Identita regionálnej kultúry (kultúrna identita a región; región v národnej kultúre)

Kultúrnu identitu v súčasnosti skúma kulturológia.

- tento termín sa spája s vlastenectvom, s národnou hrdosťou, s pocitom

  príslušnosti k určitej sociálnej skupine, so spoluprácou v rámci skupiny;

- na druhej strane sa môže spájať s uzavretím skupiny do seba,

  s neprateľským pocitom voči druhým spoločenstvám;

- kultúrna identita a región: kultúrna identita nesie obraz spoločnosti o sebe samej, jej historické skúsenosti, viaže sa na nejaký jazyk, na určité vzorce správania a úzko súvisí s ostatnými znakmi skupiny, teda aj príslušnosť k určitému teritóriu;

- kultúrna identita ako hodnota: suma hodnôt viazaná na určitú pospolitosť, ako istá suma charakteristík - pri pohľade zvonku, alebo ako sebareflexia spoločenstva - pri pohľade zvnútra;

- o kultúrnej  identite uvažujeme v dimenziách: individuálnych, lokálnych, regionálnych, národných , kontinentálnych;

- veľká pozornosť sa venuje skúmaniu stálosti limitov, charakteristík,

  určujúcich príslušnosť k určitému spoločenstvu: napr. viazanie sa na

  nejaké územie, k nejakej lokalite, k regiónu;

- navrhuje sa určiť faktory, ktoré vo vnútri spoločenstva určujú jeho identitu:

  dejiny, jazyk, teritórium, náboženstvo, miestne zvyky, tabu atď;

     Ohrozenie kultúrnej identity, vyvolané dnes značnou postmodernou hybridizáciou, môžeme nájsť všetko, ale stráca sa originalita a svojráznosť lokálnych prejavov kultúrnych foriem. Regionálna kultúra v kultúrnej identite hľadá možnosti sebaprezentácie. Regionálna kultúra je vo väzbe na tradíciu a snaží sa o jej upevnenie.

Deje sa to 2 cestami, ktoré vieme zhrnúť do 2 konceptov kultúrnej identity, stretávame sa  s nimi na regionálnej úrovni:

Konzervatívny model – neprijíma nič nové z vonka a sústreďuje sa na konzervovanie až umŕtvenie už existujúcich foriem kultúrneho života a kultúrnych inštitúcií v regióne. Pozitívny vplyv je , že chráni kultúru v nepriaznivej hospodárskej situácii, keď sa na kultúru nedávajú financie a ona chráni a zabezpečuje tie najdôležitejšie časti životného štýlu, spôsoby a druhy kultúrnych aktivít, kult. hodnoty a normy. Negatívny rozmer je, že spomaľuje kultúrny rozvoj.

Emancipačný model – kriticky prehodnocuje svoje kultúrne tradície a je otvorený voči iným kultúram. Snaží sa obmedziť také vzory a hodnoty, ktoré narúšajú fungujúce formy kultúrneho života v regióne. Akceptuje a podporuje aktuálnu kultúrnu tvorbu, má tvorivý vzťah ku kultúrnym výtvorom z minulého obdobia.

Oba modely sa môžu v skutočnosti prelínať.