Kultúra a spoločnosť

    

     Pojmu kultúra ľudia pripisujú rozličný obsah a zmysel. Významy, v ktorých sa tento termín používa sa týkajú rôznych oblastí a úrovní života jedinca v spoločnosti. Ale všetky chápania tohto pojmu majú niečo spoločné a to, že : kultúra sa chápe vo svojej zásadnej odlišnosti od prírody.

     Je to teda niečo, čo nevyrastá samé od seba z prírody, ale čo vzniká činnosťou človeka v spoločnosti. Kultúra vytvára z biologickej existencie človeka skutočne ľudskú existenciu človeka. Vznik človeka je predpokladom kultúry, ale bez kultúry by nemohol vzniknúť dnešný človek a ani samotná spoločnosť. Kultúra je teda najvnútornejším obsahom druhého z dvoch svetov, v ktorm žije človek, t.j. sveta spoločnosti /prvým je svet prírody/.

     Kultúra je súhrnné označenie  pre všetko, čím sa človek odlišuje od zvierat. Je to súbor činností  a výtvorov jeho činností, ktoré ľuďom umožňujú prežiť v prírodnom prostredí, spolu so súborom ideí /viera/ a predstáv, ktorých cieľom je dať tomuto prežitiu zmysel.

     Človek si uvedomuje svoju orgánovú a inštinktívnu nevybavenosť v prírodnom prostredí, a kultúra mu pomáha vyrovnať sa s tým tlakom. A to spôsobom, že si svoje okolie prispôsobí svojím predstavám. Dokáže to na základe schopnosti pracovať v koordinácii s druhými ľuďmi,  ktorá je u človeka podmienená zvládnutím komunikácie prostredníctvom symbolov.

 

Kultúru môžeme chápať:

1. pojem kultúra pochádza v latinského slova ,,cultura agri"  a pôvodne znamenala obrábanie polí a v tomto význame sa ďalej používa v biologických vedách a v poľnohospodárstve - kultúra baktérií, kultúra rastlín;

2. kultúra ako starostlivosť o ľudské obyčaje, spôsoby správania a ich zušľachťovanie;

3. kultúra ako všetky materiálne a nemateriálne výtvory človeka;

 

Kultúra zo sociologického hľadiska:

1. v kultúre sú podstatné činnosti ľudí, či skôr hodnoty a pravidlá, normy, ktoré tieto činnosti usmerňujú, zabehané postupy, prípadne ďalšie okolnosti a podmienky činnosti;

2. kultúra nie je vrodená, zdedená, alebo inštinktívna, ale je spoločenská, naučená;

3. kultúra je ako celok kolektívnym produktom, ktorý sa vytvára v sociálnych interakciách ľudí;

4. kultúrne normy a hodnoty sa prenášajú z generácie na generáciu, kultúra ako celok si zachováva určitú kontinuitu v čase, aj keď jednotlivé prvky kultúry môžu priebežne vznikať a zanikať;

5. kultúra je adaptabilná teda je schopná na základe činností človeka prispôsobovať sa vnútorným a vonkajším zmenám;

 

Členenie kultúry:

1. materiálna - ide o prostriedky výroby - nástroje, stroje; spôsoby ich používania - technológie; produkty určené na výrobnú spotrebu - umelé hmoty; ale aj stavby, komunikačné siete, teda človekom pretváraná a formovaná krajina;

2. duchovná - zvyky, obyčaje, symboly, predstavy, idey, inštitúcie atď a predmety, v ktorých sú stelesnené - knihy, obrazy, kultové predmety;

3. normatívna - spoločenské normy - je to systém všeobecných pravidiel, ako aj konkrétnejších návodov ukazujúcich, aké správanie zodpovedá hodnotám a vzorcom uznávaným v danej spoločnosti. Jedincovi ukazujú ako sa má správať, ako konať a aké sú sú pozitíne alebo negatívne sankcie; odmeny za dodržiavanie pravidiel, tresty za porušenie pravidiel;

 

Prvky duchovnej /nemateriálnej/ kultúry:

1. hodnoty - všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť;  predstavy o tom, čo je dobré a čo zlé; v priebehu vývoja spoločnosti sa menia; rozličné spoločnosti môžu uznávať rôzne, a aj pritikladné hodnoty; hodnoty majú zvyčajne všeobecnú a abstraktnú podobu, preto je ťažké jednoznačne určiť, ktoré správanie im zodpovedá a ktoré nie;

2. normy - sú to sociálne očakávania, vzory a pravidlá, ktoré upravujú vzájomné pôsobenie a správanie ľudí v spoločnosti; sú to sociálne pravidlá, ktoré vymedzujú vhodnosť a nevhodnosť správania v konkrétnych situáciách; majú podobu pravidiel, kódexov zameraných na podporu takého správania ľudí, ktoré hodnoty vymedzujú ako dobré a žiaduce; na dodržiavanie sa používajú pozitívne a negatívne sankcie - pozitívne sú odmeny a negatívne sú tresty;

3. symboly - sú materiálne i nemateriálne skutočnosti - predmety, slová, gestá - ktoré nesú nejaký význam, ktorý rovnako chápu všetci členovia jedného sociokultúrneho systému; sem patrí aj umenie, pretože je založené na symbolickom vyjadrení skutočnosti;

a) verbálne symboly - napr. jazyk - najvýznamnejší symbolický systém je systém zvukov a znakov so zvláštnym dohovoreným významom;

b) neverbálne symboly - napr. salutovanie, podanie ruky, snubný prsteň;

4. systém názorov a poznatkov - o prírode, spoločnosti a samotnom človeku; patria sem vedecké poznatky, teórie a zákony, bežné poznanie ľudí, historická skúsenosť ľudstva vyjadrená v prísloviach a porekadlách; filozofické a náboženské predstavy, koncepcie a názory, ktorých pravdivosť na rozdiel od vedeckých nemožno dokázať, ideológie čiže výklady sveta;

5. sociálne inštitúcie - každá spoločnosť si vytvorila viaceré druhy sociálnych inštitúcií - rodinné, vzdelávacie, náboženské, vojenské, ekonomické a ďalšie, ktoré riešia jej konkrétne spoločenské problémy - tieto určujú spôsoby správania a činností, ktoré zabezpečujú fungovanie a stabilitu sociokultúrnych systémov, chránia ich pred ohrozením, zánikom, stratou pocitu zmysluplnosti atď; majú svoje odôvodnenie, racionálny základ a ľudia si ich uvedomujú;

inštitúcia - je spôsob, akým sa uskutočňuje určitá činnosť, resp. opis činnosti, ktorý musí každý, kto chce žiť v sociokultúrnom systéme, poznať a riadiť sa ním;

 

Zdroj:

BÚZIK. B., SOPÓCI. J., 1995. Základy sociológie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 29. - 33. s. ISBN 80-08-00042-2.

CHORVÁT. I., 2000. Sociológia. 1. vydanie. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB B. Bystrica, 2000. 14. - 17. s. ISBN 80-8055-351-3.