Funkcionalistická a štrukturálne funkcionalistická antropológia
Teoretické zdroje a východiská funkcionalizmu:
Britská funkcionalistická antropológia - predmetom záujmu britských sociálnych antropológov sa v 20. rokoch 20. storočia stal výskum kultúrnych prvkov z hľadiska ich prínosu pre fungovanie sociokultúrnych systémov.
Na ich konštituovaní a rozvoji majú najviac podiel tvorcovia klasického funkcionalizmu – A.R. Radcliffe – Brown a B.K. Malinowski.
Ideové zdroje funkcionalizmu:
Na zakladateľov funkcionalizmu zapôsobila predovšetkým Durkheimova koncepcia spoločnosti ako sebaregulujúceho, integrovaného systému, ktorá je nezávislá na psychike jednotlivcov.
Teoretické východiská funkcionalizmu:
- vznik funkcionalizmu: 1922 ( vtedy vydané knihy Andamanský ostrovania (Radcliffe – Brown) a Argonauti západného Pacifiku (Malinowski). Radcliffa – Browna a Malinowskeho spájal ich dôraz na empirický terénny výskum. Jednotnú metodologickú bázu ranného funkcionalizmu tvorí téza na rozhodujúcom význame terénnych výskumov, ktoré sa opierajú o tri teoretické postuláty:
1. postulát funkcionálnej jednoty spoločnosti
2. postulát pozitívnej univerzálnosti funkcionalizmu, každý prvok plní nejakú pozitívnu funkciu pre celok
3. postulát funkcionálnej nenahraditeľnosti a objektívnej účelovosti sociokultúrnych javov, každá významná životná funkcia je nezastupiteľnou a neoddeliteľnou súčasťou sociálneho systému
Funkcionalistická teória kultúry: 20. roky 20.storočia
B. K. MALINOWSKI
Diela: Argonauti západného Pacifiku;
Teória potrieb
- východisko jeho koncepcie človeka, spoločnosti a kultúry
Rozlišuje 3 typy potrieb (existujú vo všetkých kultúrach, možno ich považovať za univerzálne):
a) základné (biologické) potreby,
b)potreby inštrumentálne (sekundárne)
c) potreby symbolické a integratívne.
Na tomto základe vzniká aj nové umelé prostredie – kultúra.
Základné potreby: požiadavky ľudského organizmu, akými sú metabolizmus, reprodukcia, telesné pohodlie, bezpečnosť, odpočinok, pohyb a rast. Jednotlivým biologickým potrebám zodpovedajú kultúrne reakcie: zásobovanie, príbuzenské systémy, úkryt a oblečenie.
Inštrumentné potreby: vznikli z nutnosti ďalej rozvíjať výrobu, zabezpečiť udržiavanie spoločenského poriadku, zaistiť odovzdávanie kultúrnej tradície a udržať mocenskú autoritu (ekonomika, sociálna kontrola, výchova)
Symbolické a integratívne potreby: vyplývajú z existencie systému myslenia a viery a spôsobov ich odovzdávania. Odpoveď na tieto potreby poskytuje veda, mágia, náboženstvo, umenie, hry.
Teória inštitúcií
- uspokojovanie potrieb je realizované prostredníctvom organizovaných činností, ktoré sa združujú do celých systémov – inštitúcií. Kultúra vystupuje ako systém, ktorý sa skladá z čiastočne autonómnych a čiastočne koordinovaných inštitúcií. Inštitúcie vystupujú ako časť celku, ako základné prvky kultúrneho systému.
- východiskom Malinowského funkcionálnej analýzy je hypotéza, ktorá predpokladá, že všetky inštitúcie majú totožnú univerzálnu štruktúru. Základné prvky univerzálnej inštitucionálnej štruktury.
Charta je východiskom každej inštitúcie. Skladá sa:
A) normy a pravidlá
B) personál
C) hmotné zariadenie (hmotné prostriedky ktorými daná inštitúcia disponuje)
D) aktivity
E) funkcia (rola, ktorú inštitúcia zohráva v kultúrnom systéme)
Princípy kultúrnej integrácie
- kultúru vymedzuje:
- ako nadbiologický, špecifický ľudský prostriedok adaptácie – prostriedok, ktorý človeku umožňuje jednoduchšie odolávať problémom, s ktorými sa stretáva v prostredí pri uspokojovaní svojich potrieb
- ako integrovanú totalitu a samoregulujúci systém – celok, v ktorom sú jednotlivé prvky na sebe závislé
Medzi integračné princípy, ktoré zaisťujú systémový charakter zahrňuje:
- systémy pokrvenstva a príbuzenstva
- sociálne záujmy vyplývajúce z územného zoskupenia, susedstva
- fyziologické rozdiely dané rozdielnosťou pohlavie, veku, telesných znakov
- pracovné a profesijné schopnosti a znalosti
- sociálnu pozíciu založenú na hodnotách, spoločenskom postavení
- uplatňovanie sily v politických organizáciách
Teória kultúrnych kontaktov
- výskumami akulturačných procesov v Afrike výrazne prispel k rozpracovaniu teórie difúzie, hlavne k objasneniu mechanizmu kultúrnych kontaktov.
Odhalil silnejúci proces industrializácie a urbanizácie a s ním spojené premeny všetkých foriem života domorodcov. Úsilie zachytiť a objasniť tieto procesy viedlo k sformulovaniu teórie kultúrnych kontaktov.
Podľa nej je nutné pôvodné africké kultúry študovať ako priesečník 3 rôznych svetov:
a) sveta pôvodných afrických kultúr a domorodých inštitúcií
b) sveta západnej kultúry, ktorej nositeľmi sú bieli prisťahovalci a kolonizátori
c) kvalitatívne novej sociokultúrnej reality.
Všetky vývojové alebo difúzne procesy prebiehajú vo forme inštitucionálnych zmien. Ku zmene kultúry dochádza len vtedy, keď sa mení inštitúcia. Premeny inštitúcií sa dejú vznikom nových potrieb, alebo dôsledkom nových objavov a vynálezov alebo pri kontakte so silnejšou kultúrou.
Štrukturálno-funkcionalistická antropológia: - zakladateľ
ALFRED REGINALD RADCLIFFE- BROWN
- realizoval svoj prvý terénny výskum medzi domorodcami na Adamanských ostrovoch v Bengálskom zálive. Výsledky tohto výskumu publikoval v práci Adamanský ostrovania.
- položil tak základy britskej strukturálne - funkcionalistickej antropológie.
Radcliffe-Brownove dielo je možné rozdeliť do troch rôznych období.
1. ranné práce môžeme zahrnúť do obdobia historického.
2. ranné funkcionalistické obdobie – Andamanskí ostrovania, Matkin brat v južnej Afrike
3. začína koncom 20tych rokov, keď položil základy štrukturálneho funkcionalizmu. Predmetom jeho záujmu sa stala analýza prínosu inštitúcií k uchovaniu stability a súdržnosti spoločnosti.
Sociálna antropológia ako porovnávacia sociológia
Rieši vzťah medzi sociológiou a sociálnou antropológiou. Nepozná dôvody prečo tieto vedy striktne oddeľovať, lebo spoločným predmetom ich záujmu sú sociálne štruktúry. Z tohto dôvodu navrhuje pre sociálnu antropológiu názov porovnávacia sociológia.
- za objekt výskumu sociálnej antropológie považoval kultúru v jej širokom antropologickom poňatí. Neskôr venoval väčšiu pozornosť štúdiu štrukturálnych vzťahov v spoločnosti. Ich výskum začal považovať za hlavný predmet sociálnej antropológie. Kultúra môže byť podľa jeho názoru skúmaná iba ako charakteristika sociálneho systému ako spôsob akým sa v rámci spoločnosti odovzdáva viera, jazyk, predstavy, estetické cítenie, zvyky.
Sociálna hodnota
- “sociálna hodnota”- akýkoľvek predmet alebo jav, ktorý sa nejako podieľa na blahu spoločnosti. ( lovecké nástroje, oheň, jedlo, dážď).
- pojem sociálna struktura - systém vzťahov medzi jednotlivcami
- definuje sociálnu štruktúru: organizácia vzťahov medzi ľuďmi, vymedzená a kontrolovaná prostredníctvom inštitúcií.
- pojem funkcie: potrebný prostriedok sociálnej integrácie a spôsob existencie sociálneho systému smerujúceho k uchovávaniu sociálnej štruktúry. Predmetom štrukturálnej funkcionálnej analýzy je rozbor vlastného fungovania sociálnej štruktúry.
- systematicky rozpracoval stratégiu výskumu sociálnej štruktúry a transformoval funkcionalistickú metodológiu do podoby štrukturálneho funkcionalizmu.
Súmrak funkcionalistickej antropológie:
E. E. EVANS - PRITCHARD
- za nevyhnutné považuje pochopiť predovšetkým vnútornú logiku a zmysel danej kultúry.
- inštitúcie vyjadrujú hodnoty a idey a sú zrozumiteľné vtedy, keď pochopíme ich obsah a zmysel, nie iba funkcie, ktoré plnia.
Diela: Sociálna antropológia, Sociálna antropológia a iné eseje (teoretické názory na antropológiu)
-východisko koncepcie: téza, že sociálna antropológia je druh historiografie a teda filozofie alebo umenia, obsahuje v sebe to, že študuje spoločnosti ako morálne systémy a nie ako prírodné systémy. Cieľ historikov a sociálnych antropológov je de facto rovnaký.
- usiluje sa o syntézu funkcionalistického prístupu s historickým porozumením
- určil 3 základné fázy antropologického výskumu:
- zber, klasifikácia a popis antropologických dát priamo v teréne. Výskumník sa aktívne účastní života medzi členmi študovanej spoločnosti.
- antropológ realizuje štrukturálnu analýzu. Tá by mala zachytiť obraz danej spoločnosti ako systémový celok.
- antropológ robí porovnávaciu analýzu, no on odmietol rozsiahlu porovnávaciu medzikultúrnu analýzu.
Hľadanie nových východísk:
RAYMOND WILLIAM FIRTH
Dielo: Základy sociálnej organizácie - zaviedol rozdřely medzi pojmami sociálna štruktúra a sociálna organizácia.
- prispel k rozšíreniu výskumov o problematike kultúrnej zmeny. Zvláštnu pozornosť venoval štúdiu situácii, pri ktorých sú jednotlivci postavení pred možnosť alternatívnej voľby jednania. Intenzívne štúdium mechanizmov voľby a konfliktov v medzikultúrnej perspektíve by mohlo prispieť k hlbšiemu pochopeniu zákonitostí sociokultúrnej zmeny. Hlavnými tematickými oblasťami výskumu Firtha bola problematika politických a ekonomických systémov a tradičná doména britskej antropológie – štúdium príbuzenských systémov.
DARYLL FORDE
- do antropológie zahrňoval biológiu človeka a archeológiu. Zaujímal sa o otázky evolúcie a ekologie – interdisciplinárna orientácia.
Manchesterská antropologická škola a teória konfliktu:
MAX GLUCKMAN
Teória konfliktov: snaha postihnúť význam konfliktov v sociálnom procese. Predmetom štúdia sa stala snaha analýzy role afrického dedinského náčelníka, ktorý bol na jednej strane vystavený tlaku koloniálnej administratívy a na strane druhej tam boli očakávania svojich vlastných ľudí.
- Prínos: obohatenie štrukturálne funkcionálneho výskumu spoločnosti o historickú perspektívu a teóriu konfliktov (v každej štruktúre je možné identifikovať komponenty, ktoré konflikty sprostredkovávajú a rozvíjajú; na konflikt pozerá ako na významného činiteľa integrácie a diferenciácie spoločnosti; môže slúžiť k posilneniu solidarity alebo k zníženiu nebezpečného sociálneho napätia)
Analýza sociálnej situácie: správanie ľudí je reakcia na situácie, v ktorých sa nachádzajú.
- pokúsil sa ukázať, ako pluralitná politická spoločnosť utvorená v dôsledku koloniálnej nadvlády, musí vytvárať základňu pre porozumenie miestnych rodovým systémom.
Vďaka výskumom manchesterskej školy, sa sociálny antropológovia viacej venujú „sociálnym okruhom“ alebo „sociálnym oblastiam“. Predmetom antropologických výskumov sa stávali siete medziľudských vzťahov. V manchesterskej škole bola rozpracovaná analýza sociálnej siete. Spočíva v štúdiu vzťahov medzi jednotlivcami až na úroveň, kde tieto „sociálne nitky“ vytvoria komplexnú sociálnu sieť. Antropológ pokračuje v popise a rekonštrukcii vzťahov medzi jednotlivcami tak dlho, až postihne celú študovanú spoločnosť alebo aspoň tú jej časť, ktorá je potrebná pre riešenie daného problému. Sociálna sieť sa skladá z bodov a čiar. Body môžu byť osoby, trhy alebo organizácie, čiary tvoria sociálne vzťahy, pohyb tovaru a tok informácii. Siete, ktoré majú v centre osobu, označujeme ako „egocentrické siete“.
Cambridgeská antropologická škola a teória štrukturalizmu:
MAYER FORTES
- predmetom jeho výskumov bola problematika príbuzenských systémov, sociálnej organizácie a funkcie rodiny.
EDMUND RONALD LEACH
Diela: Sociálna a ekonomická organizácia rowanzských Kurdov (svojbytný priesečník spájajúci tradície funkcionalizmu s nastupujúcim štrukturalizmom)
- väčšina spoločností udržuje iba relatívnu rovnováhu. Normy totiž nie sú ani stabilné, ani flexibilné. Normy existujú ako zdroj dynamiky a výraz konfliktov záujmu a rozdielnych postojov.
Dielo: Politické systémy borskej Barmy (hypotéza, že „jazyk mýtu a rituálu predstavuje výpoveď o sociálnej hierarchii“) - predpokladal, že pod premenlivosťou, s ktorou sa stretávame v skutočnom živote, existuje všadeprítomná celistvosť.
Politické systémy horsej Barmy:
Komunity, ktoré tu žijú môžme rozdeliť na Kačinov a Shanov. Ide o rôzne skupiny ľudí hovoriacich odlišnými jazykovými dialektmi a dodržiavajúcich rôzne zvyky.
Interpretácia sociálneho systému Kačinov vychádza z predpokladu, že konflikt sa dá považovať za formu štruktúry. Predmetom jeho záujmu bola analýza miestnych politických systémov – „gumloa“(tvorí niekoľko osád, tie tvoria jedno panstvo) a „gumsa“(vzniká vznikom náčelníctva a určuje vzťahy medzi náčelníkom a ostatnými členmi rodov).
Podľa Leacha kačijské komunity cyklicky prechádzajú od jedného typu politického systému k druhému. Pri výskume venoval zvláštnu pozornosť symbolickým kategóriám, ktoré Kačijovia používajú k opisu politických systémov. Zistil, že gumlao a gumsa majú rovnaký symbol, len sa používajú v rôznych kombináciách.
Neskôr obrátil pozornosť k Srí Lanke - zrealizoval nový výskumný projekt, kde neboli politické vzťahy, skôr príbuzenský a ekonomický systém dedinskej komunity. Dospel k záveru, že príbuzenské pravidlá boli vždy menené tak, aby členom osady umožňovali pružné a ekonomické rozhodnutie.
Britská sociálna antropológia a americká kultúrna antropológia:
Zo strany americkej kultúrnej antropológie boli vznesené výhrady proti britskej antropológii. Článok amerického antropológa G. P. Murdocka v roku 1951 otvoril diskusiu o vzťahu medzi americkou a britskou antropológiou. Murdock medzi tieto obmedzenia zahrnul:
- Príliš úzke tematické zameranie antropologických výskumov, orientovaných najmä na problematiku sociálnej štruktúry (príbuzenstvo, manželstvo, vlastníctvo, štát a iné).
- Obmedzenia terénnych výskumov na oblasti s britskou koloniálnou správou.
- Netečnosť k výsledkom výskumov neanglosaských antropológov.
- Indiferentný postoj k psychológii a ignorovanie histórie, nezáujem o procesy kultúrnej zmeny.
- Jednostranná preferencia funkcionálnej metódy a synchrónnej analýzy a opomínanie porovnávacej etnografie.
60. roky 20. storočia už prebiehajú v znamení intenzívneho zbližovania amerického a britského modelu antropológie. Až do roku 1960 archeologické, psychologické a lingvistické prístupy nepredstavovali súčasť antropologických výskumov britských antropológov.
Anglickí antropológovia ponechávali tieto oblasti výskumu iným vedným disciplínam, predstavuje zásadný rozdiel oproti modelu americkej antropológie.
Americká antropológia programovo využívala teoretické poznatky a metódy ďalších prírodných a spoločenských vied. Základný zvrat v orientácii britskej sociálnej antropológie predstavuje rok 1960. V tomto roku sa totiž spojili sociálni antropológovia so sociológmi a sociálnymi psychológmi. Zblíženie britskej a americkej antropológie sa ďalej prehĺbilo v 70. a 80. rokoch.
Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 425 - 453