Filozofický racionalizmus a empirizmus
Zakladatelia novovekej filozofie sú myslitelia, ktorých aktívnu filozofickú činnosť datujeme do prvej polovice 17. storočia: Francis Bacon, René Descartes a Thomas Hobbes.
A: RACIONALIZMUS
racio – rozum
RENÉ DESCARTES
(1596-1650)
Chcel vypracovať všeobecne platnú metódu, ktorá by sa dala aplikovať na všetky vedy.
dielo: Rozprava o metóde:
1. za pravdivé uznám iba také poznatky, ktoré sa môjmu rozumu zdajú jasné a zreteľné;
2. každý problém rozdelím na menšie časti, aby bol ľahšie riešiteľný;
3. postupujem od jednoduchších javov k zložitejším;
4. robím si prehľady, poznámky a tabuľky, aby som na nič nezabudol;
1.bod v praxi: metodická skepsa znamená, že pochybuje o všetkom. Jedinou istotou je vlastné pochybovanie.
Ak pochybujem, teda myslím, ak myslím, teda som.
"Cogito ergo sum."
Vychádza od subjektu – JA. Nie je možné nič poznať skôr ako samotný rozum.
Rozum – základ, východisko pri poznaní, kritérium pravdivosti poznania.
V rozume sa nachádzajú:
vrodené idey – sú nezávislé od sveta, umožňujú pravdivé poznanie;
získané idey – sa vytvoria v priebehu života: vnímame zmyslami;
nami vytvorené idey – výtvory fantázie, ktoré nie sú skutočné: napr. jednorožec;
Ontológia: dualistická:
1. vec mysliaca: res cogitans: primárna, duchovná substancia;
2. vec rozpriestranená: res extansa: sekundárna, telesná substancia;
Duchovná je primárna, lebo v nej začína myslenie, a teda aj filozofia.
B: NOVOVEKÝ RACIONALIZMUS
BARUCH SPINOZA
(1632-1677)
dielo: Etika vyložená geometrickou metódou:
monizmus: existuje jediná substancia: Deus sive natura – Boh, čiže príroda. Má veľa kvalít a vlastností, ale môžeme vnímať len dve: myslenie a rozpriestranenosť: nazval ich MÓDY substancie: napr. kvet: mód rozpriestranenosti je jeho tvar a priestor, kde je, ktorý zaberá. Mód myslenia bude rozprávanie o kvete, báseň o ňom a pod.
Nad všetkým vládne jedna substancia: Boh čiže príroda: riadi svet cez prírodné zákony – nevyhnutnosť. Človek je súčasťou prírody, ktorá naňho vplýva.
GOTTFRIED WILHELM LEIBNIZ
(1646-1716)
- pozícia idealistického pluralizmu;
dielo: Monadológia
Monáda – substancia duchovného charakteru, je ich veľa, navzájom nezávislých, neovplyvňujú sa. Vnímame ich rozumom, zmyslami môžeme vnímať zhluky monád.
Typy monád:
1. temné: schopné iba pasívneho vnímania (kameň, anorganické telesá);
2. hmlisté: schopné aktívneho pociťovania, dokážu tieto pocity a vnemy spájať (rastliny, živočíchy);
3. jasné: schopné sebauvedomenia, logického myslenia (človek);
4. monáda monád: Boh;
Monády sú od seba nezávislé, ale spája ich to, že každá plní svoj účel v Bohom stanovenej úlohe.
dielo: Theodicea: žijeme v najlepšom z možných svetov. Zlo je nevyhnutné, lebo keby nebolo zlo, nebolo by ani dobro.
- ohľadom empirika Locka, ktorý povedal: Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch, dodáva: „Nič nie je v rozume, čo predtým nebolo v zmysloch, okrem rozumu samého.“
Koncepcia dvojitej pravdy:
1. pravdy rozumu: apriórne – predskúsenostné
2. pravdy faktu: aposteriórne – poskúsenostné založené na skúsenosti
EMPIRIZMUS
Európa v období 17.-18. storočia prechádza od feudalizmu k buržoáznej spoločnosti. O človeku sa hovorí ako o občanovi a rodia sa ľudské práva. Rozvíjajú sa prírodné vedy a zdôrazňuje sa gnozeológia vo filozofii.
Základy novovekej filozofie sú: riešenie sporu empirizmu a racionalizmu.
FRANCIS BACON
(1561-1626)
dielo: Nové Organon: skúsenosť je jediným spoľahlivým východiskom poznania. Na skúsenosti sa zakladá veda. Na základe poznania prírody ju môžeme ovplyvňovať a pretvárať ju = Poznanie je sila.
Kritika idolov: idoly sú predsudky, ktoré bránia človeku v pravdivom poznaní.
Sú 4 typy:
1. idoly kmeňa: sme ľudia, a to ohraničuje naše poznanie;
2. idoly jaskyne: každý človek je iný, nemôže byť poznanie u každého rovnaké;
3. idoly trhu: komunikácia je nedostatočná. Nie je zaručené, že ten, kto má poznanie ho odovzdá tak, aby druhý pochopil;
4. idoly divadla: nekritické prijímanie názorov autorít;
Induktívna metóda: nestačí zhromažďovať poznatky, treba im dať aj nejakú formu: zákon,... zovšeobecňuje = indukcia.
Zobrazoval ju v tzv. tabuľkovej metóde:
- tabuľka prítomnosti: kde sa sledovaný jav vyskytol;
- tabuľka neprítomnosti: kde sa sledovaný jav nevyskytol;
- porovnávacia tabuľka: sleduje, v akom rozsahu sa jav vyskytol;
Na začiatku máme hypotézu. Na konci ju buď potvrdíme, ale vyvrátime. Je považovaný za otca modernej empirickej vedy.
Napísal aj utópiu Nová Atlantída – ľudia sú v nej šťastní, lebo vedia ovládnuť prírodu a využiť ju vo svoj prospech.
THOMAS HOBBES
(1588-1679)
V teoreticko-poznávacej problematike zaujal stanovisko medzi empirizmom a rcionalizmom.
Poznanie získavame cez zmysly, abstrakciu nesmie človek preceňovať, lebo existujú len konkrétne veci. Materialista: všetko, čo existuje, je telesné. Štát aj človek je len teleso. Duša je zmyslami nepostihnuteľná hmota.
Človek je egoista a individualista. Morálka vychádza z toho, že človek žije v mieri, aby sám seba neohrozil.
dielo: Leviathan (1651) - biblický netvor. Štát ako ,,umelé teleso" tento biblický netvor je schopný požierať všetko okolo seba vrátane svojich tvorcov. Toto dielo vzniká vtedy, keď ľudia zistili, že nemôžu žiť v pôvodnom stave absolútnej slobody. Stav absolútnej slobody totiž vytvára situáciu, keď každý občan môže uplatniť svoju neohraničenú slobodu voči všetkým ostatným. Vzniká ,,vojna všetkých proti všetkým", stav, keď ,,človek človeku je vlkom" - homo homini lupus. Možno ho prekonať iba tak, že každý sa vzdá časti svojej slobody a odovzdá ju do rúk vládcu. Ľudí k tomu vedie pud sebazáchovy. Toto ,,odovzdanie" má charakter spoločenskej zmluvy, ktorá je základom štátneho spolužitia.
Svojimi názormi na spoločnosť sa zaraďuje medzi zakladateľov novovekej filozofie a to predovšetkým svojou sociálnou filozofiou.
C: NOVOVEKÝ EMPIRIZMUS
JOHN LOCKE
(1632-1704)
Nezameriaval sa na poznanie, ale na proces poznávania. Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch. Človek je pri narodení tabula rasa – nepopísaná tabuľa. Všetko poznanie človek získa až skúsenosťou. Človek má len získané idey (žiadne vrodené idey neexistujú) a to zmyslové vnemy (cez zmysly) a reflexie (vnímanie vlastných myšlienkových pochodov). Podľa zložitosti rozoznáva jednoduché (napr.pocity: hluk,..) a zložené (usporadúvanie, abstrahovaniepoznatkov a tvorba pojmov: napr.: farba+chuť= jablko).
I. primárne kvality = človek má vo vedomí obraz vonkajšieho sveta: tvar, veľkosť,...
II. sekundárne kvality = vlastnosti, ktoré nie sú objektívnou vlastnosťou vecí, vznikajú v procese vnímania: chuť, vôňa, chlad, teplota.
GEORGE BERKLEY
(1685-1753)
Chcel vyvrátiť materializmus, ktorý popieral Boha. Chcel dokázať, že hmota neexistuje. Zmyslami vnímame len jednotliviny. Neexistuje nič také ako Lockove primárne kvality, sú len sekundárne: „Keď hovoríme o veciach, nehovoríme, aké sú, ale aké sú pre mňa.“ Byť znamená byť vnímaný: Esse est percipi.
Solipsizmus: (solips – jediný): v skutočnosti existujem iba JA, odo mňa závisí, či budú existovať aj ostatné veci – len keď ich vnímam, tak existujú. (poprel nie len svet, ale aj Boha) – Doplnil, že Boh je univerzálny vnímateľ – zaručuje existenciu všetkého.
DAVID HUME
(1711-1776)
Agnosticizmus: Ak existuje svet ako zdroj našich vnemov, nemôžeme to dokázať. Ak pripustíme, že svet neexistuje, tiež to nemožno dokázať. Naše vnemy nám nevypovedajú nič o existencii alebo neexistencii sveta. Nemôžeme hovoriť o svete a o veciach, ale iba o našich predstavách. Skúsenosť nemá nič dočinenia s realitou. Vzťahuje sa len na operácie s vnemami, ktoré máme v hlave. Získavame jednoduché pocity. Skladáme z nich zložité predstavy. Niekedy aj falošné predstavy (rozprávkové bytosti a pod.).
Zdroj:
KICZKO, L., MARCELLI, M., WALDSCHUTZ, E., ZIGO, M., 1993. Dejiny filozofie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. s. 61-76. ISBN 80-08-01830-5.