Región ako nositeľ kultúrnej tradície – tradícia v regionálnej kultúre
Každé spoločenstvo odovzdáva novým generáciám už existujúce hodnoty, ktoré ona a predošlé generácie vytvorili a akceptovali. Toto sa deje aj na úrovni národnej, regionálnej aj lokálnej. To čo sa odovzdáva je už vytriedené a odovzdáva sa len to, čo je najdôležitejšie.
Svoj výber prezentuje odchádzajúca generácia nastupujúcej ako ich spoločnú kultúrnu tradíciu. Z toho vyplýva, že kultúrnu tradíciu netvoria všetky doteraz vytvorené hodnoty, ale kultúrna tradícia sa formuje z týchto hodnôt výberom.
Pri odovzdávaní kultúry sociálna skupina žijúca na určitom území sa snaží odovzdať práve to, čo vyhovuje jej duchovnému svetu, životnému štýlu, jej komunikačným zvyklostiam. Kultúrna tradícia je preto vždy výberovým súborom kultúrnych hodnôt a produktov.
Kritériá pre výber kultúrnej tradície sú rôzne: politické, ekonomické, psychologické, historické a národné;
Podporujú budovanie kultúrnej tradície z diel, ktoré vznikali na určitom území, alebo sú výsledkom tvorby určitého etnika. Sem by sme mohli zaradiť aj regionálne kritériá, ktorých uplatnenie sa vzťahuje len na určité územie, regióny.
Pri tvorbe kultúrnej tradície zohrávajú stále väčšiu úlohu masmédiá a kultúrny priemysel. Pôsobia na spoločnosť selekciou a masovým šírením kultúrnych hodnôt. Podnecujú tvorbu vzorov, ktoré sa dajú odmietať alebo sa s nimi dá stotožniť. A hlavne na mladšiu generáciu majú veľký vplyv. Ich vplyv sa prejavuje tak na národnej ako aj na regionálnej úrovni, ich pôsobenie je celospoločenského charakteru.
Kultúrna tradícia aj na úrovni regionálnej nesie funkciu retardačnú – snaží sa konzervovať doterajší vývoj a nepripúšťa zmeny. Chcú stabilizovať tradície, lebo bez stability by nebolo možné uchovať tradíciu ako určitú pamäť. Na druhej strane kultúrna tradícia má aj revolučnú funkciu – stáva sa podetom pre vlastnú premenu. Sociálna skupina sa ju snaží prispôsobiť novým podmienkam života a preto ju mení. Kultúrna tradícia neustále stojí medzi zachovaním a zmenou.