Jednota a rozmanitosť kultúr

     Vedci, ktorí sa zaoberajú kultúrou ako celkom sa snažia nájsť základné črty kultúr spoločné pre všetky sociokultúrne systémy - tzv. kultúrne univerzálie. Vychádzajú zo skutočnosti, že v každej kultúre existuje nejaký jazyk, náboženstvo, systém hodnôt, hry, hudba atď.

 A tak kultúru môžeme chápať i skúmať 2 základnými spôsobmi:

- ako univerzálny ľudský jav vlastný celému ľudstvu, ako celok - kultúru ako všeobecne;

- ako konkrétnu kultúru vytvorenú konkrétnou spoločnosťou či sociálnou skupinou - kultúru ako jednotlivý sociokultúrny systém;

     Veľmi často sa hovorí o kultúrach než o kultúre. V konkrétnej realite existuje mnohorakosť a rozmanitosť kultúr, ktoré sa od seba navzájom líšia. Rozdielnosť kultúr možno sledovať v čase napr. antická kultúra alebo západoeurópska kultúra novoveku, ale tiež v priestore napr. odlišnosti východných kultúr, amerických kultúr.

     Rôzne kultúry môžu existovať v rámci jednej kultúry teda v rámci dominantnej kultúry a vtedy hovoríme o subkultúre. Tá má obsiahnuť odlišnosti, zvláštnosti kultúrnych prvkov vyhranených skupín v rámci jedného národa, určitej krajiny napr. subkultúry hippies v 60. rokoch, rómska subkultúra v Európe.

     Niektoré sociálne skupiny si utvárajú hodnoty a normy, ktoré sú v rozpore s hodnotami a normami dominantnej kultúry. Tak vzniká kontrakultúra - kontrastná subkultúra, ktorá stojí proti dominantnej kultúre spoločnosti. Väčšinou vznikajú na okraji spoločnosti - kriminálne živly, bezdomovci - ide o nejaký protest proti spoločnosti a takto sa snažia o zmenu. Napr. slobodomurári, hippies, anarchisti, rôzne náboženské sekty atď.

     V dominantnej kultúre existuje aj umelecká kultúra (ako kultúra elity) a ľudová kultúra.

     V 20. storočí vzniká masová kultúra a to hlavne rozvojom a vplyvom masovej priemyselnej výroby, tlače, filmu, rozhlasu a televízie. V súčasnosti jej úloha v modernej spoločnosti stále rastie.

     Každá kultúra z niečoho vyrastá, na niečo z minulosti nadväzuje a tvorí tzv. kultúrne dedičstvo, jadro ktorého je tvorené prvkami kultúry, ktoré sa osvedčili z minulosti a ktoré majú trvalejšiu platnosť.

     Z dlhodobého hľadiska je každá kultúra ovplyvňovaná aj inými kultúrami toho istého historického času a tento kontakt medzi kultúrami sa nazýva kultúrna difúzia a ide o prenos kultúrnych prvkov.

     Prijatie a osvojenie si týchto kultúrnych prvkov iných spoločenstiev a ich začlenenie do vlastnej kultúry nazývame akulturáciou.

V súvislosti rôzneho nazerania na rôznorodosť kultúr sa používajú 2 pojmy:

1. etnocentrizmus - iba vlastná kultúra, jej normy, hodnoty sú považované za správne, pravdivé a kultúra a spôsob života iných spoločenstiev sú chápané ako odchýlky od optimálneho stavu;

2. kultúrny relativizmus - každá kultúra je jedinečná a pochopiť ju, je možné len v kontexte ich vlastných hodnôt, noriem a ideí; každá kultúra je unikátny fenomém, ktorý nie je možné hodnotiť prostredníctvom kritérií inej kultúry;

Zdroj:

BÚZIK. B., SOPÓCI. J., 1995. Základy sociológie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 33. - 35. s. ISBN 80-08-00042-2.

CHORVÁT. I., 2000. Sociológia. 1. vydanie. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB B. Bystrica, 2000. 14. - 17. s. ISBN 80-8055-351-3.