Osveta jej význam a úlohy

     Slovo osveta použil literárne ako prvý Ján Kollár /1793-1852/ - básnik a hlásateľ slovanskej vzájomnosti. V Kollárových pedagogických náhľadoch nájdeme mnohé pokrokové črty. Žiada všestranné rozvíjanie schopností detí, zdôrazňuje estetickú výchovu a odporúča návyky v zaobchádzaní s remeselníckymi nástrojmi. Zároveň pochopil aj význam tlače a spolkového života pre výchovu dospelých.

    Osvetu definuje ako výchovný systém spoločnosti, je to najmä výchova a vzdelávanie dospelých.

Poslaním osvety je sústavne pôsobiť na formovanie vedomia, postojov, a konania ľudí tým, že sprístupňujeme poznatky vedy, techniky a hodnoty kultúry a umenia.

V súčasnosti je používanie pojmu osveta viacznačné.

Vyjadrujeme tým osvetovú činnosť, ktorú vykonávajú osvetové zariadenia a zároveň to je konkrétny výsledok osvetovej práce. Používajú sa aj ďalšie výrazy ako kultúrno-výchovná činnosť a kultúrno-osvetová práca. 

Ciele kultúrno - osvetovej práce sú podmienené materiálno - technickou a praktickou činnosťou ľudí a spoločenským vývojom.

     Osveta napomáha ľuďom prekonávať nové úlohy, ktoré nastoľuje každodenný život. Filozofia celoživotnej výchovy a vzdelávania je aktuálna pre celú spoločnosť. V podmienkach neustáleho rozvoja spoločenskej výroby a spoločenských vzťahov, nadobúda rozvíjanie schopností každého človeka celoštátny význam a je predmetom všeobecného i individuálneho záujmu ľudí.

Medzi základné úlohy kultúrno-osvetovej práce patria:

1. Ideovo-výchovná,

ktorou osveta neustále a cieľavedome pôsobí na formovanie a rozvíjanie potrieb, záujmov a spôsobu života ľudí jednotlivých tried a sociálnych skupín.

2.Výchovno-vzdelávacia úloha kultúrno-osvetovej práce zabezpečuje zámerné a sústavné pôsobenie na človeka.

Výchovu dospelých rozlišujeme najmä v týchto okruhoch:

-všeobecná výchova dospelých/oblasť mimoškolskej výchovy a vzdelávania dospelých, osvojovanie si informácií a poznatkov/

-profesionálna výchova dospelých/sleduje ďalší rozvoj odborného vzdelávania, výchova spojená s určitou profesiou, napr. rôzne formy štúdia/

-výchova zameraná na uspokojovanie záujmov a záľub dospelého človeka – záujmová výchova dospelých/.

Celoživotná výchova je podmienkou stáleho všestranného rozvoja každého jednotlivca, ktorý práve takto získava dokonalú prípravu na plnenie pracovných a občianskych úloh.

3.Esteticko – výchovná úloha osvety

zabezpečuje estetické vnímanie javov. Uskutočňuje sa prostredníctvom estetickej výchovy vo všetkých umeleckých žánroch/spev, tanec, slovesné a výtvarné umenie/, ako aj utváraním estetického vkusu a vnímaním každodennej skutočnosti.

4. Zábavno – rekreatívna úloha kultúrno-osvetovej práce predstavuje zabezpečovanie oddychu a odpočinku ľudí po práci, regeneráciu ich duševných a fyzických síl. Je uskutočňovaná prostredníctvom spoločenskej zábavy, profesionálneho umenia, záujmovej umeleckej tvorivosti, klubovej práce, atď.

Základné úlohy kultúrno-osvetovej práce podľa bodov 1-4 uvádza F. Karas, 1981:morálno-etická, komunikatívna, usporiadateľská, sociálno-adaptačná, informačná, iniciačná, atď.