Možno raz

Možno raz

 

Iba ty poznáš, čo v sebe nosím,

a čo v sebe skrývam.

Ako žijem a zomieram každý deň,

keď nie si so mnou.

 

Už nepresviedčam okolie, 

nehovorím nič, čo ho povzbudí.

Len pokorne čakám, pokiaľ to vydrží,

aj keď mne už dochádzajú sily.

 

Aké smiešne a patetické je toto šialenstvo,

na ktoré som dobrovoľne pristúpila.

Každý deň si vrážam do srdca Teba

a ono len pomaly krváca.

 

Rátam dni, hodiny a minúty,

ale koniec tých počtov nie je.

Nie neverím, neverím,

že  možno raz.

 

Budem stáť a pozerať sa vpred, 

budem žiť tak ako sa má.

Budem hasiť oheň v sebe,

budem chodiť ulicou z jednej strany na druhú.

 

Prekričím to ticho v sebe,

pri ktorom strácam seba.

Utopím sa v padajúcom slnku,

nech navždy spolu svietime.

 

Ale možno raz,

možno raz v seba uverím.

Možno raz,

Veď vieš, možno raz.