Konfiguracionizmus

31.12.2009 00:23

- kritická reakcia na difuzionizmus v USA v 20 r. 20. storočia

- nový smer americkej kultúrnej antropológie vypracovaný

  Boasovými žiakmi

 

Predstavitelia skúmali: mechanizmus integrácie kultúry, deskripcia kultúrnych vzorcov, analýza procesu akulturácie a kultúrnej zmeny

 

Centrálna kategória:

kultúrny vzor = zodpovedá správaniu jedinca, ktorý je v danom kultúrnom obydlí;

konfigurácia = je širším komplexom vzorov;

Kultúra: nie je iba náhodným zoskupením kultúrnych prvkov, ale je vždy založená na organizačnom princípe. Ten plní integratívne a selektívne funkcií;

 

ALFRED LUIZ KROEBER

- kultúra: nadindividuálna, na jedinca vyvíja socio - kultúrny nátlak

 

Superorganická teória kultúry - kultúra tvorí samostatnú dimenziu a zároveň najvyššiu javovú vrstvu skutočnosti.

- definoval kultúrne vzory: konfigurácia alebo systém vnútorných vzťahov, ktoré dávajú každej kultúre koherenciu

 

Určil 2 druhy kultúrnych prvkov a im zodpovedajúce kultúrne vzory:

  1. primárne kultúrne rysy - súvisia s praktickou stránkou existenčného zabezpečenia života v spoločnosti,            vyrastajú z praktických motívov, potrieb a záujmov ľudí, tvoria sféru kultúrnej reality
  2. sekundárne kultúrne rysy - výrazom tvorivých impulzov  a hravého experimentovania a tvorivú sféru             kultúrnych hodnôt   (umenie napr.)

 

Dielo: Konfigurácia kultúrneho rastu - zaoberal sa sekundárnymi kultúrnymi rysmi, analyzuje vývoj významných svetových kultúr (staroveký Egypt. Mezopotámia, Čína, atď.), analyzuje rôzne oblasti kultúrnych hodnôt, snaha rekonštruovať vzorce historického vývoja kultúrneho rastu. Predpokladal, že  jadrom každej kultúry je určitý kultúrny vzorec, ten sa rozvíja, neskôr sa možnosti kultúrneho vzorca vyčerpajú, degeneruje a umiera. Potom buď nasleduje regenerácia toho istého vzorca, ale na novom základe, alebo starý vzorec je nahradený novým vzorom ––» kultúra nezmizne

 

Smrť kultúry - nahradenie pôvodného vzorca novým

Štýlové vzorce - tvoria vnútorne štrukturalizovaný základný plán, ktorý je skrytý za konkrétnymi kultúrnymi javmi. Predstavujú súhrn znalostí, princípu a hodnôt, ktorých analýzy vyžaduje subjektívny prístup.

Krivka rastu - vystupuje ako vnútorný prejav dynamických faktorov obsiahnutých v subjektívnych štýlových vzoroch ako rast a pokles vo výslednej úrovni vzorcov (využil v tomto prípade výskyt géniov)

- skúmal dámsku módu v západných spoločnostiach: hľadal základný vzorec odevu západných žien (ten prešiel zmenami), určil významné rysy v dejinách dámskeho odievania= kyvadlový pohyb a štýlová premenlivosť. Podľa neho základný vzorec odievania reprezentuje široká sukňa, ktorá je dlhá až ku členku, anatomické miesto- pás, podstatná časť poprsia, chrbta a rúk je obnažená.

 

Ethos („duch národa“) = ústredný pojem konfiguracionalizmu, najdôležitejší integračný princíp, korešponduje s romantickým vymedzením ducha národa „volks geist“

 

Kroeber a Kluckhon vymedzili 7 charakteristík kultúry a definovali ju:

kultúra je produkt, je historická, zahrňuje idey, vzory a hodnoty, je selektívna, dá sa jej učiť, je založená na symboloch a je abstrahovaná zo správania a produktov správania“

2 pojmy: 1. kultúrna intenzita- spôsob, ktorým kultúry

                   dosahujú a udržujú určitú kultúrnu úroveň.

                   Intenzívnejšie sú tie, ktoré majú bohatšie

                   kultúrne rysy a ktorých inštitúcie sú

                   najpresnejšie vymedzené.

               2. kultúrny klimax- najvýraznejšie, najtypickejšie

                   ohnisko kultúrnej oblasti, z nej sa najsilnejšie

                   šíria kultúrne prvky do periférnych oblastí.

 Kultúrne oblasti severnej Ameriky rozdelil na: arktické pobrežie, SZ pobrežie, JZ, centrálna oblasť, V a Z, Mexiko a stredná Amerika (ďalej ich rozdelil na subkultúry, pri každej určil aspoň jednu vrcholovú kultúru- ohnisko s najväčšou kultúrnou intenzitou)

 

EDWARD SAPIR

- autor teórie lingvistického relativizmu, ktorý ďalej rozpracoval B.L. Whorf

 

Sapir - Whorfova hypotéza: založená na 2 základných myšlienkach:

a) naša interpretácia sveta je determinovaná jazykovým systémom nášho socio- kultúrneho prostredia. Naše myslenie je determinované našim jazykom;

b) ľudia rôznych kultúr vnímajú svet rôzne, medzi jazykovými systémami sú rôzne rozdiely (teória viedla k systematickému štúdiu vzťahov jazyka - osobnosti - kultúry)

 

Dielo: Jazyk - pokúsil sa preukázať hypotézu, podľa ktorej kultúra, rovnako ako jazyk, obsahuje istý podvedomý vzorec, ktorý sa do myslenia neprenáša.

- teória kultúry: akékoľvek kultúrne chovanie je symbolické, pravé ohnisko kultúry vidí v interakcii jednotlivých indivíduí  a zo subjektívneho pohľadu vo svete významov interakciách. Preto treba študovať kultúru ako odvodenú konfiguráciu (usporiadanie,zoskupenie) myšlienok a činnostných vzorcov.

 

Kultúrne vzorce a kultúrna konfigurácia:

RUTH FULTON BENEDICTOVÁ

V jednotlivých spoločnostiach je kultúra - komplexný celok, ktorý zahrňuje všetky zvyky, ktoré si človek osvojil ako člen spoločnosti

- ideálny predmet antropologických výskumov: preliterárne spoločnosti (vďaka svojej relatívnej izolovanosti vytvorili osobitné kultúry; predstavujú tak laboratóriá na štúdium rozdielnosti ľudských inštitúcií a foriem sociálneho života

Diela: Vzorce kultúry a Chryzantéma a meč = tu rozpracovala problematiku kultúrnych vzorov a integrácie kultúry ako osobitných variantov systémového výskumu kultúry. Na základe zrovnávacích výskumov vypracovala typológiu indiánskych kultúr. V klasifikácii ju inšpirovali pojmy dionýska kultúra (sklony k individualizmu, agresivite, zmyslovej extáze) a apollinská kultúra (umiernenosť, sebaovládanie).

 

Kultúrna konfigurácia: ústredný dominujúci princíp prestupujúci celou kultúrou, vytvára sa po celé generácie

Integrácia(spojenie, zjednotenie): dáva každej kultúre jedinečnú tvár

 

Vzorce kultúry: každá kultúra predstavuje systém kultúrnych vzorov. Tie sú integrované okolo jednej dominantnej konfigurácie. Vďaka konfigurácii predstavuje každá kultúra jedinečný integrovaný celok.

 

- predložila tu 3 portréty 3 kmeňových kultúr:

Apollínsky typ kultúry: kmeň Zuñiov; trpezlivosť, umiernenosť, sebaovládanie; motív ritualizácie, opierajú sa o tradíciu; neprebehla tu rýchlo dezintegrácia tradičných kultúr; základ hodnotového systému: zdržanlivosť, prirodzenosť, skromnosť

Dionýsky typ kultúry: kmeň Kwakiotlov; základný princíp: boj o prestíž- rivalita; individualizmus, výstrednosť, agresivita, rituály, psychotropné látky, tanec; statusové súťaženie; najcennejšie tituly: urodzené tituly, výsadné práva; organizovali ceremoniál podtlače

Paranoidný typ kultúry: obyvatelia ostrova Dobu; charakteristický je stav úzkosti, podozrievavosti, nedôvera, znaky paranoje

Dielo: Chryzantéma a meč: vzorce japonskej kultúry- sú tam spojené 2 protikladné rysy japonskej kultúry: 1. kult lotétstva (chryzantéma) a 2. prestíž bojovníka (meč)

- podľa Benedictovej je japonský životný štýl založený na princípe hierarchie (určuje miesto každého človeka 

  v spoločnosti)

- rozpracovala tu aj metódy štúdia kultúry na diaľku

 

Integrácia: predstavuje základnú tvorivú silu; 2 roviny integrácie:

a)      integrácia kultúrnych prvkov- zastávala Boasovu doktrínu kultúrneho relativizmu

b)     je spätá s psychikou jednotlivca- organizačné princípy hľadala v psychickej štruktúre osobnosti, bola presvedčená, že kultúrne vzorce majú emocionálny charakter

 

 Kultúrne témy:

MORRISE EDWARD OPLER

- vypracoval teóriu kultúrnych tém (priama reakcia na koncepciu kultúrnych vzorcov R. Benedictovej)

Kultúrne témy - kontrolujú, stimulujú, regulujú chovanie jednotlivcov vo vnútri spoločnosti a zabezpečujú celistvosť a dynamickú rovnováhu kultúrneho systému. Všetky témy môžu mať svoje kontratémy, ktoré prispievajú k zachovaniu ekvilibria kultúrneho systému a chránia ich pred jednostrannosťou

Téma nadradenosti mužov - ako princíp ovplyvňujúci orientáciu sociálnej aktivity a utváranie schém chovania. Kultúrne schémy vystupujú na jednej strane ako podstatné kultúrne prvky, na druhej strane ako ústredné sociálne normy a hodnoty.

 

Kultúrne univerzálie a medzikultúrne komparácie:

CLYDE KLUCKHOHN

Diela: Zrkadlo pre človeka; Osobnosť v prírode, spoločnosti a kultúre; Kultúra a chovanie = rozpracoval otázky kultúrnych vzorcov a kultúrnych konfigurácií

 

Vzorce chovania - vystupujú ako spoločensky prijaté a štandardizované témy pre jednanie, ako modely chovania a sociokultúrne regulativy

 

Explicitná kultura - zahrňuje typické a výrazné vonkajšie prejavy chovania, verbálne a neverbálne jednanie členov spoločnosti

Implicitná kultura - vnútorná dimenzia spoločnosti, systém hodnôt, noriem, názorov

- pokúsil sa stanoviť hierarchiu pojmov vzor, konfigurácia, éthos.

- v centre záujmu: kultúrne hodnoty - lebo len oni umožňujú pochopiť kultúru a jej organizácie

- podľa neho existujú univerzálne kategórie kultúry (poskytujú určité referenčné body, z ktorých môže vychádzať medzikultúrna komparácia). Chcel tým vysvetliť kultúrne univerzálie a vymedziť kritériá pre ich medzikultúrne komparácie (porovnávanie, prirovnávanie).

 

GEORGE MURDOCK

- najvýznamnejší pokus o systematizáciu a klasifikáciu kultúrnych univerzálií pre potreby transkultúrnej komparácie.

- chcel vybudovať reprezentatívnu kartotéku oblasti ľudských vzťahov (usporiadanie antropologického materiálu podľa kritérií)

 

 

Výskumy akulturácie a kultúrnych zmien:

ROBERT REDFIELD

- predpokladal existenciu univerzálnych kultúrnych hodnôt

- položil základy systematického štúdia procesov akulturácie

 

Definícia akulturácie od Redfielda, Linkona, Herskovitsa: „zahrňuje javy vzniknuté v dobe, keď skupiny jednotlivcov pochádzajúce z rôznych kultúr vstupujú do stáleho, bezprostredného kontaktu, ktorý vedie k následných zmenám v pôvodných kultúrnych vzorcoch jednej alebo dvoch skupín“.

 

Kultúrne ohnisko a enkulturácia:

M.J.HERSKOVITS - akulturácia

- koncepcia kultúrneho ohniska vychádza z faktu, že jednotlivé kultúry nesmerujú  

 k prejavom vyššej koncentrácie, väčšej zložitosti a rozmanitosti inštitúcií vo všetkých  

 oblastiach, ale len určitých.

- predstavuje najvýraznejší a najpodstatnejší súhrn kultúrnych rysov, ktoré v sebe koncentruje

 dominantnú orientáciu a základný socio- kultúrny záujem určitého spoločenstva a v najvyššej

 možnej miere formuje sociálny život a štruktúru danej kultúry

 

- kultúrne ohnisko sformuloval ako hypotézu, ktorá sa opiera o predpoklady:

1. proces kultúrnej zmeny a vývoja sa dá pochopiť predovšetkým prostredníctvom psychologickej perspektívy

2. každé spoločenstvo chráni a rozvíja len tie prvky kultúry, ktoré tvoria ich kultúrne ohnisko.

3. kultúrne ohnisko je neustále v centre záujmu úvah, myslenia a diskusií členov danej kultúry

4. k zvláštnej situácii prichádza napr. pri akulturácii, kedy často kultúrne prvky tvoriace kultúrne ohnisko podliehajú kultúrnej reinterpretácii.

 

Enkulturácia = zahrňujeme tam všetky prejavy naučeného chovania a získavania socio- kultúrnych skúseností, ktoré odlišujú človeka od subhumánnych bytostí. Ide o vedomý a nevedomý proces osvojovania systému obyčajov, mravov, zákonov a tabu danej kultúry. Je to výlučná vlastnosť rodu Homo, ide o celoživotný proces, má adaptačný charakter, je to selektívny proces, prebieha v rôznych typoch sociálnych skupín, proces vedomý, vzťahuje sa vždy ku konkrétnej spoločnosti.

 

 Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 349 - 384

Google