Definície KULTÚRY

 

     Pojem kultúra z antropologického hľadiska má svoj etymologický pôvod v antickom staroveku. Vznikol z latinského „colo“, resp. „colere“, a bol pôvodne spájaný s obrábaním pôdy (agri cultura). S kultúrou v úplne novom chápaní prišiel rímsky filozof Marcus Tullius Cicero (106-43 pr. n. l.), keď v Tuskulských hovoroch (45 pnl.) nazval filozofiu kultúrou ducha. Tým položil základ chápania kultúry ako charakteristiky ľudskej vzdelanosti.

     V stredoveku má pojem kultúra silný náboženský obsah. Nástup renesancie a humanizmu znamená znovuzrodenie antického významu pojmu kultúra. Počas 18. stor. sa pojem kultúra šíri do diel osvietenských filozofov a historikov, je chápaná ako oblasť ľudskej existencie, stojaca v protiklade  s prírodou.

 

Nové chápanie významu pojmu kultúra je spojené s dielom historika Gustava Friedricha Klemma (1802-1867) :

·Všeobecné  kultúrne dejiny ľudstva (1843-1867)

·Všeobecné vedy o kultúre (1854-555)

Ide o súhrn javov, ktoré sa prejavujú v mravoch, viere, vo formách zriadenia, ale aj vo vojne a umení.

Zvrat v používaní pojmu kultúra je spojený s dielom anglického antropológa Edwarda Burnetta Tylora, ktorý prišiel s prvým vymedzením antropologickej definície kultúry: „Kultúra alebo civilizácia …. je komplexný celok, ktorý zahrňuje poznanie, vieru, umenie, právo, morálku, zvyky a všetky ostatné  schopnosti a obyčaje, ktoré si človek osvojil ako člen spoločnosti.“

Táto definícia sa stala východiskom pre väčšinu vied o kultúre.

 

Nachádzajú sa v nej 2 momenty:

1) kultúra nie je produktom človeka ako jednotlivca, ale ako člena určitého spoločenstva

2) kultúra nie je ľudstvu vrodená, ale naučená a každý jednotlivec si ju musí sám osvojiť                                 

(Soukup, 2000, 276-284str.)

 

Bronislav Malinowski – anglický antropológ poľského pôvodu  sa počas svojho života opätovne vracal ku kultúre.

Napísal dielo Vedecká teória kultúry kde sa venuje teórii potrieb

Podľa nej kultúru chápe z 2 hľadísk:

1) kultúra ako nadbiologický, špecifický ľudský prostriedok  

    adaptácie – pomocou nej človek lepšie čelí problémom,  

    s ktorými sa stretáva vo svojom okolí pri uspokojovaní svojich  

    potrieb

2) kultúra ako systém zahrňujúci všetky stránky rozvoja  

    spoločnosti – celok, v ktorom sú jednotlivé prvky na sebe závislé

 

Kultúru chápe ako umelé prostredie, ktoré si človek stavia medzi seba a prírodu, ďalej ju chápe ako nástroj, pomocou ktorého si človek uspokojuje svoje biologické a duchovné potreby

(Soukup, Prehľad antropologických teórií kultúry, 2000, 104str.)

Franz Boas – americký antropológ nemeckého pôvodu videl kultúru v 3 dimenziách:

1. dimenzia: zahrňuje vzťahy medzi človekom a prírodou – získanie a skladovanie potravy, zabezpečovanie prístrešia, všetko to, ako človek využíva alebo ovláda prírodu
2. dimenzia: tvoria ju vzťahy medzi ľuďmi – väzby v rodine, v kmeni alebo v rôznych spoločenských skupinách, ale aj kariérny postup, vzťah pohlaví, vzťahy medzi mladými a starými
3. dimenzia: obsahuje subjektívne reakcie človeka na všetky prejavy života, ktoré sú obsiahnuté v predošlých dvoch skupinách

 (Soukup, Prehľad antropologických teórií kultúry, 2000, 49.str.)

 

A.L.Kroeber a Kluckhon – preštudovali najvýznamnejšie práce a definície o kultúre (bolo ich viac ako 150) a podľa nich je kultúra:

1) produkt – vytvorená človekom

2) historická – vzniká v určitom časovom a priestorovom rozmedzí

3) zahrňuje hodnoty a vzory

4) selektívna – uskutočňuje sa v procese výberu a vývoja

5) dá sa ju naučiť

6) založená na vzoroch a symboloch

7) špecifickým ľudským fenoménom

(Soukup, Prehľad antropologických teórií kultúry, 2000, 64.str.)

 

Kultúru môžme  chápať minimálne na dvoch úrovniach:

1) Kultúra je  univerzálny ľudský fenomén, špecificky ľudská činnosť, ktorá nie je  vlastná iným biologickým formám života. Kultúra z univerzálneho hľadiska je najvýznamnejším znakom, čím sa druh Homo sapiens sapiens odlišuje od ostatných živočíchov. Táto univerzálna všeľudská kultúra sa prejavuje v nesmiernom množstve lokálnych kultúr.

2) Kultúra je vnímaná a študovaná ako zvláštny spôsob života rôznych skupín ľudí.

(Soukup, V. ,Prehľad antropologických teórií kultúry, 2002, 9-19 str.)