Predmet a subdisciplíny antropológie

Predmet a subdisciplíny antropológie

 

Antropológia (v gréčtine anthropos = človek, logos = slovo, náuka) je vedou o človeku. Tento názov  použil po prvýkrát Aristoteles pre skúmanie prirodzenej povahy človeka. Aj diela antických lekárov a prírodovedcov (napr. Hippokrates, Galenos) svedčí o tom, že sa zaoberali štúdiom ľudského organizmu. Od 16. stor. sa pod antropológiou chápe štúdium telesnej stavby človeka. Až s nástupom humanizmu a zámorských objavov sa predmetom antropológie stáva rozsiahlejšie štúdium telesnej stavby človeka a ľudského rodu; v 18. stor. sa antropológia vyčleňuje z medicínskych disciplín a stáva sa prírodovedeckým odborom a to od vystúpenia Karla Linného, kde vo svojom diele Systém prírody 1.krát zaradil človeka do radu opíc – HOMO SAPIENS – človek rozumný

 

Rozlišujú sa 4 historické vývoje antropológie (Wolf, 1993, str. 122):

a) od antiky po vydanie Vesáliovej \"Anatómie \", tj. obdobie nesystematického zbierania poznatkov o človeku a jeho hodnotenie
b) od Vesália po vydanie Linnéového \"Systému prírody\", tj. obdobie štúdia empirických dát a poznatkov, až po ich zovšeobecnenie v rámci živej prírody
c) od Linnéa po vydanie  Darwinovho diela \" O vzniku druhov \", tj. období vedeckého štúdia a ustanovenie antropológie ako samostatnej vednej disciplíny
d) od Darwina po súčasnú dobu, tj. obdobie vývoja modernej antropológie a jej diferenciácia a špecializácia

Za \"otcom antropológie \" je niekedy označovaný nemecký prírodovedec Johann Fridrich Blumenbach (1752-1840), ktorý použil pojem antropológia po prvýkrát v dnešnom slova zmysle.

Antropológia (všeobecne) -široko koncipovaná veda o človeku, spoločnosti a kultúre. Používa poznatky fyzickej a kultúrnej antropológie.

Predmetom výskumu je štúdium človeka ako biologickej a sociokultúrnej bytosti.(Soukup)

 

Antropológia sa zaradila medzi spoločensko - vedné odbory v 2.pol. 19.stor. v Anglicku. Na rozdiel od kontinentálnej Európy, kde prevláda stále skôr chápanie antropológie ako prírodnej vedy. Na rozvoj antropológie sa podieľali rôzne múzeá, spoločnosti, ústavy, ktoré vznikali v Stockholme, New Yorku, v Petrohrade, Washingtone.

Antropológovia študujú človeka z biologického hľadiska,  skúmajú a porovnávajú i rôzne kultúry a sociálne usporiadanie v ľudských spoločnostiach.

(upravené podľa: Wolf,1971,1993)

 

Hlavnými disciplínami antropológie ako spoločenskej vedy sú:
a) kultúrna  antropológia - predmetom skúmania je človek v závislosti na kultúrnych zmenách (spôsob života na rôznych zemepisných miestach, získavanie si obživy, výroba predmetov, spôsoby vzájomnej komunikácie aj.). - Kultúra je tu chápaná v najširšom slova zmysle ako všetko, čo sa nevyskytuje v prírode, teda všetko vytvorené človekom.

b) sociálna antropológia – vzniká v 70. rokoch 19.stor.-( August Comte, Herbert Spencer, Maine) zaoberá sa vývojom človeka a duchovnej kultúry, študuje sociálne vzťahy zvlášť v menších uzavretých spol. systémoch. Predmetom štúdia sú problémy spoločenskej organizácie, rodinných vzťahov, foriem sexuálneho života a týmto sa približuje k sociológii (preto ju Radcliffe-Brown nazýva aj porovnávacou sociológiou). Obsahom je komparatívny výskum prvotných  spoločností (napr. spôsob odovzdávania jazyka,  poznatkov, viery, zvykov a pod. z generácie na generáciu). V poslednej dobe je predmetom štúdia tiež človek modernej priemyselnej spoločnosti.

Neexistuje však jednotné chápanie kultúrnej  a sociálnej antropológie a jej začlenenie v celkovej štruktúre antropológie.

  

Subdisciplíny antropológie:

1. anglosaský model

    Antropológia – a) fyzická antropológia  –  paleoantropológia,

                                primatológia, etnická antropológia

                                vývojová antropológia, molekulárna antropológia

                              b) kultúrna antropológia – etnografia, etnológia

                                 archeológia, prehistória, lingvinistická antropológia

                                 sociálna antropológia

                              c) teoretická antropológia

                              d) aplikovaná antropológia

 

2. model podľa D.  Hicksa a M. A. Gwynovej

    Antropológia – a) kultúrna antropológia – antropológia mesta

                                feministická antropológia, aplikovaná antropológia

                              b) fyzická antropológia 

                              c) lingvinistická antropológia

                              d) archeológia                                                                 

Soukup (295str.)

 

Kultúrna antropológia sa delí na:

a)      antropológia mesta – 40.-50. roky 20.storočia-študuje súčastné mestské spoločnosti. Podnetom na vznik bol prudký rast     urbanizácie  vo vyspelých krajinách sveta, ďalej je to rozdiel medzi mestom a vidiekom, premeny tradičného spôsobu života roľníckych komunít.

b)     feministická antropológia – 2.pol. 20 stor. - vznikla ako reakcia na potrebu prehodnotiť tradičné antropologické paradigmy založené na mužskej interpretácii sveta. Kritika poznania, že žena tým, že je žena musí prijímať zle platenú prácu. Kritika, že ženské pohlavie je intelektuálne menejcenné, násilie na ženách.

        Poznáme: liberálny feminizmus – dosiahnuť rovnaké politické,

                           ekonomické a legislatívne práva pre ženy,

                           plnohodnotné uplatnenie vo vede, inštitúciách a 

                           vo výskumoch.

                           radikálny feminizmus – predpokladá, že všetky

                           formy útlaku v podstate spočívajú v mužskej nadvláde

c)      aplikovaná antropológia

 

Antropologickým výskumom sa zaoberajú teoretická a aplikovaná antropológia.

Teoretická antropológia predstavuje teoretický a metodologický základ pre štúdium človeka a kultúry.

Aplikovaná antropológia- rozvíja sa konc.19.stor. v Anglicku, Južnej Afrike, Austrálii a neskôr v USA. Je založená \"na využívanie antropologických poznatkov, teórií, metód a technik k ovplyvňovaniu procesov sociokultúrnej zmeny \" (Soukup, 1996, 17). Rieši konkrétne otázky spoločenského života. Aktuálnym predmetom skúmania sú napr. zemi tretieho sveta, adaptácia Indiánov v severnej Amerike na nové životné podmienky a pod.

Patria sem: súdna a kriminálna antropológia, gerontológia, športová antropológia

 

V súčasnej dobe sa sociálna a kultúrna antropológia venuje dvom základným líniám:

1.      rozvíja globálne chápanie kultúry (napr. kultúrna ekológia),

2.      chápanie kultúry ako znakový systém (napr. smery novej etnografie).

 

 

Vznik kultúrnej a sociálnej antropológie

 

 Základy k sociálnej a kultúrnej antropológie položili na konci 19. storočia evolucionistickí vedci, ktorí svoje diela písali na základe druhotných prameňov - správ cestovateľov, misionárov a koloniálnych úradníkov.

Predmetom záujmu - na rozdiel od sociológie, ktorá sa zaoberala štúdiom západnej, euro - americkej civilizácie, mala sociálna a kultúrna antropológia skúmať mimoeurópske spoločnosti a etniká. Vznik tejto vednej disciplíny do značnej miery súvisel s dopytom zo strany britskej koloniálnej správy, ktorá potrebovala porozumieť cudzím kultúram, aby im mohla účinne vládnuť.

 

Kvalitatívny zvrat v antropologickom bádaní prinieslo zavedenie metódy terénneho výskumu, spojené s menom britského antropológa Bronislawa Malinowského. Táto technika je založená na dlhodobom a opakovanom pobyte v skúmanej spoločnosti a empirickom zbere dát priamo tu, medzi príslušníkmi skúmanej kultúry. Využívanie metódy zúčastneného pozorovania (pri čom predpokladom úspešnej aplikácie zúčastneného pozorovania je zvládnutie jazyka skúmanej spoločnosti).

 

Základnými piliermi modernej sociokultúrnej antropológie je okrem terénneho výskumu snaha o interdisciplinárny prístup, teda využívanie poznatkov z iných disciplín (demografie, histórie, etnológie, folkloristiky apod.) a snaha o zachytenie skúmanej kultúry v jej celistvosti. Táto disciplína taktiež kladie veľký dôraz na rozlišovanie prístupu etic - teda pohľadu "zvonku", z pohľadu kultúry inej (teda našej), a prístupu emic - "vnútorného" pohľadu, popisu skutočnosti z hľadiska samotných jej aktérov.

 

Britská sociálna antropológia preferuje pojem spoločnosti a zdôrazňuje význam hodnôt, inštitúcií a zvykov v kontexte sociálnej štruktúry.

Americká kultúrna antropológia preferuje pojem kultúra, ktorý je chápaný ako označenie všetkých špecificky ľudských negenetických javov (artefakty, sociálne regulatívy, zdieľanie ideí apod.).

 

V posledných rokoch dochádza k snahe zlúčiť oba tieto smery pod jednotným názvom sociálnej a kultúrnej (resp. sociokultúrnej) antropológie. Aj keď sociálna a kultúrna antropológia vznikla ako veda skúmajúca mimoeurópske, preliterárne spoločnosti, postupne rozšírila pole svojej pôsobnosti i na rad oblastí modernej spoločnosti (vznikla tak napríklad antropológia mesta, feministická či vizuálna antropológia).

(Soukup 287-294str.)