Rusínska národnostná menšina

     Zmienky o  rozšírení Rusínov medzi Slovákmi obsahujú už zákony segedínskeho snemu z roku 1459.

Masová migrácia obyvateľstva prebiehajúca zhruba od konca 17. do polovice 18. storočia v celom severovýchodnom Uhorsku posilnila rusínske zastúpenie vo východoslovenských stoliciach. Po skončení stavovských povstaní a odchode, resp. úteku veľkej časti poddaných na Dolnú zem ostali mnohé slovenské a maďarské dediny vyľudnené alebo poloprázdne. Do nich sa sťahovali rusínski kolonisti, hospodáriaci v omnoho horších pôdnych a klimatických podmienkach. V nových podmienkach si zhruba dve až tri generácie uchovali znalosť rusínskeho jazyka.
      Rusíni alebo karpatskí Rusíni sú slovanská národnosť, obývajúca južné a čiastočne severné svahy Karpát. Dorozumievajú sa početnými východoslovanskými dialektmi, používajú cyriliku a sú gréckokatolíci alebo pravoslávni. Ich domovina sa nachádza v rámci hraníc troch štátov: Ukrajiny -Zakarpatská oblasť, Slovenska -prešovský región, Poľska -lemkovský región.
      Rusíni nikdy nemali vlastný štát. Po druhej svetovej vojne a za polstoročie komunistickej vlády v každej krajine, kde Rusíni žili, bola ich národnosť zakázaná a boli administratívne vyhlásení za Ukrajincov. Po druhej svetovej vojne nastala ich násilná pravoslavizácia a ukrajinizácia a tá mala za následok ich rapídny demografický úpadok. Až úpadok centralizovanej komunistickej vlády od polovice 80. rokov do r.1991 umožnil obnovu rusínskej národnosti.
Zrelé rusínske hnutie vzniklo až na konci roku 1989 cez formálne organizačné štruktúry. V Ukrajine to bola Spoločnosť karpatských Rusínov a na Slovensku Rusínska obroda.
Rusíni tvoria jednu národnosť alebo národ, nepatria do ukrajinskej, ruskej, poľskej alebo slovenskej národnostnej skupiny, ale sú osobitnou východoslovanskou národnosťou. Od roku 1991 sa Rusíni považujú za národnostnú menšinu na Slovensku.

V roku 1995 bol kodifikovaní rusínsky jazyk pre užívateľov na Slovensku a  zverejnili sa pravidlá rusínskej gramatiky, pravopisný a terminologický slovník i školské učebnice.

Majú: Štátne múzeum ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku

- v r. 1990 sa profesionálne Ukrajinské národné divadlo v Prešove premenovalo na Divadlo Alexandra Duchnoviča.

- Kultúrny zväz ukrajinských pracujúcich
   - národno-kultúrna organizácia Rusínov na Slovensku - v r. 1990 sa Kultúrny zväz 

     ukrajinských pracujúcich premenoval na Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej 

     republiky - vydal vyše 380 publikácií rôzneho charakteru a organizuje hromadné kultúrne 

     akcie, festivaly.

Medzi najdôležitejšie patria:

Sviatok kultúry Rusínov na Slovensku v Svidníku
Festival drámy a hovoreného slova A.Duchnoviča v Medzilaborciach
Makovická struna v Bardejove
Dni ukrajinského filmu.

Blahovistnik - mesačník

Narodny novynky – kultúrny a spoločenský týždenník

Rusyn – kultúrny náboženský časopis

Slovenská televízia:

·         rusínske vysielanie: vysiela sa ročne 14 hodín. Rusínsky magazín sa vysiela mesačne 30 minút;

Právne, jazykové a školské problémy Rusínov na Slovensku po r.1989

Požiadavky vytvoriť spisovný rusínsky jazyk sa objavujú od počiatku činnosti Rusínskej obrody. Spočiatku išlo o jeho používanie pri obradoch gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Začiatkom novembra 1992 sa uskutočnil vedecký seminár v Bardejovských kúpeľoch, kde bola prijatá rezolúcia k otázkam kodifikácie rusínskeho jazyka.