Nesmrteľná

Nesmrteľná

 

Posiata pehami  s úsmevom malého dieťaťa,

pozrela na mňa.

A ja som jej odrazu nevedela povedať,

 dnes populárne slovo nie.

 

 

Stretávala a vídala som ju skoro stále,

ale neverila som,

že práve mne sa pozrie rovno do očí

a dotkne sa ma tak silno.

 

 

Raz som bola priamym svedkom

ako sa kĺzala po zamrznutej koľajnici.

Smerom na sever,

kde biela znamená smrť.

 

 

Je plná pochabostí stojaca na brehu rieky

a niekedy ma vyvedie z rovnováhy.

Rovnováhy tohto plastického sveta

chodiacich mŕtvol.

 

 

Verím v jej nesmrteľnosť,

danú do vienka otcom.

Otcom všetkých detí topiacich sa

vo svojich pravdách života.

 

 

Mnohokrát som sa jej otočila chrbtom

a vysmiala sa jej.

Vynadala príliš hlúpym spôsobom,

prekliala jedným pohľadom hriešnika.

 

 

No, ona si to nikdy veľmi nevšímala,

a došla opäť.

 Najprv len, tak z diaľky pokukovala

a potom, keď som poľavila zaútočila.

 

 

Teraz je tu so mnou,

sídli priamo vo mne, sídli aj v tebe.

Dáva nám sny a berie chuť do života,

je paňou našich nocí.

 

 

 

Schováva sa v tieni lámp pochybných parkov,

zavíta aj na smrteľnú posteľ.

Matku a dieťa spojí

na sto míľ večným putom.

 

Ten jej úsmev, tá pochabosť,

tá záhadnosť a prchavosť.

Neschopnosť odpúšťať

a konať nevykonateľné ma dostalo.

 

Nevedela som jej povedať nie,

no diabol v mojej duši sa prebudí.

A vyženie ju jedným bezvýznamným

pohľadom hriešnika.

 

Je naozaj zvláštne, kým sa staneme,

keď ju stretneme a čo z nás ostane,

keď do nás vstúpi večná nádej menom

LÁSKA.