Antická filozofia. Antropocentrický obrat vo filozofii. Podstata a význam Platonovej a Aristotelovej filozofie.
Sofisti:
V Átenach v čase demokracie vzrástla potreba ľudí, ktorí vedia rozprávať a argumentovať: platení učitelia múdrosti.
Plusy sofistov: obrat k človeku, odmietanie ontologických a gnozeologických otázok, objavili silu jazyka
Negatíva: pravda sa stala relatívnou
Protagoras: “Mierou všetkých vecí je človek“- každý človek inak vníma veci a o jednej veci môžu vzniknúť dva protichodné názory
Gorgias: „Nič nie je. Ak by aj bolo, nie sme schopní to chápať. Ak by sme aj pochopili, nie sme schopní to povedať iným.“ - pravda je individuálna, subjektívna. Neexistujú všeobecné pravdy.
SOKRATES
5st. p.n.l. Atény. Filozof slova: slovo má ľudí spájať, nie oddeľovať. O jeho učení vieme len od Platóna, nezanechal dielo. Chodil po uliciach a viedol dialógy.
Platónovo dielo: Obrana Sokratova: „Poznaj sám seba“ niekde v človeku je pravda. Sokratova metóda sa nazýva maieutika. Spochybňoval to, čo bolo ľuďom známe. Nepoučoval - bol si vedomý vlastnej nevedomosti: „Viem, že nič neviem“ . Za učenie o daimonoch bol odsúdený na smrť: daimoni - hlas boží v človeku, hlas svedomia.
Estetika: Podľa Sokrata je krásne to, čo plní svoj účel - praktická stránka veci.
PLATÓN
Dualizmus bytia:
Svet vecí: “nepravé bytie“ - vnímame ho zmyslami. Patria sem všetky veci, ktoré vznikajú a zanikajú. Musia mať spoločný pôvod, ideu.
Svet ideí: “pravé bytie“ - môžeme poznávať rozumom. Idey sú nemateriálne pravzory vecí, ktoré vnímame vo svete vecí pomocou zmyslov.
Idey sú usporiadané do pyramídy: najvyššia je idea dobra. Idey sú večné, nemenné a nehmotné podstaty. Veci v našom svete sú len odrazmi ideí.
Učenie o duši:
- dualizmus chápania človeka: telo+duša.
Duša - spojená so svetom ideí, lebo je nemateriálna;
Telo - spojené so svetom vecí, preto je smrteľné;
Duša predtým, než sa usadila v človeku, žila vo svete ideí - chce sa tam vrátiť, čo jej človek umožní len rozumom, a vtedy sa duša začína rozpamätávať.
Duša má tri zložky: rozumovú, vôľovú a žiadostivú
Učenie o štáte:
spravodlivosť: keď je všetko na svojom mieste a vykonáva svoju činnosť
Vytvoril utópiu - obraz ideálneho štátu
Analyzuje existujúce ústavy:
Timokracia: 1. strážca, 2. filozof, 3. výrobca: K moci sa dostanú strážcovia, začne chamtivosť a túžba po peniazoch. Filozof je odsunutým radcom.
Oligarchia: 1.strážca, 2. výrobca, 3. filozof: Strážcovia držia moc, vzniká majetková nerovnosť.
Demokracia: 1.výrobca, 2. strážca, 3.filozof: k moci sa dostáva masa ľudí, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť. Chaos, neporiadok: je tu sloboda, ale nie systém.
Tyrania: k moci sa dostane jedinec - silná osobnosť, ktorej sa chce ľud zbaviť, preto si zabezpečí strážcov.
Chce štát, kde by sa každý uplatnil podľa schopností.
ARISTOTELES
(384-322 p.n.l)
Jeho diela:
logické práce: Organon
prírodno-filozofické spisy: Fyzika, O duši, ...
metafyzické práce: Metafyzika
etické a sociálne práce: Etika Nikomachova, Politika
ďalšie práce: Poetika, Rétorika
LOGIKA
Podľa neho existujú len jednotliviny: majú vlastnosti: jedinečné, zvláštne a všeobecné - všeobecné sú pre filozofiu najhodnotnejšie, pretože sa týkajú najviac súcien.
Veci:
A) látka: materiál, z ktorej je zhotovená
B) forma: podoba, vlastnosť, ktoré vec má
Látka môže byť potencionálne hocičím, ale len jedna forma sa realizuje.
C) zbavenosť: akonáhle sa realizuje jedna forma, látka je zbavená všetkých ostatných
Všetko prebieha na základe príčinných vzťahov:
- látková príčina: materiál
- formálna príčina: tvar, forma veci
- hybná príčina: tvorca
- účelová príčina: na aký účel vec slúži
Tvorenie veci je teleologické - účelné. Vnútorný princíp, ktorý usmerňuje vývin veci k naplneniu účelu nazýva entelechia (to, čo má cieľ samo v sebe)
FYZIKA A KOZMOLÓGIA
Všetky telesá sa skladajú zo štyroch základných prvkov: zem, voda, vzduch, oheň.
Nebeské telesá sú zložené z piateho prvku: éteru a pohybujú sa kruhovým pohybom, ktorý je večný a dokonalý.
UČENIE O DUŠI
Tri formy duše:
- vegetatívna: vyživujúca duša, zabezpečuje funkciu organizmu: rastliny, živočícha alebo človeka
- zmyslová: umožňuje vnímanie a premiestňovanie: živočíchy a človek
- rozumová: najvyššia forma, má ju len človek
Rozum rozdeľuje na receptívny (trpný) a činný. Zatiaľčo receptívny prijíma materiál zmyslami, činný nie je odkázaný na podnety zvonku, a preto je nesmrteľný.
ETIKA
Konečným cieľom, o ktorý sa človek usiluje kvôli nemu samému, je dobro. Dobro jednotlivca spája s dobrom štátu, ale dobro štátu kladie vyššie. Za najvyššie dobro považuje blaženosť. K blaženosti človek smeruje životom založeným na rozumovej činnosti duše. Cieľavedomé konanie dobrých skutkov si vyžaduje rozvoj schopností, ktoré nazýva: cnosti. V tejto súvislosti zavádza pojem stredu - cnosť sa nachádza vždy medzi dvoma krajnosťami: napr. medzi márnotratnosťou a lakomstvom sa nachádza štedrosť a pod.
UČENIE O ŠTÁTE
Najvyššou formou ľudského spolužitia je štát, je nadradený svojim častiam, ktorými sú rodina a jednotlivec.
Formou štátu je zriadenie:
1. monarchia: jeden vládca, ktorý pracuje v prospech všetkých. Keď sa zvrhne, ide o tyraniu: jeden vládca pracuje vo svoj prospech.
2. aristokracia: skupinka vládcov preferuje všeobecný záujem. Keď sa zvrhne: oligarchia: skupina myslí len na seba.
3. politea: množstvo ľudí rozhoduje v prospech všetkých. Zvrhne sa na demokraciu: množstvo ľudí rozhoduje o všetkom, nehľadia jeden na druhého.
Zdroj:
KICZKO, L., MARCELLI, M., WALDSCHUTZ, E., ZIGO, M., 1993. Dejiny filozofie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. s. 21-32. ISBN 80-08-01830-5.