Neoevolucionistická antropológia

Neoevolucionistická antropológia

 

Renesancia evolucionistického myslenia:

V 60. rokoch 20. storočia došlo v anglosaskej vede k obnoveniu záujmu o evolučné myslenie.   

     Stimulom boli práce anglického biológa JUIANA SORELLA HUXLEYHO a anglického archeológa a historika VERE GORDON CHILDE. Podľa neho je nutné chápať spoločenský vývoj ako zákonitý proces, v ktorom je nutné určiť jednotlivé kultúrne stupne. Vychádza z klasického evolucionistického modelu dejín kultúry, podľa ktorého lovectvo a zberačstvo (divošstvo) predchádzalo pastierstvu a poľnohospodárstvu (barbarstvo), a potom vyústilo do civilizácie (vznik miest, písma, obchodu, súkromného vlastníctva).

 

Kulturologická interpretácia evolúcie kultúry:

LESLIE ALVIN WHITE

- za základný nástroj antropologických výskumov považuje pojem kultúry

Kultúru chápe (dielo: Pojem kultúry):

a) kultúra ľudstva ako celku, ktorá predstavuje samostatný uzavretý systém

b) kultúra ako označenie lokálnych kultúr, ktoré nemôžu byť celkom  autonómne, pretože sú ovplyvňované svojim prostredím

 

Východisko koncepcie: otázka, čím sa človek líši od ostatných živočíchov.

- podľa Whitea je to predovšetkým schopnosť symbolizácie, pomocou ktorej človek vytvára a pripisuje veciam a javom význam.

     Táto trieda vecí a javov závislá na ľudskej schopnosti symbolizácie, sa nazýva „symboláty“ (ich existencia bola východiskom pre objasnenie kultúry a založenie nového vedného odboru – kulturológie)

- je možné symboláty skúmať v rôznych kontextoch. pokiaľ ide o ich vzťah k ľudskému organizmu, hovoríme o somatickom kontexte. Ak hovoríme o vzájomných vzťahoch medzi symbolátmi, ide o extrasomatický kontext, teda o kultúru.

Odborom, ktorý študuje extrasomatický kontext, je kulturológia.

 

Pri skúmaní kultúrnej evolúcie vychádza z osobitého výkladu organizácie kultúrneho systému, ktorý sa podľa neho člení na tri horizontálne vrstvy:

1. spodnú vrstvu tvorí technologický subsystém, ktorý je tvorený technologickými nástrojmi a prostriedkami, pomocou ktorých človek zabezpečuje svoju existenciu v prírode. Hrá podľa neho rozhodujúcu úlohu v systéme.

2. stredná vrstva je sociálny podsystém tvorený ekonomickými, politickými, pracovnými a príbuzenskými  vzťahmi.

3. najvyšší, filozofický subsystém obsahuje náboženstvo, mytológiu, rozprávky, povesti, vedu a znalosti, literatúru,...

 

Dejiny kultúry rozdeľuje:

a) obdobie pred poľnohospodárske

b) obdobie poľnohospodárske

c) obdobie priemyselnej revolúcie

 

Multilineárna evolúcia a úrovne sociokultúrnej integrácie:

JULIAN HAYNES STEWARD

Teoretické východisko koncepcie kultúry: jeho poňatie ekológie (dielo: Teória kultúrnej zmeny); hlavným obsahom pojmu ekológia je adaptácia na prostredie. Ľudská adaptácia je dosahovaná prostredníctvom kultúry.

Stewardovo chápanie kultúry a jej vývoja je výrazne ovplyvnené geografickým determinizmom. Adaptácia človeka na prostredie je podľa jeho názoru rozhodujúcou hybnou silou vývojových premien. Prírodné prostredie má kreatívny vplyv na kultúru.

Pri štúdiu kultúrnych systémov rozlišoval kultúrne prvky, ktoré tvoria kultúrne jadro a sekundárne kultúrne prvky.

Kultúrne jadro najvýraznejšie prispieva k udržaniu ekonomických aktivít a s nimi spojených sociálnych, politických a náboženských vzorov správania. Sekundárne kultúrne prvky nie sú na jadro priamo viazané.

- štúdium evolúcie kultúrnych systémov, jednotlivé kultúry sa vyvíjajú spoločnými cestami, ale pravidelná, priama následnosť vývoja so spoločnými zákonitosťami pre všetky spoločnosti sa vyskytujú len u niektorých kultúr alebo ich jednotlivých foriem = „teórie multilineárnej evolúcie“ 

- je nutné pozerať sa na svetové dejiny ako na radu rôznych kultúrnych systémov, ktorých evolúcia prebieha paralelne. Každému kultúrnemu systému je priznaná zákonitosť a postupnosť vývoja.

 

Špecifická a všobecná evolúcia:

Začiatkom 60. rokov 20. storočia sa vytvoril nový záujem o princípoch evolucionistického myslenia.

V práci Primitívna sociálna organizácia rozpracoval teóriu špecifickej a všeobecnej evolúcie Elman Rogers Service.

     Podľa neho vznikli štyri typy sociálnej a politickej organizácie spoločnosti: tlupa, kmeň, náčelníctvo a štát.

Tlupy sú malé spoločnosti s počtom 50 a menej členov, pričom deľba práce je organizovaná podľa pohlavia a veku a prístup k majetku, moci a prestíži je umožnený všetkým členom. Kmene sú usporiadané do pastierskej a poľnohospodárskej kultúry založenej na princípe príbuzenstva.

Náčelníctvo predstavuje medzistupeň medzi kmeňom a štátom. Prístup k majetku, moci a prestíži má len náčelník a jeho blízki príbuzní.

Štát predstavuje socioekonomickú organizáciu založenú na centrálnej vláde.

 

Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 469 - 479