Kozmologický a kozmogonický model sveta
Kozmogónia (z gréčtiny kosmos - vesmír; goné - vznik, pôvod) je odvetvie astronómie, ktoré skúma vznik a vývoj jednotlivých nebeských telies a iných kozmických objektov.
Kozmológia je odbor astronómie zaoberajúci sa tými vzťahmi, v ktorých sa vesmír prejavuje ako celok.
Hoci sa považuje za súčasť astronómie, má charakter samostatnej vedy na hraniciach astronómie, teoretickej fyziky a filozofie.
Kozmologické obdobie: ranná grécka filozofia, predsokratovské obdobie, prírodná filozofia;
Rieši vznik sveta a jeho usporiadanie. Typické je hľadanie pralátky Arché, z ktorej všetko vzniklo, a do ktorej sa všetko vracia.
Znakom tohto obdobia je naturalizmus a racionalizmus – obracali sa na prírodu, v nej hľadali zmysel života a tiež arché (v tomto období predstava o 4 živloch: oheň, voda, zem, vzduch).
Obdobie kozmológie sa nerozvíja v Aténach, ale v mestách gréckych kolónii na maloázijskom pobreží (napr. Milétos).
Predpokladom pre vznik antickej filozofie je rozpad prvotnopospolnej spoločnosti a vznik gréckych mestských štátov – polis. Mení sa postavenie človeka. Oddeľujú sa prírodné zákony od ľudských zákonov, Grécko – obchodná a kolonizačná činnosť.
Toto obdobie delíme:
- materialisti: milétska škola, atomisti, Herakleitos, Empedokles, Anaxagoras
- idealisti: Pytagoras, Eleáti, Parmenides
Zrod gréckej filozofie sa odohral v meste Milétos na pobreží Malej Ázie.
Milétska škola – charakteristické je hľadanie arché - má látkový charakter, nemá počiatok ani koniec, je to spoločný počiatok, z ktorého všetko vzniklo;
Táles – za arché považuje vodu (má schopnosť sa meniť);
Anaximandros: appeiron - niečo neurčité, neobmedzené, má látkový charakter, je to niečo abstraktné;
- z tohto neobmedzeného vznikajú všetky súcna, ktoré sú obmedzené časovo a priestorovo;
- vznikajú z appeironu a v ňom tiež zanikajú;
Anaximenes: pralátkou je vzduch: podľa toho, že kým niečo dýcha, tak žije;
Herakleitos: nazývaný temný - kvôli ťažkým textom. Zakladateľ gnozeológie a dialektiky. Počiatok - arché je podľa neho oheň, resp. praoheň - živel, ktorého hlavnou vlastnosťou je pohyb. Učenie o jednote a boji protikladov (súperením protikladov vo svete je dynamika).
logos - svetový rozum, zákonitosť, ktorá sa nachádza v ohni a zabezpečuje stálosť sveta a súcien. Ľudský logos je rozum.
„Panta rei“ - všetko plynie. „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ - vo svete sa všetko mení, ako sa mení aj oheň - všetko je neustále v pohybe.
Eleáti
Xenofanes: existuje jeden Boh, ktorého stotožňoval s prírodou – panteizmus;
Parmenides: bytie je celé, súvislé, neukončené, nehybné, nemenné;
- zakladateľ ontológie. „bytie je a nebytie nie je“ „myslenie a bytie je to isté“
- otec racionalizmu
Zenón z Eley: chcel dokázať, že bytie je len jedno a je bez pohybu
- aby to dokázal použil apórie - neriešiteľné prekážky;
- základom apórií je dichotómia - delenie času a priestoru;
Achilles a korytnačka: rýchlonohý Achilles nikdy nedobehne korytnačku, ktorej dal na začiatku malý náskok. Kým on dobehne do bodu A, z ktorého štartovala korytnačka, ona už bude v bode B, keď dobehne do bodu B, korytnačka sa znovu posunie už do bodu C atď. Vzdialenosť medzi Achillom a korytnačkou sa bude zmenšovať, ale on ju nikdy nedobehne.
Letiaci šíp: Keď vystrelíme šíp - môžeme jeho let rozdeliť na mnoho bodov. V týchto bodoch však šíp nie je v pohybe. Čiže let šípu nie je nič iné než veľa bodov, v ktorých šíp stojí = pohyb neexistuje.
Pythagorejci
Veci sú odrazmi čísel. Veci sú čísla. Základom každej veci je jej tvar, ten sa dá vyjadriť číselne: kým trvá tvar, vec existuje.
Atomisti
Demokritos: bytie nie je jedno, je mnohosť bytia: nazýva ich atómy: malé, látkové, nedeliteľné prvky, líšia sa veľkosťou a tvarom. Nemajú v sebe pohyb, ale hýbu sa narážaním do seba. Podľa Demokrita existuje aj nebytie: je to jestvujúce prázdno. Je materialista, aj duša je podľa neho hmota.
Zdroj:
KICZKO, L., MARCELLI, M., WALDSCHUTZ, E., ZIGO, M., 1993. Dejiny filozofie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. s. 17-21. ISBN 80-08-01830-5.