Difuzionizmus
- je charakteristický kritickou reakciou na teórie a metódy evolucionizmu, na konci 19.storočia, vystriedal evolucionizmus a v prvých rokoch 20.storočia zásadným spôsobom ovplyvnil teóriu kultúry
- venovali primárnu pozornosť štúdiu kultúrnej zmeny
- za hybnú silu dejín považovali vonkajšiu zmenu - endogénnu zmenu, ktorej zdrojom je kontakt medzi rôznymi kultúrami a prenos kultúrnych prvkov z jedného spoločenstva do druhého.
Zdôrazňovali: 1. geografický priestor proti času
2. konkrétny vývoj proti abstraktne
stanoveným evolučným štádiám
3. migrácia jednotlivých etník a
difúzia kultúrnych prvkov proti
invencii a univerzálnej evolúcii
celého ľudstva
Centrum záujmu: empirické štúdium mechanizmov difúzie kultúrnych prvkov a migrácie etnických systémov v priestore.
- do popredia vystúpila problematika akulturácie (analýza procesu kultúrnej zmeny, ku ktorej dochádza prostredníctvom kontaktov
dvoch odlišných kultúr, ktoré na seba vyvíjajú nerovnomerný nátlak)
- výskumy mimoeurópskych kultúr vychádzajú z doktríny kultúrneho relativizmu (štúdiá cudzích kultúr ako jedinečných
a neopakovateľných entít, ktoré možno pochopiť a popísať v kontexte ich vlastných hodnôt, noriem, ideí.
Centrálnymi pojmami difuzionizmu sú:
Difúzia - chápaná ako proces, pri ktorom sú najrôznejšie produkty ľudskej činnosti navzájom odovzdávané rôznymi kultúrami- teda ako šírenie kultúrnych prvkov a kultúrnych komplexov z jednej geografickej oblasti do druhej.
Migrácia - vyjadruje pohyb obyvateľov z jednej geografickej oblasti do druhej.
Základné smery:
a) americký variant difuzionizmu= Boasova škola historizmu
b) nemecko- rakúska škola kultúrnych okruhov
c) britská heliolitická škola
Genealógia difuzionizmu:
Zdroj európskeho difuzionizmu: Nemecká antropogeografia od Karla Rittera (orientovala sa na štúdium vzťahov človek- spoločnosť- kultúra- prostredie ako jednotnej charakteristiky geografického regiónu)
Zakľadatelia antropogeografie
FRIEDRICH RATZEL
Dielo: Antropogeografia I.- II.- somatické a sociokultúrne rozdiely medzi dvoma rôznymi lokálnymi kultúrami sa sformovali pod vplyvom storočného pôsobenia rôznych geografických faktorov (podnebie, priestorové rozmiestnenie populácie)
- pri štúdiu kultúrnej zmeny je nevyhnutné venovať pozornosť difúzii kultúrnych prvkov a komplexov v priestore a migrácii obyvateľstva, neexistujú totiž absolútne geografické limity, ktoré by bránili prenikaniu kultúrnych znakov z rôznych oblastí po svete.
Pri výskume spoločností a kultúr je dôležité venovať pozornosť faktorom: kultúrne kontakty národov v minulosti, migrácia, presídľovanie, hustota obyvateľstva a pod.
Pri prvkoch materiálnej kultúry bol presvedčený, že ich zhodné znaky je možné interpretovať ako dôsledok kultúrnej difúzie. Ale nie každá podobnosť vyplýva z kultúrnych kontaktov- celý rad predmetov je spätých cez fakt funkčného určenia. Ak však nájdeme ďalšie podstatné kvalitatívne podobnosti (nevzťahujú sa len k funkčnému použitiu artefaktov) ––»vzájomné historické kontakty.
Tento komparatívny princíp označil za kritérium formy, tzv. Formengedanke a aplikoval ho na výskum vývojových foriem afrického luku a šípu.
Existujú 2 typy kultúrnej difúzie:
1. postupné premiestňovanie jednotlivých kultúrnych prvkov
2. rýchly presun celého kultúrneho kontextu
Dielo: Národopis I.- III.= problematika kultúrnych kontaktov a podobnosti kultúrnych prvkov v Amerike
LEO FROBENIUS
Dielo: Pôvod afrických kultúr
- organické chápanie kultúry: kultúra= živý organizmus, ktorý sa rozvíja nezávisle od človeka.
- značnú pozornosť venoval mytologickým a symbolickým systémom: Indonézia «––» Afrika; komparatívna analýza mýtov: dospel k hypotetickému záveru, že domovom mýtov je Indonézia.
- rozšíril Ratzelovo kritérium formy o kritérium množstva výskytu kultúrnych podobností.
Za základný mechanizmus rozvoja kultúry označil: procesy kríženia kultúr sú príčinou existencie širokej škály podobných kultúrnych prvkov a komplexov a vzniku nových kultúrnych foriem.
a) americký variant difuzionizmu = Boasova škola historizmu
FRANZ BOASE
- útok na postuláty evolucionizmu v prednáške Obmedzenie komparatívnej metódy v antropológii, v nej zdôraznil:
1. podobnosť kultúrnych prvkov nie je dôkazom ich historických vzťahov a spoločných počiatkoch
2. pri výskume jednoty kultúrnych procesov je dôležité: výskum historického pôvodu konkrétnych kultúrnych prvkov a štúdium difúzie a uplatnenia v rôznych kultúrach
3. Boas vyžaduje detailné štúdium zvykov v rámci kultúry, ktoré praktizuje v priamej súvislosti s výskumom ich geografického šírenia medzi susednými kmeňmi
4. v prácach: Myseľ primitívneho človeka; Primitívne umenie; Antropológia a moderný život; Všeobecná antropológia; Rasa, jazyk a kultúra rozpracoval otázky historizmu a induktívnej metódy a položil základy amerického difuzionizmu.
Koncepcia všeobecnej antropológie: antropológia ako komplexná disciplína zaoberajúca sa integrálnym štúdiom vzťahov rasa- jazyk- kultúra
- položil základy súčasného chápania všeobecnej antropológie, ktorú tvorí: fyzická a kultúrna antropológia
- americká antropológia predstavuje systematickú vedu o človeku a kultúre, ktorá zahrňuje poznatky: z fyziológie a anatómie, etnografie, etnológie, archeológie, prehistórie, lingvistiky, psychológie, sociológie.
Fyzická antropológia: pokúsil sa objasniť zákonitosti vzniku, modifikácie fyzických typov pod vplyvom meniaceho sa prostredia; dokázal, že fyzické normy jednotlivcov v Európe sa podstatne líšia od fyzických znakov tých, ktorí sa narodili v USA.
Lingvistická antropológia: základným predpokladom úspešného terénneho výskumu je antropológova znalosť jazyka spoločnosti, ktorú skúma. Vytvoril výskumný model, ktorý umožnil popis javov prostredníctvom ich fonetickej, syntaktickej a sémantickej dimenzie. Podľa neho: znalosť jazyka prispieva k hlbšiemu poznaniu študovanej kultúry, gramatické formy a kategórie poskytujú obraz základnej organizácie ľudského vedomia.
-upozornil na úlohu jazyka ako determinanta ľudského správania a prežívania.
Kultúrna antropológia: dva prístupy k štúdiu prírodných a kultúrnych javov:
- nomotetický- odhaliť všeobecne platné zákony a príčinné súvislosti vecí a javov
- idiografický- ide o pochopenie podstaty a zmyslu skúmaných javov
- kultúrna antropológia - je historická disciplína, ktorej základná úloha: rekonštrukcia kultúrnej histórie, objasnenie príčin dynamiky kultúry, pochopenie podstaty sociálnych vzťahov a významov kultúrnych javov v konkrétnom historickom kontexte.
Teória kultúry: východiskom výskumu kultúry sú podľa neho empirické dáta získané prostredníctvom terénneho výskumu. Treba brať dôraz na výskum úlohy ľudských emócií, ktoré sa premietajú do správania a prežívania ľudí, fungovania inštitúcií a sociálnych vzťahov. Kľúčom k pochopeniu významu emócií pre fungovanie spoločnosti sú zvyky: naučené schémy pre jednanie v štandardných situáciách; keď sa nejaká činnosť po určitú dobu opakuje, zautomatizuje sa a riadi sa viac povedomým ako vedomým myslením - stáva sa natoľko zažívanou, že môže pôsobiť ako vrodená dispozícia.
Kultúrny determinizmus: vzťah človeka a kultúry - zdôraznil plasticitu človeka, ktorý je tým, čím ho kultúra utvára (človek sa viac učí ako tvorí). Ľudské jednanie vyrastá z kultúrnej tradície, preto chápe kultúru ako zvláštne oddelený svet skúseností, hodnôt, prostriedkov, ktoré formujú človeka.
Kultúra sa premieta do 3 dimenzií:
- zahrňuje vzťahy medzi človekom a prírodou
- tvoria vzťahy medzi ľuďmi
- skladá sa zo subjektívnych reakcií človeka na všetky prejavy života
Každá kultúra je považovaná za jedinečný sociálny útvar, ktorý má svoju vlastnú históriu.
Každá kultúra je tvorená kultúrnymi prvkami pochádzajúcimi z rôznych zdrojov. Dejiny kultúry sú výsledkom náhodných kontaktov a výpožičiek medzi rôznymi kultúrami. Treba si dávať pozor, ktoré prvky boli prevzaté, akým spôsobom boli modifikované a integrované a z akého zdroja pochádzajú.
Antropológia ako deskripcia kultúrnych javov a procesov
ROBERT HARRY LOWIE - predstaviteľ amerického difuzionizmu
- terénny výskum medzi indiánmi kmeňa Šošonov.
Diela: Kultúra a etnológia, Dejiny etnologickej teórie, Sociálna organizácia= prispel k rozvoju teórie človeka a kultúry; Primitívna spoločnosť= kritický postoj k evolucionizmu, dokázal, že monogamia nie je výtvorom civilizácie, na základe empirických dát potvrdil výskyt nukleárnej rodiny ako v komplexných spoločnostiach tak i v jednoduchých spoločnostiach žijúcich na hrane prežitia. Predložil dôkazy vyvracajúce predpoklad evolucionistov, že matrilinearita predchádzala patrilinearitu a že klany sú typické len pre spoločnosti s najjednoduchšou technológiou.
Kultúrna oblasť a kultúrny typ
C. D. WISSLER
- difuzionistický model kultúry našiel svoje vyjadrenie v koncepcii kultúrnej oblasti a časovej perspektivisty = 1-krát bola táto koncepcia explicitne formulovaná v jeho dielach: Americký indián, Človek a kultúra, Vzťah človeka k prírode v domorodej Amerike.
- každá kultúrna oblasť je tvorená kultúrnym centrom (najväčšia koncentrácia najtypickejších kultúrnych prvkov) a kultúrnym okrajom (elementy sa tu postupne strácajú a prelínajú s kultúrami susedných kultúrnych oblastí). Medzi 2 kultúrnymi centrami sa identifikuje spoločenstvo s prechodnými kultúrami.
- koncepcia kultúrnej oblasti bola ďalej rozvinutá hypotézou časovej perspektivity, podľa ktorej existuje priamy vzťah medzi vzdialenosťou, rozšírením a starobou kultúrnych prvkov. Bol presvedčený, že kultúrne prvky inklinujú k tomu, aby sa rozširovali rovnako všetkými smermi zo svojho vychádzajúceho zdroja.
- centrum kultúrnej oblasti = miesto s najväčšou koncentráciou týchto kultúrnych prvkov
8 základných potravinových oblastí Ameriky podľa Wisslera:
1. oblasť Karibov
2. oblasť bizónov
3. oblasť lososov
4. oblasť divokých plodín
5. oblasť kukurice
6. oblasť intenzívneho hospodárstva
7. oblasť manioka
8. oblasť guanako
Kultúrny typ = označenie kultúry, ktorú viac menej zdieľa skupina kmeňov obývajúcich určitú kultúrnu oblasť
- ako prvý si uvedomil, že každá kultúra sa skladá z typických vzorov
Kultúrne vzorce= zoskupenie kultúrnych prvkov a schém jednaní, ktoré vo svojom súhrne vytvárajú charakteristický obraz danej kultúry
- svojou prácou anticipoval nástup Konfiguracionizmu
b) Nemecko - rakúska škola kultúrnych okruhov
Zakľadatelia: Fritz Graebner, Bernard Ankermann
- so svojimi názormi prvýkrát vystúpili v Berlínskej antropologickej spoločnosti (1904), kde predložili difuzionistický model kultúrnych okruhov v Oceánii (Graebner) a Afrike (Ankermann).
6 vývojových stupňov kultúrnych okruhov podľa Graebnera:
1. tasmánsky kultúrny okruh
2. austrálska bumerangová kultúra
3. kultúrny okruh totemových lovcov
4. kultúrny okruh záhradníkov
5. melanézska luková kultúra
6. polynézska patrilineárna kultúra
Dielo: Metóda etnologie - stanovil 2 základné metodologické kritériá, ktoré umožňujú podľa jeho názoru pomerne presnú rekonštrukciu difúzie svetových kultúrnych procesov:
a) kritérium formy: vzťahujúce sa k formálnym podobnostiam medzi skúmanými kultúrnymi objektmi
b) kritérium množstva: postihuje štatistický počet kultúrnych podobností
Kultúrno - historický model – ide o rekonštrukciu kultúrnych okruhov, tzv. Kulturkreise: na počiatku dejín žili ľudia v malých tlupách (Ázia) ––»vytvorili radu prvotných kultúr, tzv. Urkulturen - základ pre prvé kultúrne okruhy ––» ďalší kultúrny vývoj prostredníctvom šírenia. Počas sťahovania národov sa kultúrne prvky a kultúrne komplexy rozšírili po celom svete a navrstvením na seba vznikli kultúrne vrstvy.
WILHELM SCHMIDT
- podiel na založení Inštitútu Antropos(1931), založenie Viedenskej etnologickej školy
Dielo: Príručka metódy kultúrnohistorickej etnologie - predpokladal, že kultúrne kontakty sa týkali celých kultúrnych komplexov a nielen jednotlivých kultúrnych prvkov alebo malých skupín, pozornosť venoval vymedzeniu pojmu kultúrneho okruhu (komplexy, ktoré spájajú všetky významné oblasti materiálnej a duchovnej kultúry)
Rozlišoval 2 základné typy kultúrnych kontaktov (zdôrazňoval pritom difúziu ako stimul, ktorý vedie k vnútornej zmene sociokultúrnej reality):
1. aktívne vplyvy = výsledok priameho pôsobenia
2. pasívne vplyvy = sprostredkované preberanie vzdialených prameňov
Dielo: Pôvod idey Boha- pokus o rekonštrukciu základných modelov pôvodných kultúrnych okruhov, pri vymedzovaní kultúrneho okruhu sa priblížil k stanovisku evolucionizmu
4 základné vývojové stupne kultúrnych okruhov:
1. vývojový stupeň- primitívne lovectvo a zberačstvo: centrálna prakultúra (Pygmejci, Aziati, Novoguinejci); Artistická prakultúra (Eskimáci); južná prakultúra (Tasmánci, Juhoaustrálčania, Patagónci)
2. stupeň- túto fázu tvoria patriarchálni nomádski pastieri (kultúry vládcov), vyššie lovecké a totémske skupiny (mestská kultúra), exogamní patriarchálni poľnohospodári, kopaničiari (dedinská kultúra)
3. stupeň- kultúry charakteristické slobodným patriarchálnym a slobodným matriarchálnym systémom
4. stupeň- vyššie civilizácie Ázie, Európy a Ameriky
- najprimitívnejšie kultúry uctievali jediného Boha ako otca celého sveta; monoteizmus ako prapôvodná forma náboženstva a polyteizmus ako vývojové štádium, ktoré svedčí o degeneratívnej tendencii náboženského myslenia
c) Britská heliolitická škola
WILIAM HENRY ROBERT RIVERS
- vypracoval genealogickú metódu, ktorá umožňovala rekonštruovať priamo v teréne domorodý terminologický systém príbuzenstva, ktorý uplatňujú členovia skúmanej kultúry ku klasifikácii svojich príbuzných. Genealogická metóda sa stala jednou zo základných metód zberu antropologických dát v teréne.
Dielo: Dejiny melanézskej spoločnosti - označil tu difúziu a migráciu za základnú hybnú silu ľudského pokroku
Štúdia: Kultúrne kontakty ľudí - problematika kultúrnej migrácie; nový prisťahovalci ovládajúci vyššiu technológiu ako pôvodné obyvateľstvo, môže zaviesť nové zvyky a obyčaje
- prijal hypotézu, že kolískou svetovej kultúry je stredoveký Egypt (preukázaná podobnosť v technikách mumifikácie starovekých Egypťanov a Papuáncov
GRAFTON ELLIOT SMITH
- najvýznamnejší predstaviteľ heliolitickej školy
- spolu s W. Perym položil základy monocentrickej difuzionistickej koncepcie dejín ľudskej kultúry
Diela: Migrácia rannej kultúry, Starí Egypťania a pôvod civilizácie, Evolúcia človeka, Dejiny človeka = vyjadril v nich názory na pôvod ľudskej kultúry
- bol presvedčený, že difúzia kultúry v čase a priestore je základným činiteľom ľudského myslenia a jednania
- Egypt sa stal centrom celosvetovej kultúrnej difúzie (formovanie pod vplyvom umenia balzamovať) ––» šírenie na východ cez Indiu a Kambodžu až do Polynézie a potom k Amerike
WILLIAM JAMES PERY
Dielo: Megalitická kultúra Indonézie, Rast civilizácie = za pôvodný zdroj megalitických stavieb označil staroveký Egypt, Deti slnka= názory na vznik a vývoj kultúry
Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str.321 - 348
