Obesenec

Obesenec

 

Po schodoch kroky šuštia,

pozrieš hore tam obesenec sa kýve.

Doľava, doprava v pravidelnom rytme

a ty sa dotýkaš dreva.

 

Dieťa z podkrovia plače,

 jeho plač sa roztápa v zlatom lúči hmiel.

Nechceš ho už viac utíšiť,

Už Ti nevadí...

 

V zrkadle horiaca sviečka

a za ňou vidíš tvár,

je to žena...Tvoja...Tvoja?

Nevieš kto je to. Nemá meno.

 

Vŕzgajúce kreslo praská miliónom úklonov,

iba kockovaná deka dymí.

Je ešte teplá.

Niekto tu sedel.

 

Studený dych na horúcom líci ti zmrazuje pot.

Spustila sa lavína vločiek.

Snežíš...

a pri dopade na zem cítiš prach.

 

Vrýva sa ti do kože

a zlieva sa ti s krvou.

Krv a prach, červené bahno.

Si v ňom namočený...sám.

 

Cítiš ho v ústach má chuť smrti

a žena zo zrkadla sa smeje

...volá Ťa 

a jej dlhé, čierne vlasy horia.

 

 

V plameni Démona s krídlami vidíš

...nie...nie, to je horiaci Anjel.

Anjel Ti podáva ruku.

A Ty vstávaš.

 

Tvoja ruka sa priblíži k zrkadlu

a Anjel sa ťa dotkne.

Jeho biela horiaca ruka

a Tvoja krvácajúca bahenná duša.

 

Pozrieš sa hore

a ten obesenec tam ešte je

Kto si? pýtaš sa ho...Anjel Ti pošepne...To si Ty!

Doznievajúcou vetou si v zrkadle aj Ty.

 

Horíš vo vlasoch smejúcej sa ženy

a držíš sa pevne Anjela.

Oklamali Ťa...

Smrť a Anjel smrti.

 

Sviečka dohorela.

Tma, dieťa už neplače,

drevo dohorelo

a obesenec sa ďalej kýve doľava a doprava.