Evolucionistická antropológia
Evolucionistická antropológia
- antropologický smer 2 pol. 19 stor
- v istom zmysle predstavuje dovŕšenie osvietenskej koncepcie pokroku, pochádza od francúzskych osvietencov (A.Ferguson, A.R.J.Turgot, J.A.Condorcet)
Tézy evolucionizmu:
1. Sociálna evolúcia
= tvrdili, že každá spoločnosť sa vyvíja, vývoj je zákonitý a každá spoločnosť prechádza analogickými vývojovými štábami
2. Pozitivizmus
= extrémne vyvrcholenie vedeckého výkladu sveta. Na strane druhej, pozitivizmus bol východiskovou teóriou evolucionizmu.
3. Teória biologickej evolúcie
CHARLES DARWIN- vytvoril základy evolučnej teórie, tým položil základy modernej biológie, objasnil vznik a vývoj rastlinných a živočíšnych druhov prirodzeným výberom.
Dielo: O vzniku druhov prírodným výberom - poprel tvrdenie o stálosti a nemennosti druhov a uviedol svoju teóriu vzniku druhov vývojovou cestou, neskôr rozšíril teóriu aj na človeka a vydal dielo O pôvode človeka
Evolucionistický antropológovia aplikovali Darwinovu teóriu biologickej evolúcie na dejiny ľudskej kultúry a všade hľadali princípy Darwinovej vývojovej koncepcie smerujúcej od jednoduchého k zložitému a od rovnakorodého k rôznorodému a vývojovo vyššiemu.
Evolucionisti preferovali :
1. jednotné chápanie ľudskej prirodzenosti
2. koncepcia štadiálneho charakteru vývoja spoločnosti a kultúry
3. aplikácia komparatívnej a štatistickej metódy
4. preferencie výskumu úlohy prežitkov
5. hľadanie genézy sociokultúrnych javov
- predpokladali psychickú podobnosť všetkých etnických a rasových skupín. Tým vysvetľovali rozdielnosť životného štýlu jednotlivých národov (reprezentujú rôzne stupne národa).
Verili, že objavili štádiá, cez ktoré sa vyvíja kultúrny systém. Dospeli k tomu tak, že využili komparáciu správ mimoeurópskych národov, ktoré získavali od cestovateľov, atď.. Tieto informácie porovnávali a využívali pri tom komparáciu. Rôzne národy sa nachádzajú na rôznych stupňoch preto, že zatiaľ čo životný štýl niektorých národov sa rýchlo zmenil, u iných prišlo iba k malým zmenám behom niekoľkých storočí. Podľa Morgana ide pokrok cez technické vynálezy, čo prináša zmenu aj do ostatných oblastí života- nastáva reťazová reakcia.
Výskumom rodiny sa zaoberali:
JOHANN JACOB BACHOFEN
Dielo: Materské právo - ako prvý vyslovil hypotézu o prvotnosti matriarchátu pred patriarchátom. Podľa neho na počiatku vývoja ľudskej spoločnosti existoval stav prvotnej promiskuity-„héterizmus“. Na základe matriarchátu sa odvodzovalo meno a pôvod potomkov zo ženskej línie- matrilinearity. Nastalo obdobie vlády žien- „gynaikokracie“. Oveľa neskôr získali muži späť nadvládu- obdobie rodového zriadenia založeného na patrilinearite- patriarchát. Na počiatku historického obdobia bol rod nahradený monogamnou rodinou.
JOHN FERGUSON MCLENNAN
Dielo: Primitívne manželstvo - zaviedol do etnológie pojmy exogamia a endogamia. Počiatky dejín sú spojené s neustálym bojom malých, na sebe nezávislých kmeňov. Pre túto vývojovú fázu je typická exogamia (pravidlo uzatvárania manželstva len s členmi cudzej skupiny) a polyandria (mnohomužstvo). Zánik polyandrie a matrilinearity spôsobil vznik monogamie a patrilineárneho príbuzenského systému (základy pre súčasný typ rodiny).
Výskum právnych a politických inštitúcií:
HENRI J.S. MAINE
Dielo: Starobylé právo - zaoberal sa problematikou evolúcie právnych a politických inštitúcií (konkrétne indická problematika a vzťahy medzi tradičnou a modernou spoločnosťou)
- pôsobil v Indii ako právny poradca britského guvernéra, zaoberal sa otázkou ako by sa dali zladiť tradičné zvyky Indov so zákonmi Veľkej Británie. Prišiel na to, že Indovia a Briti sú indoeurópske národy, pri tom vychádzal z toho, že ranné rímske právo a hinduistické tradičné právo odzrkadľujú princípy, na základe ktorých fungovali primitívne indoeurópske inštitúcie.
- zaoberal sa problematikou primitívnych spoločenstiev, dostal sa do konfliktu s McLennon v otázke prvotnosti matriarchátu a patriarchátu. On presadzoval patriarchát, na rozdiel od McLenna- polyandria.
- evolučný proces znamená:
a) presun od princípu príbuzenstva k princípu teritória
b) od rodinných vzťahov k občianstvu
c) od spoločenského vlastníctva k súkromnému.
Výskum náboženstva:
JAMES GEORGE FRAZER
Dielo: Zlatá ratolesť, Totemizmus a exogamia
- pôsobil na Liverpoolskej univerzite, kde vznikla v roku 1908 prvýkrát katedra sociálnej antropológie
Cieľ jeho práce: snaha o rekonštrukciu vývojových stupňov ľudského myslenia
Východisko: interpretácia myslenia prírodných národov
Chápal ľudstvo ako jediný celok a vychádzal z predpokladu, že človek sa po celú históriu snaží orientovať v prostredí, v ktorom žije a snaží sa ho ovplyvniť.
3 vývojové štádiá ľudského myslenia:
1. obdobie mágie (najstaršie obdobie)- svet ovládateľný podľa zariekania a rituálov, aj božstvá podliehali šamanizmu. Magické myslenie je založené na viere v tzv. sympatetiu (skrytý vnútorný súlad, ktorý panuje medzi určitými javmi, na základe neho sa veci navzájom ovplyvňujú). Mágiu založenú na tomto predpoklade nazval sympatetickú (vychádzala z predpokladu existencie určitého mystického vzťahu medzi vecami a javmi v prírode, zo zákonu vnútorného súladu).
Opiera interpretáciu sveta o dva princípy: a) princíp je možné definovať ako zákon podobnosti- homeopatická mágia (podobné produkuje a spôsobuje podobné); b) princíp je možné definovať ako zákon dotyku- kontaktná mágia (veci, ktoré už raz boli v kontakte alebo vytvárajú jeden celok, na seba pôsobia aj na diaľku)
2. obdobie náboženstva (vyššie štádium ľudského myslenia) - náboženstvá vznikli vtedy, keď ľudia pochopili, že nedokážu ovládať prírodu vlastnou silou. Zákony homeopatickej a kontaktnej mágie nefungujú. Ľudia začali veriť, že celý vesmír ovládajú nadprirodzené sily a Bohovia (s nimi mohli nadviazať kontakt iba kňazi, šamani, čarodejníci).
3. obdobie vedy (najvyššie štádium) - veda má vo svojich základných princípoch oveľa bližšie k mágii ako k náboženstvu. Ľudia v modernej spoločnosti podobne ako v období mágie veria v možnosť ovládať prírodu, tentokrát na základe skutočných a pravdivých znalostí príčinnej determinácie a zákonitostí vecí a javov.
Jeho model evolúcia ľudského poznania od mágie cez náboženstvo k vede predstavuje typickú evolucionistickú špekuláciu.
JOHN LUBBOCK
Východisko jeho koncepcie: hypotéza o neexistencii náboženstva v primitívnych spoločnostiach
1.ateizmus 2. fetišizmus 3. totemizmus 4. šamanizmus
5. pohanstvo. Poslednú vývojovú fázu spája s morálkou, ktorú pokladá za nesporný prejav civilizačného pokroku.
- ako prvý navrhol periodizáciu prehistórie na staršiu a mladšiu dobu kamennú.
Zrodenie antropológie ako vedy o kultúre:
E.BURNETT TYLOR - „otec kultúrnej antropológie“
Primitívna kultúra - pojednáva o otázkach poznania, viery, mágie a mýtov v primitívnych spoločnostiach.
Teória kultúry - konfigurácie naučeného správania a jeho produktov zdieľaných členmi určitej spoločnosti.
- štúdia o metóde výskumu vývoja inštitúcií- skúmanie vymedzil na evolučnú transformáciu matrilokality v patrilokaliu. Pozornosť venoval analýze levirátu a kuvády. Vypracoval evolučný model, podľa ktorého matrilinearita a matriolokalita predchádzali patrilinearite a patrilokalite.
- charakteristickým rysom jeho prístupu k štúdiu človeka a kultúry bol pozitivistický predpoklad existencie objektívnych zákonov. Jeho model univerzálnej evolúcie kultúry ľudstva je založený na analógii s vývojom ľudského poznania. Princípy racionálneho myslenia sú základom ľudského správania v moderných i primitívnych spoločnostiach. Rozdiel medzi civilizovanými a primitívnymi národmi teda netkvie v odlišných princípoch myslenia, ale v stupni kultúrneho vývoja. Vzhľadom na to, že základnou formou manželského súžitia bola v Tylorovej spoločnosti monogamia, označil za prvotný stupeň vývoja rodiny primitívnu promiskuitu.
3 vývojové štádiá kultúry:
1. divošstvo
2.barbarstvo
3. civilizácia
Metódy pri výskumoch:
1. komparatívna analýza = vychádza z predpokladu, že podobné kultúrne elementy, ktoré sa vyskytujú v rôznych kultúrach sveta môžeme usporiadať do tzv. komplexných klasifikačných schém. Kultúrne elementy sa zaraďujú tak, aby ukazovali smer evolučného vývoja (od jednoduchých po zložité)
2. analýzy prežitkov = prežitky sú kultúrne elementy, ktoré sa zachovali z predchádzajúcich vývojových štádií vďaka tradícii, napriek tomu, že svoj pôvodný účel stratili. Prežitky poskytujú dôležitú informáciu o starších vývojových stupňoch kultúry (povery, príslovia, hádanky, atď.)
Kľúčom k pochopeniu genézy náboženstva je podľa Tylora hľadanie racionálneho myslenia. Pri hľadaní racionálnych dôvodov, ktoré viedli k vzniku náboženských predstáv u prírodných národov, dospel k názoru, že viera domorodcov v božské bytosti má svoj pôvod v ich pokusoch vysvetliť existenciu dvoch záhad života:
- v čom spočíva rozdiel medzi životom a smrťou, čo je príčina takých stavov ako tranz, spánok, ochorenie, smrť.
- čo sú ľudské obrazy, ktoré sa objavujú v snoch a víziách
Úsilie vysvetliť si tieto javy ––» mimo tela existuje duševná zložka: duša s kvalitatívne odlišnými vlastnosťami ako fyzický organizmus (spánok- blúdenie duše, opustenie tela dočasne, smrť- opustenie tela navždy).
- predstava, že všetko má svoju dušu i život postupne prenesená na rastliny, neživú prírodu, ľudské výtvory ––» predpoklad vzniku prvotného náboženstva - animizmu (predpoklad, že duša a duchovné musí niekde prebývať––> viera v posmrtný život.
- predstava, že po smrti tela duša pokračuje ďalej- uctievanie ducha mŕtvych
- predstava, že duša môže vstupovať do živých tiel a spôsobovať napr. tranz- exorcizmus.
Postupne bola fetišom dávaná ľudská podoba a zrodila sa modloslužba, ktorá pozdvihla duše na úroveň bohov –––» polyteizmus (každý Boh ovláda určitú oblasť prírody alebo života)
- akonáhle boli bohovia nahradení jediným bohom –––» štádium monoteizmu.
Nemecká evolucionistická etnológia a antropológia:
ADOLF BASTIAN „Odyseus etnografie“
- venoval sa štúdiu duchovnej kultúry mimoeurópskych národov (otázky náboženstva, mytológie, orientálnej filozofie)
Teória elementárneho myslenia („Elementardanken“)- predpokladal, že ľudská psychika je jednotná, preto vznikajú rovnaké kultúrne prvky v rôznych spoločnostiach sveta; predpokladal existenciu elementárnych myšlienok (základné stavebné jednotky kultúry a sú spoločné celému ľudstvu), ktoré sa prejavujú vo filozofii, jazyku, náboženstve, práve, umení.
Pod vplyvom lokálnych, geografických, kultúrnych a historických podmienok v jednotlivých geografických provinciách vystupujú elementárne myšlienky ako myšlienky národov („Völkergedanken“) a nadobúdajú špecifické formy a črty charakteristické len pre dané etnikum, ktoré žije v konkrétnom prostredí. Myšlienky národov na pohraničných oblastiach podliehajú difúzii.
- zaoberal sa medzi prvými evolucionistami o difúziu a kultúrne kontakty.
Význam jeho práce: usiloval sa o vybudovanie etnológie ako induktívnej vedy, ktorá je založená na zbere empirického materiálu.
Americká evolucionistická antropológia a archeológia:
A.F.BANDELIER
- jeden z prvých, ktorý realizoval terénne výskumy (skúmal kultúru amerických indiánov-
Pueblanské kmene)
Dielo: Stvoriteľ šťastia - román, prezentoval archeologické poznatky cez prózu, vymyslený ľúbostný príbeh založený na reálnom svete pueblánskej kultúry- zvyky, architektúra, atď..
FRANK HAMILTON CUSHING
- uskutočnil prvý ozajstný terénny výskum založený na zúčastnenom pozorovaní
- expedícia do Nového Mexika (strávil tam 5 rokov, bol adoptovaný a postupne sa asimiloval do kultúry Zuñiou, dostal indiánske meno, stal sa druhým náčelníkom)
- pravdepodobne je prvým, kto prežil kultúrny šok.
LEWIS HENRY MORGAN
Dielo: Praveká spoločnosť- zhrnutie evolučnej teórie so zameraním na otázky rodovej a spoločenskej štruktúry.
Podľa Morgana existuje 5 foriem rodiny ( každá má svoju inštitúciu manželstva):
- prvotné vývojové štádium rodiny je promiskuita
- rodina pokrvne príbuzných- vystriedala neusporiadaný promiskuitný spôsob života, v ktorom muži žili v mnohoženstve a ženy v mnohomužstve (pozostatky havajský pokrvný systém- Polynézia)
- punaluánska rodina- základ: skupinové manželstvo niekoľkých sestier, vlastných alebo pobočných s ich manželmi, pričom spoloční manželia nemuseli byť navzájom príbuzní alebo mohla byť založená na skupinovom manželstve bratov, teda skupina mužov si brala skupinu žien (turánsky alebo ganowanský systém pokrvného príbuzenstva)
- syndyasmická alebo párová skupina- založená na manželstve párov, ale bez výlučného spolunažívania, manželstvo trvalo ľubovoľne, podľa dohody oboch strán
- z párovej rodiny vznikla patriarchálna rodina, ktorá sa zakladala na manželstve jedného muža s niekoľkými ženami, ženy boli pritom držané zvlášť
- monogamná rodina- posledná vývojová etapa, ktorá sa zakladala na manželstve jednotlivých párov s výlučným spolužitím (podľa Morgana vytvára vlastný systém príbuzenstva- árijský)
Základné typy spoločnosti podľa Morgana:
- rodová spoločnosť (societas)- založená na jednotlivcoch a čisto osobných vzťahoch, základnou organizačnou jednotkou je rod, z ktorej sa postupne utvárali zložitejšie a vývojovo vyššie formy sociálnej organizácie (rod–» frátria–» kmeň–» kmeňová konfederácia)
- štát (civitas)- spoločnosť založená na princípe teritoriality a vlastníctva, základná jednotka sociálnej organizácie je obec alebo mestský obvod. Politická spoločnosť je organizovaná na územnom základe a disponuje majetkom i osobami prostredníctvom územných vzťahov. V tomto type zriadenia sa stráca prvotná sloboda a rovnosť, vznikajú spoločenské triedy a objavuje sa sociálna nerovnosť.
Dejiny kultúry považoval za nepretržitý kumulatívny proces smerujúci od nižších foriem existencie kultúry k vyšším.
Rozhodujúcu úlohu v dejinách kultúry zohráva hromadenie skúseností v dôsledku objavov a vynálezov, prostredníctvom ktorých si ľudia zabezpečujú uspokojovanie potrieb. Vychádzal z predpokladu, že ľudstvo začínalo od najnižšieho stupňa, prepracovalo sa z divošstva k civilizácii prvobytným hromadením skúseností.
Podľa Morgana vývoj ľudstva prebiehal vo vývojových fázach: divošstvo–» barbarstvo –» civilizácia
- divošstvo delenie: a) najnižšie (detstvo ľudstva)- chápal hypoteticky, lebo nijaké reálne známe prvotné spoločenstvo mu nezodpovedalo, avšak nevylučoval jeho existenciu; b) stredný stupeň- začína používaním primitívnych loveckých a rybárskych nástrojov a používaním ohňa; c) najvyšší stupeň- začal vynálezom luku a šípu a skončil vynálezom hrnčiarstva
- barbarstvo delenie: a) najnižší stupeň- rôzne trvanie, na východnej pologuli končil domestifikáciou zvierat, na západnej pologuli pestovaním kukurice a využívaním kameňa a tehál k stavbe domov; b) stredný stupeň a prechod k vyššiemu stupňu začína vynálezom tavenia rudy a spracovaním železa
- civilizácia- začína používaním hláskovej abecedy a vytváraním literárneho záznamu
Zdroj: Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 297 - 319
