Osveta

– tento pojem sa v histórii menil a vyvíjal, šíri sa najmä v 19. storočí medzi ľudovými vrstvami, národno-oslobodzovacie, uvedomovacie snahy spojené s činnosťou Štúrovcov. Kultúrno-osvetová činnosť v tomto období ešte nevzniká. Toto obdobie osvety a kultúrnej činnosti začína so šírením kresťanstva na Veľkej Morave (náboženská výchova – staroslovienčina, vierovyznanci priniesli písmo, ktoré však ovládajú zväčša cirkevní hodnostári a kňazi, predmetom ich výchovy bola kresťanská liturgia).

- poznanie písma bolo výsadou iba úzkeho obyvateľstva ( hlaholika vzniká z gréckej abecedy), začal sa používať liturgický kultúrny jazyk.

 

1. obdobie:

Konštantín sa nazýva prvým vychovávateľom národa slovienskeho, je obrancom staroslovienskeho jazyka, milovníkom kníh a vzdelanosti.

Konštantín, Metod a ich žiaci prekladali bohoslužobné knihy do zrozumiteľného jazyka, aby kresťanstvo priblížili ľudu.

 

Cyrilometodská tradícia – zdôrazňovala význam čítania kníh, význam zrozumiteľného jazyka. Zdroj a inšpirácia napríklad pre Štúrovcov (kládli dôraz na písanie, čítanie kníh a Štúrovci si pridali význam gramotnosti), pokračovatelia boli žiaci ako napríklad: Kliment. Staroslovienskou vzdelanosťou sa vytláčala latinčina a nemčina. Napokon sa latinčina opäť vrátila v 14. – 15. storočí prichádza k silnej latinizácii, tá bola však určená úzkemu kruhu ľudí ovládajúcich tento jazyk. Staroslovienčina bola vytlačená a vzdelanosť sa znížila a  klesla.

 

2. obdobie:

Ľudovýchovné snahy vo feudálnom Uhorsku od 11. storočia. Tieto snahy nie sú len náboženské, ale i školské. Vznikajú katedrálne školy (Nitra, Bratislava, Spišská kapitula), školy pri kláštoroch (na Zobore, vo Svetom Benadiktu, Skalici a Trnave). Na pôde kláštorov vznikali skriptériá , ktoré sú charakterizované opisovaním kníh. Ľudovýchovná činnosť sa spája s činnosťou škôl a kláštorov. Nastal rozvoj poľnohospodárskej vzdelanosti – kultivovanie pôdy, výsadba plodín, obhospodarovanie.

Nehovoríme o cielenom a zámernom osvetovom pôsobení (neboli pripravené a systematické).

 

13. – 14. storočie – vznik banských miest na našom území, vznikajú aj školy (Banská Štiavnica, Kremnica, Rožňava). Tento rozmach súvisí so šírením nemeckej kultúry. Začínajú sa uplatňovať nové spôsoby hospodárstva, ktoré prinášajú nemecký roľníci.

Je obmedzený prístup k vzdelaniu. Mestá sa síce vďaka nemeckým osadníkom rozvíjajú, ale vzdelanie je obmedzené najmä pre nižšie vrstvy. Charakteristickým znakom pre toto obdobie je existencia tzv. kapitulských kláštorných škôl (farské školy), kde zabezpečovali výchovu kňazi. Existuje tu i činnosť pisárov. Všetci boli uctievaní, lebo poznali písmo.

14. storočie – vznik farských kláštorných knižníc. Ide o výchovné činitele, ktoré spolupracovali s bratstvami. Ich činnosť súvisela s náboženským, hospodárskym a cirkevným poslaním. Postupne vzniká potreba vzdelávať mestské obyvateľstvo a to najmä kvôli rozvoju obchodu. Toto vzdelanie bolo možné dostať na pôde elementárnych ľudových škôl pre praktickosť. Neskôr vznikali i tzv. vyššie školy – partikulárne školy. Všetky tieto školy mohli vznikať vďaka kráľovským listinám.

 

V 17. – 18. storočí existujú mestskí pisári , ktorí boli autormi mestských kroník a kníh.

Scholastika

- pedagogické hnutie v období 9. – 15. storočia.

7 slobodných umení – gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba;

- je to úsilie o reformáciu systému

- dovtedy cirkev rozhodovala akým spôsobom bude prebiehať výchova a výučba

Postupne sa začínajú otvárať školy, ktoré sa odväzovali od cirkvi.

V Paríži a Bologni vznikajú v 19. storočí vznikajú univerzity – Mgr. TEOLÓGIA (učili sa na nich, majú veľký vplyv), korporatívne združenie

 

V scholastike bol kladený dôraz na dialektiku ako umenie viesť rozpravu, dišputu, dialóg.

12. – 15. storočie obdobie vedenia sporu filozofie a teológie tzv. spor o univerzálie.

Scholastiku vystriedalo obdobie humanizmu.

 

3. obdobie:

Humanizmus a renesancia, 14. – 16. storočie obdobie vzdelávania a výchovy.

Humanizmus sa opiera o klasický svet antiky, človek sa rozvíja do formy „dokonalého človeka“  vďaka dobrému vzdelaniu a slobodnému mysleniu. Humanizmus je  preto spätý s ideálom vzdelanosti.

Renesancia = antická krása, filozofický ideál antiky, Taliansko, výchova 14. – 16. storočia je obohacovaná novými prvkami, namiesto asketizmu prichádza kult telesného zdravia, vzdelanosti, šľachetnosti.

Od 13. storočia nastáva klasické vzdelávanie, hoci vyučovacím jazykom je latinčina. Z hľadiska vzdelávania a výchovy prichádza k zmenám.

Humanizmus nebol ľudovým hnutím, všetky jeho myšlienky ovplyvnili a šírili vzdelanosť. Na Slovensku v rokoch 1465 – 1491 vzniká AKADÉMIA ISTROPOLITANA založená Matejom Korvínom.

Reformné vplyvy prichádzajú v 15. – 16. storočí z Čiech – reformačné hnutie Martina Luthera – evanjelici šírili vzdelanosť a výchovu prvkami súčasnej osvety a kultúry, podporovali školy a knižnice, zakladali tlačiarne (BJ, BA, LE), vydávali knihy (v roku 1447 vzniká prvá kníhtlač (inkunábuly) -  Gutenberg).

 

Začiatok novoveku

Humanista, mysliteľ a učiteľ Ján Ámos Komenský: „učiť všetkých všetkému a všestranne“. Mal podiel na smerovaní pedagogiky, rozvoju vzdelania, dal veľa podnetov na budovanie demokratického a univerzálneho vzdelania všetkých.

Myšlienky budovania škôl: Vševýchova, Všenáprava – jeho diela.

Najväčšie diela J. A. Komenského: Vševýchova, Všenáprava a Veľká didaktika.

Ľudovýchovné snaženia 16. – 17. storočia sú vidieť aj v divadeľno-dramatických predstaveniach vo forme školských diel, ktoré majú biblický ráz. Až neskôr o ľudovo-výpravné hry (výpravné dráma) a divadelné hry (Veľká noc a iné veľké sviatky). Do divadelných hier prenikajú svetské prvky a do týchto činností sa zapája i ostatné obyvateľstvo, nielen vzdelanci.

Kyrmezer – Komedie česká, Komedie nová, O nápravě.

 

17. – 18. storočie

Vydávanie kníh a ich širšie využívanie, vznikajú významné rodinné tlačiarne na našom území. Dominantnou literatúra je náboženského charakteru – biblia, náboženské knihy (vydávanie breviárov, spevníkov, katechizmov,...).

2. polovica 17. storočia – vydavateľská činnosť, šírenie vzdelanosti, vydávanie ľudových kalendárov, kde boli zahrnuté rôzne pranostiky, pravidlá pestovania, rady gazdinkám, recepty a podobne, obsahovali i zoznam jarmokov, to sú tzv. jarmočné kalendáre...Objavujú sa i svetské knihy, nastupuje silná štátna a cirkevná cenzúra. Autori sa snažia ľudovo vplývať, poukazujú na potrebu vzdelanosti a napríklad na škodlivosť fajčenia.

Centrom vzdelanosti bola Trnavská univerzita, Košice.

 

Prelom 18. – 19. storočie

Ján Kollár – ako prvý na našom území použil slovo osveta

-       pedagogické a ľudovo-výchovné snahy = žiada všestranné vzdelávanie

        detí

-       rok 1825 vydal Čítanku a v roku 1826 Šlabikár

-       zapája sa v slovanskej vzájomnosti

-       zdôrazňoval význam návykov pri práci s remeselnými nástrojmi

-       význam čítania a tlače

-       význam spolkového života dospelých, čo má význam pri výchove

        dospelých

 

Hugolín Gavlovič – dielo: Valašská škola a mravů stodola - v tomto diele poukazuje na význam mravnosti, dobra a zla

 

Autori humanizmu vplývali na slovenských osvietencov. Osvietenectvo vzniká vo Francúzsku ako pokrokovej krajine. Ide o demokratické pokrokové myšlienkové hnutie z hľadiska vzdelanosti.

 

4. obdobie:

18. storočie – storočie svetla a rozumu

Osvietenectvo v Európe – 1650 – 1800, osvietenectvo u nás obdobie 18. storočia

Ľudovýchovné snahy slov. osvietencov: „sloboda – rovnosť – bratstvo“

Rozum a výchova v službách spoločenskej prípravy – zbavuje sa predsudkov a dogiem vďaka vzdelanosti.

Popularizácia kníh, knihy majú populárno-náučný charakter.

Do paľby osvietencov sa dostáva cirkev, formujú sa požiadavky na slobodu prejavu, právo na voľný pohyb, volebné právo.

Osvietenci bojovali literárnymi prostriedkami – perom, publikačná činnost atď.

 

1740 – 1780 vláda Márie Terézie a je syna Jozefa II. – zavádzajú reformy, najdôležitejšia reforma u nás: Reforma školstva

Ďalšie reformy: 1773 – Zrušenie jezuitského rádu

                       1780 – Tolerančný patent

                       1785 – Zrušenie nevoľníctva

Títo panovníci bojovali s cirkevnými hodnostármi a cenzúrou. Slovenskí vzdelanci a kazatelia si reformy osvojili a vzdelanosť sa snažili priblížiť ľudu, napr.: J. Fándly, Bajza, Tablic, ...osvietenci 18.storočia. Orientujú sa na otázku každodennej spoločnosti.

Pavol Michalko – dielo: Rozhovory učiteľa so sedliakmi a o škodlivosti povier, Fyzika aneb učení o přirození

Bohuslav Tablic a Rybár – písali populárno-náučnou, spoločensko-kritickou a modernou

Bajza – René mládenca príhody a skúsenosti (1.slovenský román)

Fábry – Pestovateľstvo, ovocinárstvo, poľnohospodárstvo

Palkovič – osvetová literatúra a časopisy – Tatranka

Ide o obdobie charakteristické spolkami, významnú ľudovo-výchovnú úlohu majú časopisy a kalendáre.

1783 – vychádzajú v BA Prešporské noviny  a od roku 1812 a 1813 týždenník Juraja Palkoviča

 

-          Palkovič bol ľudovýchovný autor a spisovateľ. Autor ľudových kalendárov.

-          V období národného obrodenia – rastie počet diel ľudového charakteru =>

           BA, TT, BB, Štiavnica, Levoča, Prešov – v súvislosti s činnosťou učených

           spoločností.

-          Významné osobnosti:   Juraj Fándly, Tablic, Palkovič

-          Organizačné činnosti

 

Juraj Fándly

-          jeden z prvých teoretikov a praktikov ľudovýchovy – snažil sa vytvoriť

          „ľudový systém“. Jeho pohľad na problémy bral z racionálneho hľadiska.

-          Prichádza s termínom Formy ľudovýchovnej práce =>

           forma ľudovýchovného čítania, prednáškové formy;

-          Začal zavádzať v rámci nedeľných škôl – nedeľné rozhovory – besedy

-          Zdôrazňuje význam besied – pred prednáškami

-          Hovorí o forme vzdelávacích večerov

 

Pracovné metódy

-          prichádza k pracovným metódam až po nástupe štúrovcov :

           prednosť metóde diskusie pred prednáškami

-          Fándly rozčleňuje diskusie na fázy:

o    základná  - má tvoriť jadro – zmysel a význam tézy

o    záverečná – zhrnutie, dohodnutie sa na ďalšej téme

 

-          výchovné snahy prostredníctvom knižníc – knižnice sa spájajú

           s nedeľnými školami.

 

Tablic

-          stál pri zrode prvých osvetových inštitúcií (význam majú jeho preklady)

 

Palkovič

-          Týdeník, Tatranka

-          Od roku 1882 vydáva „Kratší a zvláštnejší nový a starý kalendář“

          – kalendár bol veľmi populárny

 

Ján Feješ, Ján Ďurica, Peter Záborský, Tešedík,

Rybay = význam mravnosti, slušnosti

Ján Krman = vlastivedné poznatky

Pavol Michlko = bojoval proti poverčivosti. V roku 1819 vychádza kniha zameraná na oblasť fyziky – učebnica pre elementárne a vyššie školy (mala 7 dielov : boli venované zemi, vode, hvezdárstvu, ohňu ...)

 

   Osobitný význam pre ľudovýchovu = Slovenské kalendáre

-          Vznik kalendárov od 1. pol. 17. stor. – ustálené kalendáre 2. pol. 18. stor.

-          Vrchol – až začiatkom 19. stor.

-          Známy: „Nový a starý domovní a pocestní kalendář“ (1820)

-          Zostavovateľmi kalendárov – korektori rôznych tlačiarní

           v Landeverovej tlačiarni v BA

-          Napr. Juraj Palkovič

-          Ďalej na území BA, Levoče, BB, Banská Štiavnica

 

   Veľmi známi vydavateľ Škarlichova tlačiareň =  „Nový 100-letý kalendář“ (od r. 1806)

 

Belopotocký = „Nový a starý vlastenecký kalendář“ (od r. 1830 do 1893)

-          bol nadšeným ochotníkom; vydavateľom a to na

           území Liptovského Mikuláša

-          vydával knihy- kalendáre aj to „na čierno“ => úradná moc však

           zasiahla a zhabala mu ich

-          vydal kalendár „Slovenský pozorník“

-          vo svojich kalendároch uvádzal aj skrátené divadelné hry

 

18. – 19. stor. = zakladanie spolkov – spolková činnosť – nový vyšší stupeň ľudovýchovného snaženia na našom území

 

-          v r. 1792 – v TT – vzniká Slovenské učené Tovarišstvo

           a zakladateľom je Anton Bernolák

ciele spolku = ľudovýchovné, zdôrazňuje sa kultúrne zanedbanie voči ľudu

a snaha o začiatky určitej vydávateľskej činnosti (Bernolákovčina)

-          v r. 1801 – Ján Rybay =  Spolok literatúry československej

o    mal vedecký aj osvetový charakter

o    študujúca mládež okolo Juraja Palkoviča

-          v r. 1809 – B. Štiavnica = B. Tablic – Literárna spoločnosť okolo banského okolia

o    vznikajú rôzne spolky banské, milovníkov reči a literatúry, čitateľské .... atď.

o    rozvíjala sa popularizačná činnosť – ľudovýchovné pôsobenie

      by malo mať formy, medódy = teda snaha o toto.

 

5. obdobie = Štúrovci

 - centrum vzdelanosti sa sústreďovalo v okolí bratislavského lýcea. 

   Štúr tu pôsobil. Činnosť mládeže – spoločensko – politické

   uvedomovacie snahy.

-  mali vlastný ľudovýchovný program

- celonárodný vydavateľský spolok 1844 – TATRÍN

o    úlohou bolo vydávať učebnice = „v čisto slovenskom nárečí“

-          1845 = Slovenské národné noviny

o    rozvoj národnej kultúry a osvety

o    Štúr, Hurban , Hoda, Ďurkovič

-       1845 – Gazdovský spolok v Sobotišti – založený Samuelom Ďurkovičom

-       Spolky miernosti = aj v Brezne – založený J. M. Hurbanom

-          existencia a fungovanie nedeľných škôl = 2 druhy:

o    základné

o    vyšší typ – rozširovanie prírodovedných tehnických poznatkov

–        V Hornej Súci = Michal Rešetka

–        V Brezovej pod Bradlom = J. M. Hurban

 

Slovenské čitateľské spolky

 

-   zakladanie ľudových knižníc spojené s činnosťou

    nedeľných škôl a čitateľských spolkov

-   Š. Závodník = zaoberal sa rozdielom nedeľných škôl a obyčajných škôl

-   Rozvoj divadelníctva a spoločenskej zábavy

-   Spoločenský spev, príležitostný spev, ľudové tance

-   Rozvoj divadla – prostriedok k vzdelávaniu ľudu

-   Zakladateľmi ochotníckeho divadla bol Ján Chalupka.

    Roku 1830 v Liptovskom Mikuláši sa uviedla prvá hra „ Kocúrkovo “.

-   Prostredníctvom divadla sa začala propagovať spisovná slovenčina = snaha Štúrovcov

-   Osobitné miesto v oblasti ľudovýchovy od 1869 – 1875 = Matica Slovenská v Martine

-   Vzdelávanie, kultúrne centrum = osvetová činnosť, časopisy, kalendáre Daniela Licharda

 

Daniela Licharda

-   veľmi dobrý organizátor, redaktor a vydavateľ: „Noviny pre hospodárstvo,

    remeslo a domáci život“ (1848)

-  1875 – Matičné a porevolučné obdobie – Presun pozornosti učencov a vzdelancov

=  nástup slovenského národného porevolučného hnutia =>

    snaha o štátoprávne poslovenčenie Slovákov v rámci memoranda

    (memorandové požiadavky)

-   založil 1. slovenský časopis Slovenskí pozorňík a prílohou Žitva

-   redaktor Slovenských novín

-  1863 – 1882 vydával časopis Obzor = noviny pre hospodárov,

    remeselníkov a domáci život

-   rozvoj a propagovanie národného vzdelávania; popularizovanie

    hospodárskych potrieb

-   propagátorom zakladania hospodárskych – nedeľných škôl

    a kladol dôraz na prednášky, besedy, čítanie z kníh;

 

 

  Do tohto obdobia – 1895 = činnosť Andraja Kmeťa

-          bojoval proti alkoholizmu, založil školskú štepnicu, cirkevnú knižnicu,

           čitateľský spolok, roľnícku technickú a hospodársku knižnicu,

           ovocinársky spolok;

-          vydáva kalendár Dobová pokladnica

 

   Osobitná oblasť – vyššie vzdelávanie žien = založenie spolku Živena (Živena – šírila ľudové tradície) - (1869) – Elena Maróthy Šoltésová – určovala poslanie, smerovanie spolku; význam čítania, zakladania čitateľských krúžkov:

1870 – čitateľský spolok Źenská beseda

 

Obdobie r. 1890 – 1918

-          koniec 1. svetovej vojny,

-          založenie 1. ČSR (prvý prezident T. G. Masaryk)

-          ľudovýchovná – politická činnosť aj v tomto období –

           na úrovni spolkov = tovarišské

-          V. C. Mik = Garbiarsky spolk

-          v BA = Samovzdelávací podporný spolok fotografie

-          Spolky – popri továrnách mali aj svoje knižnice. Fungovali spevokoly,

           hudobné súbory a to hlavne v priemyselných oblastiach – Žilina,

           BA, BB, Liptovský Mikuláš, Zvolen

-          Dratková – železiarsky obchodný spolok

-          do popredia – politická – ideovýchovná činnosť, vzdelanosť

-          právo všeobecné, volebné, právo sebarozvoja...

 

Manuel Lehotský

-          zakladateľ Slovenských robotníckych novín

-          1890 – v Matine – Národný dom – Slovenský spevokol –

           v spolupráci so Živenou

-          divadelná, spevácka činnosť a všetky formy osvetovej činnosti

-          Staršia generácia – okolo Národných novín

-          Nová generácia – Hlasisti (časopis Hlas): Šrobár, Vavro.

           Zaoberali sa politickými národnosociálnymi otázkami.

-          Formy – prednášky, vzdelávacie kurzy = v tomto období, besedy,

           divadlá, spevácke krúžk, diskusie....