Kultúrna ekológia

Kultúrna ekológia

 

Teoretické zdroje a východiská kultúrnej ekológie:

Predmet výskumu: štúdium vzniku, vývoja a fungovania sociokultúrnych systémov v kontexte ich prírodného prostredia = vznikla ekologická antropológia ako nová subdisciplína kultúrnej antropológie.
Sociokultúrny systém pri interakcii s meniacim sa prostredím modifikuje a premieňa svoju štruktúru len vtedy, keď zodpovedá požiadavkám prostredia. Sociokultúrny systém môže pozitívnymi a negatívnymi spätnými väzbami reagovať na vplyv prostredia a spätne ho ovplyvňovať.

 

 Východiská kultúrnej ekológie:
1.     kultúra je pokladaná za nadbiologický adaptívny systém

2.     kultúrna zmena je chápaná ako adaptačný proces

3.     najadaptívnejšie zložky kultúry: technológia, ekonomika a sociálna organizácia
4.     výskum musí byť realizovaný komplexne, v rámci celého sociokultúrneho systému

 

Indiáni na hranici prežitia

J.H.STEWARD

- zakladateľ kultúrnej ekológie, vo svojich výskumoch kmeňa Šošonov venoval pozornosť vplyvu prírodného prostredia na život týchto indiánov. Vďaka tomuto výskumu si uvedomil potrebu štúdia kultúry ako adaptívneho systému.

Predmet kultúrnej ekológie: štúdium usporiadania vzťahu kultúry a prírodného prostredia.

 

Kultúrne ekologická analýza pritom musí vziať do úvahy dve kvalitatívne odlišné triedy javov:

1. charakteristické rysy prírodného prostredia (flóra, fauna, klíma, vodstvo, surovinové zdroje a i.)

2. kultúrne technológie (výrobný spôsob, technika, ekonomická organizácia a i.) ich prostredníctvom daná spoločnosť využíva prírodného prostredia k uspokojovaniu biokultúrnych potrieb svojich členov.

 

Vojna a chov prasiat na Novej Guiney:

R.A. RAPPAPORT

Dielo: Prasatá pre predkov - vzniklo na základe terénneho výskumu tsembagských Maringov na Novej Guiney.

Východisko Rappaportovej interpretácie tsembagskej kultúry: jeho analýza chovu prasiat, zaobchádzajú s nimi ako s členmi rodiny.

- existuje vzťah medzi vojnami Maringov a obetnými

- je presvedčený, že rituálne cykly s prasatami plnia radu adaptívnych funkcií, ktoré si ich účastníci neuvědomuju – pomáhajú uchovať rovnováhu ekosystému.

Ako aj materiálne technológie, tak aj rituály predstavujú efektívny adaptačný systém, ktorý Maringom pomáha optimálne využívať i ľudské zdroje.

 

Spoločnosti blahobytu na púšti Kalahari:

RICHARD LEE, IRVEN DeVORE - americkí antropológovia, realizovali kultúrno -ekologické výskumy v púšti Kalahari v južnej Afrike medzi Krovákmi.

- preukázali, aké skreslené máme predstavy o živote týchto posledných svedkov praveku: Dielo: Kalaharskí lovci a zberači (výsledky práce)

 

MARSHALL SAHLINS - americký antropológ

- tieto kultúry charakterizoval ako pôvodne „blahobytnú spoločnosť“, v ktorej sú obmedzené potreby uspokojovania s minimom úsilia

- k vzniku blahobytu vedú dve cesty: prvú z ciest si vybrala západná spoločnosť (založená na nadvýrobe a predpoklade, že ľudia budú chcieť konzumovať stále viac), druhá cesta typická pre prírodné národy, predstavuje „túžbu po málu“ (skromné potreby sú uspokojené dostupnými prírodnými zdrojmi)

- sama kultúra ovplyvňuje potreby a určuje prostriedky ich uspokojenia

Hlavný cieľ kultúrnej ekológie: vysvetliť konkrétne prostriedky a odhaliť štrukturálne, funkcionálne a vývojové zákonitosti, ktorými jednotlivé spoločnosti využívajú prírodné zdroje svojho prostredia.

 

Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 481 - 490