Maďarská národnostná menšina
Maďarská menšina
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Ako národ patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú väčšinou tvoria ugro-fínske jazyky. Maďarské etnikum na Slovensku vzniklo so vznikom samostatného Československého štátu po 1.sv.vojne. Do roku 1918 Slováci a Maďari žili v spoločnej mnohonárodnostnej monarchii Rakúsko-Uhorsko. V polovici roka 1919, mierová konferencia v Paríži rozhodla o hraniciach medzi Maďarskom a susednými štátmi. V sprievodnom liste pre Maďarsko sa uvádzalo, že národnostné pomery v strednej Európe nedovoľujú, aby sa politické hranice zhodovali s etnickými, teda časť maďarského etnika sa dostane pod zvrchovanosť iného štátu.
V polovici mája 1920 maďarská vláda oznámila do Paríža, že na mierovú konferenciu pošle oficiálnych delegátov oprávnených podpísať mierovú zmluvu. Dňa 4. júna 1920 v zámku Trianon, neďaleko Paríža, sa podpísala mierová zmluva s Maďarskom, ktorá sa stala známa pod názvom trianonská. Akt podpísania mierovej zmluvy s Maďarskom bol iba symbolickým ceremoniálom, pretože veľmoci Dohody už takmer dva roky uznávali Československo za spojenecký štát. Mierová konferencia už predtým rozhodla o hraniciach a od konca roku 1918 bolo aj územie Slovenska súčasťou československého štátu. Chýbal iba podpis Maďarska, aby medzinárodnoprávne potvrdilo zánik uhorského štátu. Týmto sa časť maďarského národa dostala pod zvrchovanosť Československa. Tu je začiatok maďarského etnika na Slovensku.
( Lamp Zsuzsanna (Dieťa idúce svojou vlastnou cestou))
Po tom, čo maďarskú inteligenciu a strednú vrstvu úradníkov pozbavili existenčných prostriedkov, ako aj po tom, čo títo odmietli sľub vernosti, ktorú vyžadovala vláda nového štátu, bolo do konca decembra 1920 nútených opustiť Československo 105 tisíc Maďarov. Väčšina utiekla do Maďarska.
2. svetová vojna v tomto období (v rokoch 1939-1945) žila početnejšia skupina Maďarov - približne 70 tisíc ľudí - len na území fašistického Slovenského štátu. Po skončení 2. svetovej vojny sa územia, ktoré boli pripojené k Maďarsku, stali opäť súčasťou Československa. V rokoch 1945 – 1948 nastala výmena obyvateľstva. Po prevzatí moci komunistami vo februári 1948 sa na niekoľko rokov zmiernilo otvorené prenasledovanie Maďarov. Navrátili im časť ich škôl, mohli si založiť kultúrnu organizáciu (Csemadok), ktorá bola riadená komunistickou stranou, mohli vydávať - v komunistickom duchu - noviny v maďarskom jazyku.
Po sovietskej okupácii 21. augusta 1968 sa však vláda rýchlo vrátila k svojim protimaďarským "tradíciám". Kompetencie jediného maďarského kultúrneho spolku (Csemadok) obmedzili, zakázali činnosť Zväzu maďarskej mládeže a počas dvadsaťročnej doby "normalizácie" (1969-1989) zrušili 200 maďarských škôl. Proti politickému a národnému útlaku vznikol v roku 1978 "Výbor na ochranu práv Maďarskej menšiny v Československu" (Maďari v Československu / na Slovensku 1918-1992 – Politické memorandum)
Maďarská menšina je prevažne katolícka alebo sú príslušníkmi reformovanej cirkvi.Maďarská menšina je dosť rodinne orientovaná.( Lamp Zsuzsanna (Dieťa idúce svojou vlastnou cestou)) Maďarská menšina na Slovensku vykazuje vysoký stupeň etnickej identity. Na základe doterajších výskumov sa zistilo, že ich silné národnostné cítenie ovplyvňuje aj vysoká miera uchovávania a používania materinského jazyka. (Homišinová, M.) Veľká väčšina maďarského obyvateľstva žije pozdĺž štátnej hranice s Maďarskou republikou.
Majú:
Špecializované múzeum SNM s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sa zameriava na dejiny a kultúru Maďarov na Slovensku. Sídli v Bratislave. Vysunuté expozície má v Dolnej Strehovej a Sklabinej.
Múzeum maďarskej kultúry a Podunajska - Komárno
- Új Szó, denník v maďarskom jazyku v Bratislave
- Madách - bývalé vydavateľstvo v Bratislave
- Irodalmi szemle – 1. literárny časopis ČSR po 2.sv.vojne
- Kalligram - vydavateľstvo v Bratislave
Kodályove dni - celoslovenský festival maďarských dospelých speváckych zborov na Slovensku. Od roku 1969 festival trojročne usporadúva Maďarský kultúrny a spoločenský zväz na Slovensku – Csemadok v meste Galanta, kde 7 rokov svojho života prežil svetoznámy hudobný skladateľ Zoltán Kodály.
Celoslovenská súťaž Podunajská jar – súťaž detských bábkarských a divadelných súborov, ktorá sa konáva v Dunajskej Strede.
Jókaiho dní – celoslovenská prehliadka maďarských amatérskych divadelných súborov v Komárne.
Jarný vietor vodu dúva – celoslovenská súťažná prehliadka ľudových piesní sólistov a speváckych skupín, ako aj inštrumentalistov ľudových nástrojov a inštrumentálnych skupín v obci Svätý Peter.
- Csemadok – metodická a odborná spolupráca pri príprave seminárov zameraných na rozvoj kultúry národnostných menšín - oblasť rozvoja kultúrnych potrieb a aktivít maďarskej národnostnej menšiny - živej a písanej kultúry
- Spoločnosť maďarských spisovateľov - odborná spolupráca pri príprave seminárov zameraných na rozvoj písomnej kultúry národnostných menšín, metodická a odborná spolupráca v oblasti neperiodickej tlače – oblasť rozvoja maďarskej národnostnej kultúry
- Kolégium Jána Selyeho - odborná spolupráca pri príprave odborných seminárov zameraných na rozvoj kultúry národnostných menšín - oblasť rozvoja kultúrnych potrieb a aktivít maďarskej národnostnej menšiny
- Zväz maďarských študentov JUGYIK v Nitre – oblasť rozvoja kultúrnych aktivít mládeže patriacich k maďarskej národnostnej menšine
- Spoločnosť maďarských výtvarných umelcov na Slovensku - oblasť rozvoja kultúrnych potrieb a aktivít maďarskej národnostnej menšiny – metodická a odborná spolupráca v oblasti výtvarnej kultúry
2 divadlá - divadlo Thália v Košiciach a Jókaiho divadlo v Komárne
1 poloprofesionálny folklórny súbor - Maďarský tanečný súbor Mladé Srdcia - Ifjú Szívek v Bratislave
Slovenská televízia vysiela maďarské vysielanie: Maďarský národnostný magazín
Slovenský rozhlas - Hlavná redakcia maďarského vysielania Slovenského rozhlasu
Paul Lendvai – Tisíc let maďarského národa(kaligram)
Jozsef Liszka – Národopis Maďarov na Slovensku
Katalin Vadkerti - Maďarská otázka v ČSR 1945 – 1948
Antológia: Mužný vek – Vojtech Kondról (1981)
Most cez Dunaj – Ján Smrek, Ján Kostra, Vojtech Konrót, Lukáč (1961)
Autori maďarskej literárnej súčasnosti u nás:
László Dobos - slovenský spisovateľ maďarskej národnosti - spolupracovník, redaktor a šéfredaktor literárnych periodík, ale aj ako minister pre národnosti vlády SR, poslanec NR SR, spolupredseda Svetového zväzu Maďarov (MVSZ) a neskôr i predseda regiónu Karpatskej kotliny MVSZ. Je laureátom početných ocenení, vrátane Ceny Imre Madácha, Ceny Za maďarské umenie, Ceny Gábora Bethlena a Ceny Lajosa Kossutha.
Lajos Grendel - pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Madách, bol šéfredaktorom literárneho mesačníka Irodalmi Szemle, bol šéfredaktorom literárneho časopisu Kalligram. V súčasnosti prednáša dejiny maďarskej literatúry na Katedre maďarského jazyka a literatúry FFUK v Bratislave. Romány Ostrá streľba, Odkundesi a Odvodeniny vyšli v slovenskom preklade pod spoločným názvom Odtienené oblomky (1985).
Gyula Duba - spisovateľ, nositeľ Ceny Józsefa Attilu - maďarský prozaik žijúci na Slovensku, autor humoristických a satirických próz: A nevetö ember (Smejúci sa človek), Delfinek (Delfíny), Szabadesés (Voľný pád), Ivnak a csukák (Šťuky sa trú).