Fľaša

Fľaša

 

Z brehu rieky odhadzuješ fľašu s odkazom.

Prímerie si už dávno uzavrel,

ale svoje srdce nie.

 

Schováš sa naposledy v korune stromu,

len lístok sa ťa odváži dotknúť,

nepristúpiš na nikoho hru.

 

Ak sa ti konečne pokloní svet,

si ochotný sa vzdať,

odpustiť nedodržaný sľub.

 

Každý deň sa vyleje zbytočne mnoho krvi,

tak prečo by mala byť tvoja iná,

sladká a presiaknutá machom.

 

Dnes zakrútený do nesprávnych zmien,

zatratený budúcnosťou,

čakajúci na vykúpenie.

 

Spoza garáže starý harmonikár,

dohráva svoju pieseň o spiacej princeznej,

no tvoja si žije pokojne ďalej.

 

Zem ťa nezradí ona ťa naveky príjme,

len musíš spraviť prvý krok,

a prvý zakričať do svojho strachu.

 

Vo vzduchu cítiť príval slobody,

červená vybledla, stratila lesk,

a zem hladno roztvorila náruč.

 

Cestou dolu sa ti dych zastavil,

a princezná otvorila dlho spiace oči.

Zbadala harmonikára vo veselom speve.

 

Mala opäť ten istý zlý sen,

o mužovi, ktorý na strom vyšiel smútiť.

Krv sa mu liala zo žíl a on padal do otvorenej zeme.

 

Nepozná jeho tvár skrývajúcu sa v dlaniach.

No, keď sa rozhliadla  na stole uvidela,

ešte mokrú fľašu ukrývajúcu tajný odkaz.