Kráčam ticho v búrke
A chcem sa uhnúť blesku
Hľadím do zrkadla márne
Nevyhnem sa meteoru

Vietor láme konáre
Tma dáva mesiacu bozk
Pichajú ma bodliaky a tŕne
Kedy už prejdem za roh?

Ulica je tmavá
So sivými lampami
Ktoré vôbec nesvietia
Vidina dobra je v snách

Strácam sa, pozerám na hviezdy
Či mi niečo povie mesiac
Ktorý má odtieň tmavý
Pokúša sa ma vystrašiť

Super

Bol si pre mňa chlapec tajomný,
pri tom stále sam a slobodný.

V ten večer to bolo napäté
keď sme vedľa seba stali na lúke.
Bol si milí a prítulný.
Vtedy sa nam stretli naše pohľadi
a srdcia sa nám zrazu rozbuchali.
Až vtedy sme pochopili
ako velmi sme si súdený.

Objatie ktoré si chcel
si mi v ten večer vzal.
Chvíľa v tvojom náručí
to sa splnili moje sní.
Bolo to krátke.
Avšak nie márne.

Ako ďalej plynuli dní,
my sme láske podľahli.
Tajne v hôrke sme sa stretli
a tam sme si to povedali:

Ja ,,ľúbim ťa "
On ,,ľúbim ťa "

Bolo to všetko také krásne
ale nebolo to také ľahké.
Povedať to svetu
že láska naša je v kvetu.

ALE!

Naraz prišiel zlom
a veľkej láske sme dali zbohom.
Rozum zabudol ale srdcu si bol stále pánom.
Stretávať ťa bolo ťažké.
No znova sme si dali šance.

Vtedy náš príbeh dostal nádych nový.
Zmenil si sa, to teraz viem.
Zato to veľmi ďakujem.
Tu sa nám začal vzťah nový.

Všetky skúšky sme obstáli
a v láske naďalej zotrvali.
Potom všetkom sme sa vzali
a spoločnú rodinu si založili.
....

Krásne časy to boli,
prešli sme kopce a hory.
Aj cez to všetko sa stále bavíme,
naďalej sa stretávame.

Najprv sme naše city stratili,
a veľmi sme sa odmietali.

Teraz je to celkom iné,
zas moje srdiečko máš milované.
Tak ako ja tvoje,
tak ty moje.

Ale predsa je medzi nami veľký blok,
stačil by nám jeden veľký skok.

Ale mi sme neskočili,
našu lásku sme nezachránili.

Je to tak ľahké,
no pre nás ťažké.

Možno raz ten blok prezrazime,
kúsky našej minulosti zahodíme.

Postavíme si pevné základy,
Nebudú tam žiadne brzdy.

Most z našej lásky bude veľmi pevný,
a my dvaja si budeme opäť verný.

Lenže keď to neskusíme,
našu spoločnú budúcnosť neuvidíme.

Skúsme to prosím ťa,
veď ja ,milujem ťa.

Ruky vedia vždy... čo chcú...
aj napriek našim zmäteným srdciam a tvrdým hlavám,
napriek kriku, plaču a veľkým obavám...
Ruky vedia vždy čo chcú...

Ruky hľadajú vždy... cestu k sebe...
chcú sa dotýkať a chcú nás objímať.
Ťahajú Teba ku mne a mňa k Tebe,
to sa im predsa nedá vytýkať.

Ruky sú múdre... teplé a nežné...
ako tie najkrajšie sladké piesne.
Tak nechajme ich dotknúť, keď o to stoja,
nech sa pevne držia a nás navždy spoja.

Dokonalosť

Dokonalý deň, dokonalý život,
Šťastie, čo sa nedá opísať.
Otvorené srdce, nekonečné dobro, čo už nevie, viac dať.
Krása bez limitu, ego bez súcitu.

Je toho toľko, že jeden svet je málo,
jeden život, jedná láska, pochybnosť o večnosti,
o niečom…. čo by za to stálo.

Čo je to dokonalosť? Má vôbec limit?
Rovnosť v nerovnosti stráca sa,
boje vedú sa v mieri...
ostáva duša, čo má právo báť sa.
Cena za krásu, daň za lásku,
Nič nie je určené, len drž sa viery.

Bolesť topí sa v kráse, srdce kričí …
nemým hlasom, volá po dokonalosti.
Kráča, hľadá, vyberá si,
Je jej toľko, že ju nevidí.

Cesta dlhá a únavná, klesá na duchu.
Túži po samote, v spoločnosti ticha,
Krikom sirén zaháňa predtuchu.

Plnosť neschopná uchopenia...vylieva sa.
Láka ťa a vťahuje do seba,
Celého ťa pohltí…topíš sa len ty!
Cítiš ju…jej dotyk, pocit, vôňu…
Si v nej ponorený od hlavy až po päty!

Snažíš sa nadýchnuť, zachytiť všetko…
Cítíš jej láskanie, plnosť v bytí…
Bezhraničný záchvev vzrušenia…
Je toho veľa, až do zbláznenia.

Nedá sa to uniesť, chceš sa toho vzdať,
Opäť sa nadýchnuť a zostať stále stáť.
Vrátiš sa a obzrieš sa späť,
Už nechceš všetko, stačí ti kúsok..necítiš už smäd.

Na konci cesty rozhodnúť sa musíš, vybrať si chceš.
Dáš si priestor, zavrieš oči.
Vnímaš ju a počuješ ….
Nedokonalú pieseň o dokonalosti v tebe.

Čo ak by, som v tomto svete vedela lietať
a všetci by si nemysleli, že viem iba splietať.
Čo ak by motýľ vyzeral ako včela.
Čo ak by to bolo dnes i včera.

Šum mora, slnko príjemne hreje,
mierny vánok lístok chveje.
Len si to predstav,
v diaľke prístav...

Čo ak by, všetci sa vymanili z pút
a vedeli, že jediný cieľ je zmiznúť
zo stereotypnej, schátralej klietky.
Čo ak by, to neboli len poviedky.

Keby každý si uvedomil seba
a nesúdil, že niekto pôjde do pekla, iný neba.
Čo ak by, predsudky sa stratili,
že dobrí môžu byť i tý čo sa zmýlili.

Tvoríš básne?
To znie krásne,
No máš ich komu adresovať?
Máš komu čo obetovať?
Ak si si na otázky odpovedal áno,
tak si potom pánom, možno budeš aj jej kráľom.
Najprv však ona musí ľúbiť aj teba,
tvoja princezná z neba

Večer tichý hviezdy na,nebi,hviezdičky,v každej z nich naše osudy.Svietia nám z diaľky,ako malé skalky svietiace,nikto ich nezrata,ony sa nevrátia až v noci budúcej.Znova zas na nebi.a my tu na Zemi,ako to krásne znie,no hviezdy v predstihu osudy prestrihnú ..a my tu v ústraní..hviezdami ràňanī občas i sklamaní ale aj làskaní...čakáme na osud.Hviezdičky hviezdy ,strážte naše cesty,tu vám ich vkladáme...pod holé nebesá.Hviezdičky hviezdy,aj keď naše cesty nebudú ružové..vždy budeme vzhliadat ku Vám prosby vnášať..ako malé dietky ruku matky hľadať..keď idú do lesa.Hviezdicky hviezdy,prosíme vrúcne,splnte naše túžby..prosíme..splnte.

Ak mal by som len par strohych,
nebola si jednou z mnohych.
Nebola si jednou z mala,
len jedina si sama stala.

Ako mam len, ako dychat,
ked uz nie si moja pycha.
Ked uz si len jednou z mnohych,
kde najst teraz par slov strohych?

Ked uz si len srdca bolest,
co ma kvari dnom i nocou, cudesnou ma puta mocou.
vysycha uz ta ratolest,
vyschne i strom pred polnocou.

a kde laska, kde len stoji?
za dverami, v ciernom kroji.
neodide cierna chmara,
jedina si, sama stala....