Teoretické zdroje a východiská školy osobnosť a kultúra

 

 Osobnosť a kultúra - škola vyvíjajúca sa v americkej kultúrnej antropológii v 30. rokoch  20. storočia.

- využíva sa psychológia (jej metódy a techniky vo svojich výskumoch) 

- napr. projekčné testy - tvorcom testu je Hermann Roschach (test sa skladá zo série kariet, na ktorých sú zobrazené škvrny rôznych tvarov a úlohou skúmanej osoby je vyjadriť svoj názor na význam jednotlivých škvŕn; cieľom je určiť základné osobnostné charakteristiky) 

- ďalší tematický apercepčný test- vytvoril  Henry A. Murray (TAT sa skladá z 20 obrazov s rôznymi scénami ( žena a dieťa, žena a mladý muž ); úlohou testovanej osoby je popísať a komentovať scénu na obrazoch. Z odpovedí sú potom vyvodzované povahové rysy danej osobnosti – prejavy agresivity, neistoty, menejcennosti a iné)

 

V 30. – 40. rokoch bolo antropologické myslenie ovplyvnené 2  základnými psychologickými teóriami – neobehaviorizmom a psychoanalýzou.

 

Neobehavioristická psychológia (C. L. Hull, B. F. Skinner)

- skúmanie vnútorných faktorov, ktoré podnecujú ľudské chovanie;

- schéma „podnet – reakcia“ bola nahradená modelom ,,podnet – organizmus – reakcia “(behaviorizmus).

 

CLARK L. HULL

– vypracoval najvýznamnejšiu koncepciu a tvrdí: ľudské chovanie je len  prispôsobovanie organizmu a vedie k redukcii pudového chovania. Zdrojom chovania sú rôzne záujmy a motívy, ktoré sú získané formou učenia. Počas tohto učenia si každý jedinec vytvára pre rôzne situácie určité vzorce chovania.

 

Psychoanalýza (Sigmund Freud)

- kultúra vznikla ako umelá spoločenská nadstavba, umožňujúca ľuďom ovládnuť prírodu a regulovať vzťahy medzi ľuďmi, toto vedie k obmedzeniu prirodzenosti človeka

- kultúra plní: restriktívnu funkciu – zväzuje v jedincovi jeho prirodzené sklony a pudy, robí ho nešťastným a berie mu pocit úplnej slobody napr: odveká túžba po slasti  bola týmto výrazne obmedzená, čo viedlo k nespokojnosti človeka v spoločnosti

- podiel na vzniku – psychologickej antropológie

- zapôsobil na kultúrnych antropológov svojou hypotézou o vplyvu ranných detských zážitkov na formovanie osobnosti dospelého člověka

 

Spor o kultúrny determinizmus:

MARGARET MEADOVÁ – národný charakter

Cieľ: potvrdiť hypotézu, že nie dedičnosť, ale kultúra a výchova hrajú rozhodujúci význam v procese socializácie;

- skúmala prežívanie a správanie adolescentných dievčat v zmysle ich výchovy a socializácie

Dielo: Dospievanie na Samoa (potvrdila tu Boasovu hypotézu o rozhodujúcom vplyve kultúrnych faktorov na ľudskú psychiku. Táto teória zahájila dlhodobú nadvládu doktríny kultúrneho determinizmu v americkej kultúrnej antropológii);

Dielo: Vyrastanie na Novej Guinei - na ostrove Manus v Melanézii našla domorodé spoločnosti bez vplyvu civilizácie.

 

Socializáciu detí na ostrove Manus ovplyvňujú tri základné kultúrne faktory:

1. miestny jazyk

2. adaptácia na ostrovné prostredie

3. symbolické oddelenie sveta dospelých od sveta detí

 

Dielo: Balijský charakter: fotografická analýza – výskum vplyvu výchovy na formovanie osobnosti, interakcia matky a dieťaťa; malé deti reagujú nielen na hlas/výraz tváre matky, ale aj na pohyby/fázy pohybu = analýza výchovných praktík balijských žien.

- venuje pozornosť aplikovanej antropológii. Skúmala stravovacie návyky ako kultúrne podmienené, štandardizované formy správania.

     Zhodenie bomby na Hirošimu ju doviedlo k tomu, aby sa venovala globálnym problémom - je nevyhnutné vytvoriť novú „etiku sveta“, založenú na rešpekte medzi národmi a úcte k zemi a životnému prostrediu.

Dielo: Štúdium kultúry na diaľku (pokračovala v budovaní aplikovanej antropológie);

Dielo: Nové životy za staré: kultúrna transformácia – Manus 1928-1953 (popísala obrovské akulturačné zmeny v živote obyvateľov ostrova)

- zásluha pri zavedení fotografickej dokumentácie priebehu antropologických výskumov a na využití psychologických metód a techník hlavne projekčných testov priamo v terénnych výskumoch..

- prispela k rozvoju štúdií národného charakteru a k výskumu národných tradícií

- položila základy modernej psychologickej antropológie

 

Status a rola

RALPH LINTON

Kultúra = konfigurácia naučeného chovania a jeho výsledkov, ktorého komponenty sú zdieľané a predávané členmi danej spoločnosti

Naučené chovanie = časť danej kultúrnej konfigurácie, ktorej forma bola modifikovaná procesom učenia

 

Výsledky chovania = vzťahujú sa k 2 javom úplne odlišných tried:

1. psychickej - psychické stavy jednotlivca – postoje, znalosti a systémy hodnôt

2. materiálnej -  produkty ľudskej činnosti, ktoré vystupujú ako artefakty

 

Antropologický výskum musí zahŕňať:

1. materiálne javy (artefakty) – vystupujú ako viditeľné aspekty

2. kinetické javy (zjavné správanie) – vystupujú ako viditeľné aspekty    

3.psychické javy (znalosti, postoje, hodnoty zdieľané členmi spoločnosti) – skryté aspekty

Analýza konkrétnych kultúrnych prvkov musí pokryť 4 rôzne kvality – ich formu, význam, využitie a funkciu.

 

Koncepcia status a rola (Štúdium človeka):  

––» status označuje postavenie človeka v sociálnom systéme

––» rola označuje správanie, ktoré sa od držiteľa daného statusu očakáva

- v žiadnej spoločnosti sa jednotlivec neučí a neprijíma celú kultúrnu tradíciu, ale len rolu a chovanie, ktoré v priebehu života použije - teda aký má status, tak sa má chovať

 

Statusy: 1. vrodené (pohlavie)

         2. iné pripísané (vek)

         3. získané (spoločenská prestíž, vzdelanie atď.)

- určité kultúrne prvky tzv. kultúrne univerzá v procese socializácie osvojujú všetci členovia společnosti –––» formuje sa tzv. základná osobnosť, ktorá odzrkadľuje typické vlastnosti a podstatné hodnoty danej kultúry. Každá spoločnosť má teda svoj vlastný typ základnej osobnosti a vlastnú škálu statusových osobností, ktoré vymedzujú príslušné roly – postoje, hodnoty a spôsoby reagovania

Statusová osobnosť prekrýva základnú osobnosť a je s ňou integrovaná

 

 

Kultúrna antropológia a psychoanalýza (G.Róheim, A.Kardiner)

GÉZA ROHEIM

Diela: Pôvod a funkcia kultúry, Psychoanalýza a antropológia (názory na využitie psychoanalýzy v antropologickej teórii)

- chápe kultúru ako ,,sublimáciu“, t.j. transformácia a pretvorenie biologickej energie pôvodne smerujúcej k bezprostrednému uspokojovaniu pudu sexu a sebazáchovy ako sociokultúrnu aktivitu. Príčiny vzniku kultúry vidí v predĺženom detstve. Svoju koncepciu nazval ontogenetickou teóriou kultúry. Odlišnosť každej kultúry  treba chápať na základe infantilných tráum vo výchove detí v určitej kultúre.

- zásadné determinanty kultúrneho vývoja: rola sexuality a Oidipovho komplexu (napr. Oidipov komplex: zem = matka= obrábanie zeme = návrat a spojenie s matkou)    

 

ABRAM KARDINER – americký antropológ

Diela: Indivíduum a jeho spoločnosť (ovplyvnený psychoanalýzou), Psychologické hranice spoločnosti

- dlhodobé štúdium tanalzkej a markézkej kultúry––»v každej zo skúmaných kultúr je možné izolovať určitú osobnostnú konfiguráciu, ktorá je zdieľaná väčšinou členov spoločnosti ako výsledok spoločenských skúseností z detstva–––» základná osobnostná štruktúra

- rozhodujúce pri formovaní základnej osobnostnej štruktúry sú skoré detské zážitky (kojenie, hygienické zážitky)

 

Koncepcia: primárne a sekundárne inštitúcie (myslenie/chovanie skupiny jednotlivcov, ktoré je v danej kultúre prijímané, porušenie je zdrojom sociálnych problémov; rozhodujúci význam pre utváranie základných postojov a hodnotových orientácií)

Primárne inštitúcie (hlavne rodina) – majú vplyv na formovanie základných psychických rysov každej osobnosti a na vytvorenie základnej osobnostnej štruktúry (sexuálna disciplína, kontrola agresie, toaletná disciplína, požívanie potravín, kojenie, inštitucionalizovaná starostlivosť o deti); jednotlivec v procese abstrakcie, systematizácie, racionalizácie vytvára sekundárne inštitúcie – náboženstvo, folklór, spôsoby myslenia.

Pojem primárnych inštitúcií vysvetľuje pôsobenie spoločnosti a kultúry na formovanie základnej osobnostnej štruktúry.

Pojem sekundárnych inštitúcií objasňuje spätný vplyv jednotlivcov na sociokultúrne prostredie.

 

Výskumy osobnosti a kultúry v medzikultúrnej perspektíve

C. A. Du BOISOVÁ

- využívala psychologické testy v antropologickom terénnom výskume

Dielo:  Ľudia z Aloru (kultúra alorských ostrovanov vo východnej Indonézii)

- zamerala sa  na štúdium okolností, ktoré súvisia s výchovou detí a formovaním modálnej osobnosti alorských ostrovanov

Deľba práce (ženy= obrábajú pôdu, zber plodín; muži= obchod- výmena prasiat) sa výrazne odrazila na spôsobe výchovy detí, ale aj absencia matky, ktorá je ekonomický činná. Pre Alorany stáť sa dospelým znamená stáť sa skutočnou osobnosťou, pretože deti sú považované za ,,prázdne“ osoby bez obsahu.

Reštriktívne výchovné techniky - vplyv na formovanie osobnosti ostrovanov. Dospelí sú nepriateľskí, podozrievaví, žárliví – medzi mužom a ženou panuje nedôvera

 

JOHN W.M. WHITING – americký antropológ

Dielo: Výchova dieťaťa a osobnosť (výskum vplyvu výchovných praktík a ranné sociálne skúsenosti na formovanie osobnostnej štruktúry dospelého príslušníka určitej kultúry)

- študoval určité spôsoby chovania ( toaletné a hygienické návyky, sexuálne aktivity, prejavy agresie a i. ) s určitými rysmi dospelej osobnosti

- konkrétne praktiky tréningu dieťaťa postupujú od kultúry ku kultúre, ale rámec, v ktorom prebiehajú, je možné považovať za univerzálny

 

Vyčleňuje päť základných a univerzálnych systémov chovania (usporiadanie zvykov alebo obyčajov motivovaných spoločným pudom a vedúcich ku spoločným satisfakciám)

• dependenčný systém chovania vyplýva zo závislosti novorodenca na jeho sociálnom okolí a agresia vyrastá zo situácie frustrácie
• sexuálny systém chovania (považujeme za kultúrne univerzálie, keďže sa vyskytujú vo všetkých spoločnostiach) - masturbácia, heterosexualita alebo homosexuálna hra
• agresívny systém chovania – výbuchy hnevu, fyzická a verbálna agresia

 

Významnou kategóriou je pojem pozitívna a negatívna fixácia:

a) Negatívna fixácia je založená na frustrácií, socializačnej úzkosti a tvrdých trestoch v rannom detstve.

b) Pozitívna fixácia je založená na zhovievavosti a tolerantnosti voči určitému systému chovania dieťaťa.

- základné subsystémy kultúry  rozhodujú o charaktere výchovných metód, štruktúre základnej osobnosti; zmena základných subsystémov kultúry limituje, stimuluje a determinuje procesy socializácie

- rozšíril štúdium vzťahu osobnosti a kultúry o endogénnu a exogénnu zmenu:

• Príčinou exogénnej zmeny býva najčastejšie kontakt s cudzou kultúrou
• Príčina  endogénnej zmeny je založená na invencií členov danej kultúry

 

Výskumy národného charakteru a štúdium kultúry na diaľku:

RUTH BENEDICTOVÁ – národný charakter

- analyzovala na diaľku japonské vzorce kultúry (Amerika a Japonsko boli v konflikte a tak nemohla vycestovať do Japonska, čerpala z rozprávania emigrantov)

V 50.rokoch  20 stor. sa stali štúdie národného charakteru dôležitejšou súčasťou psychologickej stratégie vedenia studenej vojny

- ak z nejakých dôvodov nie je možné realizovať priamy terénny výskum, vyvolala potrebu vypracovať metódy štúdia kultúry na diaľku.

Dielo: Štúdium kultúry na diaľku (editorky – Margaret Meadova, Rhoda Metrauxová)

- reagujú na situáciu, keď kultúra ako celok zanikla, ale zato ešte existujú jej členovia, rozptýlení v inom prostredí.

 

Čoho sa pridržiavať pri štúdiu na diaľku:

1. Práca s informátormi

2. Obsahová analýza literárnych záznamov a prameňov podávaných ústnym podaním

3. Analýza filmov

4. Využitie projekčných testov

5. Analýza predstáv

6. Aplikácia prístupu „end linkage“

 

     Rozhovory s informátormi (napr. emigranti) – získame všeobecné zákonitosti danej kultúry i poznatky o vzoroch kultúry. Pri každej získanej informácie treba zvážiť mieru relevancie a posúdiť jej vzťah k ostatným poznatkom. Treba mať toľko informátorov, koľko je v danej kultúre skupín, ktoré sa  nejako od seba odlišujú- opačné pohlavia, rôzne vekové skupiny, odlišné triedy alebo vrstvy, aj profesie.

     Obsahová analýza dokumentov (súčasť výskumu na diaľku)- vznikli v skúmanej kultúre, ale tiež príbehy podávané ústnym podaním a audiovizuálne informácie.

     Projekčné testy- pri štúdiu kultúry na diaľku majú dosť vážne obmedzenia a náročné je ich vyhodnotenie (výsledky sú navonok zakódované a ťažko vidieť súvislosti)

     Analýza systému predstáv (venuje sa jej  Rhoda Metrauxova)- pri štúdiu kultúry na diaľku je nutné vedieť, ako ľudia v danej kultúre vnímajú svet prostredníctvom svojich predstav, na akých kultúrnych modeloch a premisách sú tieto predstavy založené a ako sa navzájom ovplyvňujú, menia a odrážajú -  rezonancia. Môže byť vyjadrená pomocou gesta, rytmu, obrazu, slova. Predstavy sa navzájom ovplyvňujú a odrážajú a môžu „rezonovať“ a vyvolať asociovanú predstavu. Pri analýze predstáv antropológ pracuje s komplexmi predstáv.  Používa sa  pri terénnom výskume.

Počas zúčastneného pozorovania vo vnútri študovanej komunity môže antropológ chovanie členov danej kultúry porovnávať s komentármi informátorov a plynule tak vnímať celé komplexy predstáv v prirodzenom socio- kultúrnom kontexte.

     Metóda „endlinkage“– popis rôznych národných kultúr prostredníctvom bipolárnych adjektív ako „dominancia – submisia“, „podpora – závislosť“.

- pojem národný charakter- tvrdenia, ktoré nemajú absolútnu platnosť alebo univerzálny charakter, ale zabezpečujú, že členovia určitej spoločnosti v konkrétnom čase a priestore jednajú v súlade so vzorcami chovania. Plnenie týchto pravidiel je chválené a porušenie sa kritizuje a trestá.

Fungujú tu 2 princípy:

1. Princíp soc. kontinuity - spoločnosti pretrvávajú, aj keď sa ich členovia menia.

2. Princíp sociálnej kongruencie - ciele rôznych inštitúcii tvoriacich spoločnosť spolu navzájom súvisia

   ( kongruencia – zhoda)

 

Osobnosť a revitalizácia kultúry (A. F. C. WALLACE):

F. CLARKE WALLACE – americký antropológ

Dielo: Kultúra a osobnosť

Centrum záujmu: problematika analýzy tzv. „princípu maximálnej organizácie“= schopnosť ľudstva vnášať poriadok do kultúrneho usporiadania svojej spoločnosti. V rovine psychiky jednotlivca je táto schopnosť realizovaná pomocou mechanizmu, ktorý obrazne nazýva „mazeway“ (cesta labyrintom). Je to systém „kognitívnych máp“ tvoriaci individuálny model sveta, ktorý každému jednotlivcovi umožňuje vnímať, chápať a osvojovať si skutočnosť podľa svojej vlastnej kultúry. Obsah mazeway je tvorený individuálnymi cieľmi a hodnotami, ktoré určitý jedinec v danom okamihu preferuje alebo odmieta. Zahŕňa tiež postoje k sebe i druhým, názory na prírodu a spoločnosť. Ak sa mení kultúra teda jej vonkajšie prejavy vedie to k rozpadnutiu pôvodného systému kognitívnych máp. Pre osobnosť znamená táto situácia stresovú záťaž, ktorá vyplýva z vnútorného psychického napätia – tzv. „kognitívna disonancia“. Potom si človek musí vytvoriť nové mazeway a vytvoriť nové kognitívne mapy.

 

Revitalizačné hnutie - druh kultúrnej zmeny, ktorá vystupuje ako úmyselné úsilie niektorých členov spoločnosti, ktorých cieľom je vytvoriť oveľa viac uspokojivú kultúru.

• 1. - jednotlivci uvádzajú svoje potreby, záujmy, hodnoty a činy do súladu so žiaducimi premenami kultúrneho systému – revitalizácia mazeway.
• 2. - prijatie ochrany a starostlivosti (to dáva nádej na prospech a úžitok z revitalizačného hnutia)
• 3. - dochádza k diferenciácii členov hnutí na „proroka“, „učňa“ a „vyznávača“.
• 4. a 5. - dochádza ku stanoveniu zásad, umožňujúcich presadenie revitalizačnej doktríny diplomatickou, politickou i mocenskou silou. Revitalizácia vzniká v dobe krízy hlavne v spoločnosti, kde sú radikálne zmeny a týmto sa vlastne chcú dostať naspäť k „zlatému veku“, kedy život bol nekomplikovaný, ľudia spokojní so svojím miestom v spoločnosti a všetkého bolo dostatok.

 Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str.385 - 423