.

Pred zánikom Československa neboli Česi žijúci na Slovensku nikdy v postavení menšiny, česká komunita nikdy nebola organizovaná, neexistovali bariéry, ktoré by ju delili od väčšinového národa ani od rodnej zeme. Za svoju vlasť pokladali celú Československú republiku, teda i územie na východ od rieky Moravy.

Majú:

Múzeum kultúry Čechov na Slovensku v Martine je súčasťou SNM

Český spolok Bratislava (ČSB) je nepolitické občianske združenie obyvateľov Slovenskej republiky hlásiacich sa k českému, moravskému a sliezskemu pôvodu, ich rodinných príslušníkov a ďalších sympatizantov bez ohľadu na štátne občianstvo. Spolok vznikol v r. 1993

• Česká beseda - ČSnS vydáva svoj vlastný mesačník
• Mosty – český a slovenský časopis, každé 2 týždne vychádza

Slovenská televízia - Český národnostný magazín

Slovenský rozhlas - vysiela český magazín, aktuálny spravodajsko-publicistický prehľad o živote českej národnostnej menšiny na Slovensku.
Česká kultúrna revue Bohémia, nový typ programu rozširujúci požiadavku tejto menšiny nielen na vysielací čas, ale aj vytvorenie príležitosti na prezentáciu kultúrneho rozvoja Čechov.