Kultúrny materializmus

 

Koncepcia kultúrneho materializmu

MARVIN HARRIS

- patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti antropológie v druhej polovici 20. Storočí

 

Dielo: Rasové vzorce v Amerike, Vznik antropologickej teórie (pokus o výklad dejín antropologického myslenia), Kultúra, človek a príroda (učebnica antropológie), Kultúrny materializmus (teoretické názory na stratégiu štúdia kultúry) = dve časti:

Prvá časť- prezentácia kultúrneho materializmu ako výskumnej stratégii vedy o kultúre.

Druhá časť- rozbor výskumných škôl a smerov, ktoré stoja v opozícii alebo ignorujú kultúrny materializmus

 

Dielo: Teória kultúry v postmodernej dobe - analyzuje teórie kultúry a modely v antropológii. Vymedzuje kultúrny materializmus ako stratégiu, ktorá sa opiera o analýzu materiálnych faktorov.

 

Predmet kultúrneho materializmu: výskum príčinností v sociokultúrnych systémoch.

V súlade s teoretickými východiskami neoevolucionizmu ( L. A. White ) a kultúrnej ekológie (J. H. Steward ), na ktoré kultúrny materializmus bezprostredne nadväzuje, považuje Harris jednotlivé kultúry za adaptačné systémy, ktorých štruktúru, funkciu a vývoj je možné vysvetliť na základe vzťahu k okolitému prostrediu.

 

Koncepcia kultúrneho materializmu vychádza z predpokladu, že „infraštruktúra“  determinuje fungovanie a organizáciu rodiny, príbuzenských systémov, ekonomiky a politickej organizácie - „štruktúru“, ktorá potom ovplyvňuje vedu, umenie, literatúru a ďalšie symbolické systémy – „superštruktúru“. Tento fakt implikuje požiadavky primárneho výskumu demografických, technologických, ekonomických, a environmentálnych faktorov ako hybných síl dejín.

Ďalšie dva subsystémy kultúry – štruktúra (organizačný sektor) a superštruktúra (symbolický sektor). Pôsobia ako stimuly sociálnej a kultúrnej zmeny. Harris tvrdí, že kultúrne inovácie, ktoré sa objavujú v infraštruktúre, majú väčšiu šancu na pretrvanie, ak zvyšujú účinnosť procesov produkcie a reprodukcie a zaisťujú tak uspokojovanie ľudských biopsychických potrieb. Sú adaptívne a zvyšujú efektívnosť produkcie a reprodukcie.

 

Kultúrne inovácie sú neustále testované tým, aké majú dôsledky pre zdravie a život ľudí. Niektoré sú prijaté a ďalej odovzdávané z generácie na generáciu a iné sú vyradené. Kultúrny materializmus uznáva existenciu inovácií, ktoré prospievajú tak skupinám vládnucim, ako aj ovládaným. Všetky kultúrne inovácie plnia pozitívnu adaptačnú funkciu. Dnes už klasickú ukážku Harrisovho prístupu k štúdiu kultúry predstavuje jeho interpretácia materiálnej bázy mayskej kultúry.

 

Kanibalizmus u Aztékov ako kráľovská cesta za proteínmi:

Vysvetlenie kanibalizmu hľadali antropológovia v náboženstve. Aztékovia vraj boli presvedčený, že krv predstavuje mystickú životodarnú tekutinu, na ktorej závisí chod života. Od ľudí sa preto očakávalo, že bohom poskytnú vlastnú krv. Navyše verili, že prostredníctvom obete dosiahnu „prekrásny posmrtný život“.

Sherburne Cook - jeho teória: aztécke vojny a ľudské obete slúžili k regulácii populácie. Michael Harner - bol presvedčený, že faktorom ktorý viedol k zvýšenému počtu obetovaných ľudí bol rast populácie a nedostatok proteínov - ľudské obete u Aztékov neboli iba obetované, ale aj konzumované.

 

Harris kanibalizmus vidí v tom, že v Mexiku nebolo dostatočné množstvo domestifikovaných zvierat, ktoré by uspokojili narastajúcu potrebu mäsa pre stále sa zväčšujúcu populáciu (hovoria o tom aj povesti = pravdepodobne už v tomto období vznikol rituálny kanibalizmus).

Podľa Wiliama Arensa je možné správy o aztéckom kanibalizme považovať za prehnané klebety, ktoré uľahčili španielskym votrelcom ospravedlniť genocídu páchanú na Indiánoch v Mexiku. Hovorí, že aj aztécka mytológia svedčí o tom, že kanibalizmus bol skôr výnimočnou udalosťou a nie bežnou súčasťou každodenného života.

 

Kmeňové vojny a komplex mužskej nadradenosti:

Vojna - všetky organizované formy zabíjania medzi skupinami - bežný spôsob regulácie populácie u kmeňov, ktoré už nie sú závislé na zberačskom spôsobe života, ale prešli k  hospodáreniu založenému na pestovateľstve. Vo všetkých preinudstriálnych kmeňových spoločnostiach, ktoré vedú vojny sa stretávame s fenoménom zvýhodňovania mužskej populácie.

Divale a Harris preukázali- keď je boj častý, v danej kultúre vzniká komplex mužskej nadradenosti. Kultúrni materialisti nevysvetľujú neustále vojny medzi napr. Janománmi len nedostatkom žien. Podľa Harrise ich hlavnou príčinou je nedostatok živočíšnych bielkovín. Kvôli malému počtu zveri sa stretávajú lovecké záujmy jednotlivých kmeňov a tak vzniká nevraživosť ústiaca do ozbrojených konfliktov.

 

Potravinové tabu ako efektívny prostriedok adaptácie:

Pôsobivou ukážkou explanačnej sily kultúrneho materializmu je Hariisova interpretácia tabu indických kráv. Podľa neho zabitie kravy a zákaz jedenia hovädzieho mäsa nie je výrazom absurdity indického náboženstva, ale vysoko racionálnym a ekonomickým sociokultúrnym regulatívom.

Zákaz zabíjania a pojedania kráv – je toto tabu vysvetliteľné len v kontexte periód období sucha a dažďov; ďalej upozorňuje na to, že vegetariánstvo je jediný spôsob, ako uživiť populáciu s tak vysokou hustotou obyvateľstva.

- plytvanie je charakteristické skôr pre modernú civilizáciu ako pre tradičné roľnícke spoločnosti.

- zákazu pojedania bravčoviny v židovskej a islamskej kultúre - toto potravinové tabu vzniklo v dôsledku premeny ekosystému Stredného východu v dobe staroveku. Pôvodne táto oblasť bola jedným z najstarších centier domestifikácie prasiat. Ako zdroj živočíšnych proteínov, mäsa i sadla ale nemajú konkurenciu. Z tohto hľadiska sú dvakrát prínosnejšie ako hovädzí dobytok.

Úbytok lesov a zdrojov prírodných krmovín mal fatálne dôsledky pre chov prasiat. Bravčovina nie je dobre fyziologicky adaptovaná na vysoké teploty a priame slnečné žiarenie. Ideálny ekosystém pre chov prasiat predstavuje prostredie lesov bohaté na rieky a jazerá. Pre usadlé poľnohospodárske kultúry bol chov prasiat stále ťažší. Nedostatok prirodzených krmovín totiž z prasiat urobil priameho potravinového konkurenta. Nábožensky zdôvodnené tabu na pojedanie bravčového mäsa predstavuje racionálne riešenie konfliktu, keď bezprostredná túžba po kvalitných proteínoch je veľká, ale konečné náklady príliš vysoké. Biblia a korán zakazujú bravčové, pretože chov prasiat sa stal hrozbou pre zachovanie prírodného ekosystému a produkcie bravčového v malom merítku by len zvyšovala pokušenie. Preto bolo rozumné zakázať konzumáciu bravčového úplne a zamerať pozornosť na chov oviec, kráv a kôz.

Kultúrny materializmus totiž predstavuje dôsledné rozpracovanie koncepcie kultúry ako nadbiologického adaptívneho systému.

Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 491 - 502