Odchod - napísané v r. 2001

Odchod

Hlučné slnko prehovorilo,

ku mne rečou slnečných lúčov,

večné ruky roztiahlo

a kývlo na súhlas krokov.

Tak vykročím nevinne,

aj keď neviem vlastne kam,

na cestu poznania,

že sa sním stretnúť mám.

Vietor mi myšlienky vyfúkne,

piesok a motýle cestu pripravia,

nebojím sa vzlietnuť,

aj keď neviem kam.

Jazierka v očiach lesknú sa,

už len z diaľky hladia,

či sú  to len spomienky,

čo zo zeme som mala?