Karpatskí Nemci

     Významnú mieru nadobudla nemecká imigrácia po tatárskom vpáde v rokoch 1241 - 1242. Mongolské hordy  na jar roku 1242 Slovensko opustili, ale po ich pustošení zostali celé kraje vyľudnené. Uhorský kráľ Belo IV. sa snažil odstrániť dôsledky mongolskej katastrofy. Výsledkom bol príchod jednotlivých skupín nemeckých osadníkov na Slovensko. Nemci na Slovensku ako jedna časť uhorských Nemcov doosídlili a často i osídlili v 12.-14. storočí tri oblasti Slovenska: Bratislavu a okolie, Hauerland (stredoslovenská oblasť) a Spiš.

     V 13.-14. stor. bolo založených ,, sedem dolnouhorských banských miest“ – medzi nimi aj zlatá Kremnica, strieborná Banská Štiavnica a medená Banská Bystrica. V diaspóre však žili prakticky vo všetkých mestách. Nemecká kolonizácia sa však týmto nevyčerpala. Protireformačné hnutie spôsobilo odchod protestantov z Nemecka, z ktorých značná časť našla útočište aj na Slovensku a tak v 16. storočí prišli na Slovensko Habáni (so Švajčiarska) – vyrábali keramiku a kameniny. Slovenské územie, aj keď len okrajovo, sa stalo cieľom osídlenia nemeckých kolonistov aj po porážke Turecka. Posledným kolonizačným prúdom bolo obdobie rozvoja kapitalizmu v Uhorsku, ktoré ponúkalo nemeckým odborníkom možnosť uplatnenia a za Jozefa II. sa doosídlili kolónie pri Sládkovičove a Dunajci, v rokoch 1859- 60 Čermany a nakoniec v roku 1900 Michalok pri Vranove nad Topľou. Samozrejme, na Slovensko nepretržite prichádzali a usádzali sa početní remeselníci, obchodníci, duchovní.

     Reálne odhady počtu Nemcov na Slovensku v stredoveku sa pohybujú v rozmedzí 200-250 tisíc, čo bola asi štvrtina vtedajšieho počtu obyvateľstva. V slovenskom prostredí, najmä vplyvom asimilácie a na prelome 19. a 20. storočia aj maďarizácie, však ich podiel neustále klesal. Tento nepriaznivý trend sa v novej Československej republike zastavil. Osudy karpatských Nemcov v posledných 50 rokoch boli neľahké. Vyše 90 % z nich muselo po roku 1945 nútene opustiť Slovensko, temer osemstoročnú vlasť ich predkov. Usadili sa na všetkých svetadieloch, väčšina z nich našla svoj nový domov v Nemecku a v Rakúsku. Ťažká bola aj situácia karpatských Nemcov, ktorí z najrôznejších dôvodov ostali na Slovensku. Boli vystavení opovrhovaniu, nenávisti, zbavení štátneho občianstva, prevažnej väčšine úrady skonfiškovali všetok ich majetok a stali sa  bezdomovcami. Platil zákaz návštev verejných miestností, zábav, lesov a parkov. Cieľavedomá asimilácia a úplne absentujúce nemecké školstvo, nemožnosť pestovania vlastnej kultúry viedli k situácii, že nemecká menšina na Slovensku bola koncom 80-tych rokov existenčne úplne ohrozená.
      V stredoveku kultúru a vzdelanosť Slovenska výrazne ovplyvnilo nemecké obyvateľstvo, ktoré z viacerých dôvodov, najmä však ekonomických, doosídlilo alebo osídlilo mnohé oblasti Slovenska. Pri zakladaní miest sa aplikovali mestské práva vtedajších nemeckých miest (norimberské a magdeburské). Zakladania miest na nemeckom práve sa postupne v čoraz väčšej miere zúčastňovali aj príslušníci iných národov a domáce obyvateľstvo. Prostredníctvom nemeckého obyvateľstva sa na Slovensko dostalo vyspelé gotické staviteľstvo, umenie, umelecké remeslá a spôsob úradovania v mestách. Okrem roľníkov medzi Nemcami to boli najmä kupci, remeselníci a baníci, ktorí prispeli k rozvoju domácej výroby a obchodu. Obzvlášť výrazne sa podieľali na rozvoji remesiel a cechovej výroby.

     Do roku 1918 boli Nemci žijúci na Slovensku súčasťou uhorských Nemcov. Profesor histórie na univerzite v Štajerskom Hradci Reimund Friedrich Kaindl, ktorý sa venoval problematike dejín Nemcov v Uhorsku, začal v tom období pre Nemcov žijúcich v hornom Uhorsku používať pomenovanie "karpatskí Nemci" na odlíšenie od Nemcov žijúcich v iných častiach karpatského oblúka, ako napríklad v Sedmohradsku, kde použil termín "sedmohradskí Nemci". Po vzniku Československa sa pomenovanie "karpatskí Nemci" pre Nemcov na Slovensku a v Zakarpatskej Ukrajine zaužívalo, pretože veľmi jednoznačne vyjadrilo geografickú odlišnosť od sudetských Nemcov.

Majú:

Špecializované múzeum SNM s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sa zameriava na kultúry karpatských Nemcov v Bratislave.

• Karpatenblatta - mesačník

Karpatsko-nemecký spolok na Slovensku - oblasť rozvoja kultúrnych potrieb a aktivít nemeckej národnostnej menšiny v Košiciach.

Karpatsko-nemecký spolok pre kultúru a vzdelanie v Prievidzi

Slovenský rozhlas zabezpečuje národnostné rozhlasové vysielanie na Rádiu Patria, ktoré tvorí aj: Hlavná redakcia národnostno-etnického vysielania. 

   Slovenská televízia vysiela:

                  -    nemecké vysielanie: vysiela sa 20 minút týždenne, ročne - 17 hodín 20 minút; 

                       Nemecký magazín - 4 relácie ročne (1,9 hod.);

Podujatia:

                     Sviatok kultúry a vzájomnosti KNS, Dni nemeckej kultúry, Fašiangov 

                     slávnosti, Pietny akt Prerovská tragédia

Nemecká literárna súčastnosť:

Margaréta Horváthová – Nemci na Slovensku vydalo Lilium Aurum – Komárno -     

                                           Dunajská Streda