Metódy a formy vzdelávacieho osvetového pôsobenia

     Vzdelávacie metódy a formy osvetovej práce úzko súvisia so samotnou činnosťou osvetového pracovníka, lektora. Použitie metód a foriem vo vzdelávacej osvetovej práci má byť premyslené a cieľavedomé. V kultúrno-osvetovej činnosti rozlišujeme priame vzdelávacie metódy, ako aj organizačné metódy a formy (konkrétne osvetové podujatie). Forma osvetovej činnosti, ktorá tvorí samostatný obsahový celok a usporadúva sa pre verejnosť, aby plnila určenú kultúrno-osvetovú úlohu sa nazýva osvetovým podujatím.

 

   Osvetové podujatie je teda cieľavedome pripravená a pre verejnosť určená jednotka osvetovej činnosti, ktorej štruktúru tvorí jedna alebo viac foriem v jednom obsahovom celku. Podľa tejto charakteristiky môže byť prednáška ako forma osvetovej činnosti tiež osvetovým podujatím, ak sa usporadúva pre verejnosť ako samostatná jednotka osvetového výkonu.

 

   Podľa prevládajúcej metódy, ktorou sa formy osvetovej činnosti uskutočňujú, ako aj podľa charakteru ich organizačnej prípravy, rozdeľujeme ich do týchto skupín:

·    Monologické formy – prednáška, rozprávanie, referát

·    Dialogické formy – beseda: čitateľská, o umení, večer otázok a odpovedí

·   Organizačné  formy – exkurzia, záujmový krúžok: vlastivedné,

                                      prírodovedné, astronomické, jazykové,

                                      výtvarné atď.;

                                    - vzdelávací kurz – hlavne formou cyklov

                                      a sú krátkodobé, dlhodobé, intenzívne;

                                   - seminár, sympózium

·    Kombinované formy – tematický večer, spoločenský večer,

                                       výchovný koncert, karneval, diskotéka,

                                       festival, tematický deň

 

Prednáška

-  forma osvetovej činnosti, založená na slovnom podaní informácií jednou osobou

   – lektorom

-  podstata spočíva v prednesení jednej témy

-  používa sa pre väčší počet účastníkov, ak je téma neznáma a náročná

-  prednášky sa uplatňujú hlavne v oblasti mimoškolského vzdelávania dospelých

 

Vzdelávací kurz

-  je základnou formou mimoškolského vzdelávania dospelých

-  rozdeľujeme ich na: všeobecno-vzdelávacie;   odborné   a praktické

-  z časového hľadiska sa delia na: krátkodobé (1 – 3 mesiace)

                                                  dlhotrvajúce (10 mesiacov)

                                                  intenzívne (1 – 3 týždne)

-  prostredníctvom vzdelávacích kurzov sa zabezpečuje osvetová práca v podobe   

   sprístupňovania a osvojovania si poznatkov vo všeobecnej podobe, vedeckého,

   technického, spoločenskovedného a umeleckého charakteru

-  kurzy umožňujú zároveň získať špecifické praktické zručnosti a návyky

-  zo známych organizovaných typov vzdelávacích kurzov sú najčastejšie používané:

   jazykové, hudobné, kurzy strihov a šitia, pohybovej výchovy a pod.

-  dĺžka jednej lekcie je u skupinovej výchovy 2 – 3 hodiny

   a u individuálnej výchovy 45 min.

 

Tvorivé dielne (Workshopy)

-  sú novým a zaujímavým typom vzdelávacieho osvetového pôsobenia

-  v minulosti mali podobný charakter tvorivých dielní nedeľné školy za štúrovcov

-  tvorivá dielňa je vzdelávacím podujatím, ktoré zabezpečuje získanie vedomostí,

   spôsobilostí  a zručností z rôznych oblastí

-  organizuje sa zvyčajne počas víkendov, v dĺžke trvania 2 – 3 dni

-  tvorivé dielne vedie jeden príp. viac lektorov domácich alebo zahraničných,

   ktorí sú odborníci na danú tému; pracuje sa spôsobom skupinovej práce,

   ale možná je aj individuálna práca s jednotlivcami

-  lektori ukladajú účastníkom dielne konkrétne praktické úlohy a cvičenia,

   práca sa napokon vyhodnotí v spoločnej diskusii

 

Typy niektorých tvorivých dielní:

Školy ľudových remesiel

Tvorivé dielne na podporu a rozvoj ľudského potenciálu

 

Súčasné vzdelávacie smery sa orientujú na využitie tímovej práce prostredníctvom problémových metód, a to:

-  pomocou problémovej metódy lektor nepredkladá účastníkom

   vzdelávacieho procesu určitú, zámerne vykonštruovanú alebo

   z praxe odpozorovanú problémovú situáciu, ktorá sa má  

   riešiť

-  situačné (prípadové) metódy sú aktivizujúcimi problémovými

   metódami, spočíva v konfrontácii účastníkov vzdelávania s konkrétnym

   prípadom z praxe, ide o tvorivé spájanie teórie s praxou, so životnými

   skúsenosťami

-  inscenačné metódy sa opierajú o vopred vypracovaný scenár,

   realizuje sa spravidla len v jednej väčšej skupine

 

Jednotlivé fázy inscenačných metód sa skladujú z: prípravy inscenácie, realizácie a hodnotenia inscenácie (v pléne, v skupinách, individuálne

hodnotenie). Pri tejto metóde ide vlastne o hranie zadaných úloh.

 

Problémová, inscenačná a situačná metóda patria medzi aktivizačné metódy.

 

Autodidaktické metódy a formy – sebapoznávanie, sebahodnotenie, sebauplatnenie

 

Podľa prostriedkov, ktoré sa v osvetovej činnosti používajú rozoznávame metódy:

Ø    Metódu hovoreného slova

Ø    Metódu laboratórnych prác

Ø    Metódu demonštrácie predmetov a procesov

 

Metódy podľa logického postupu:

♪        Analytická

♪        Syntetická

♪        Induktívna

♪        Deduktívna

♪        Genetická

♪        Dogmatická

 

 

Ekologická výchova

-  ekologická výchovná zložka sa zaoberá vzťahmi medzi živým organizmom

   a prostredím, v ktorom sa organizmus nachádza

-  životné prostredie utvára pre človeka podmienky potrebné pre jeho prácu,

   bývanie a kultúru

 

Z tohto hľadiska môžeme uviesť 4 druhy životného prostredia: obytné, pracovné, kultúrno-spoločenské, kultúrno-rekreačné

-   metódy a formy: ekologická výchova sa najčastejšie uskutočňuje

    prostredníctvom týchto metód a foriem osvetovej práce:

    informačné happeningy, filmové predstavenia, premietanie

    odborno-náučných filmov a diapozitívov s ekologickou

    problematikou, besedy s ochranármi,...

-   súčasné osvetové aktivity – sú v rámci ekologickej výchovy zamerané

    na zlepšenie verejnej informovanosti z ekologickej tematiky, propagovanie

    nových ekologických smerov, separátny zber odpadu, jeho recyklácia atď.

 

 

Estetická výchova

-  cieľ a obsah: orientuje sa pri rozvíjaní osobnosti človeka na utváranie

   jeho estetického vzťahu ku skutočnosti

 

Medzi jej špecifické úlohy patrí:

o     zabezpečenie univerzálneho formovania základných potencionálnych

       schopností a zručností

o     diferenciácia predpokladov pre tvorivú činnosť estetického osvojovania

       si skutočnosti

o     cieľavedomé rozširovanie priestoru pre uplatňovanie hodnoty krásy

o     diferenciácia a prehlbovanie predpokladov sebarealizácie človeka

 

 

Metódy a formy:

-  medzi všeobecné metódy estetickej výchovy patria: práca, hra, šport,

   umenie, ...

-  špeciálne formy a metódy osvetovej estetickej práce sú nácvik, vystúpenia,

   súťaže prehliadky (systém práce záujmovej umeleckej činnosti),

   vystúpenia z jednotlivých umeleckých žánrov (spev, hudba,

   výtvarné umenie), folklórne podujatia, výstavnícka činnosť,

  koncerty, divadelné programy, zábavné podujatia a iné.

 

Súčasné aktivity:

-  všetky podporujú hlavne tvorivosť človeka

-  v súčasnosti je to aj oživenie tradičnej ľudovej výroby a umeleckých remesiel