Rómska národnostná menšina
Tradovaná "prvá" písomná zmienka o Rómoch zo Spiša na majetkoch rodiny Mariássyovcov pochádzajúca od richtára Jána Kuncha (údajne z roku 1322).
Pohyb Rómov z Balkánu do strednej Európy a ďalej bol vynútený tlakom osmanských Turkov. Uhorsko umožňovalo prvým rómskym skupinám bez problémov prenikať hlbšie do Panónskej nížiny a začleňovať sa do feudálnej spoločnosti. V období tureckých nájazdov na Uhorsko nachádzali tu remeselníci pracujúci s kovmi väčšiu toleranciu a uplatnenie ako v západnej Európe. Kováčske remeslo, oprava a výroba zbraní, nábojov a často priama účasť v armáde ako rôzny servis (obsluha pri koňoch, zaradenie do vojska) umožnili neskôr početný výskyt Rómov v celej strednej a juhovýchodnej Európe. Významný ochranný glejt, ktorý dostali od cisára Žigmunda Luxemburského v roku 1423 na Spišskom hrade, im umožnil usadzovať sa už od 15. storočia.
Jednotlivé správy zo 16. storočia informujú o povoleniach miest na usadenie sa rómskych kováčov, podobne o vydávaní ochranných listín rómskym hudobníkom na jednotlivých panstvách. Celouhorský súpis z roku 1893 doložil na Slovensku najčastejšie povolanie kováčstvo a hudobníctvo (viac ako 8 500 osôb), ku ktorým patrili ďalší drobní remeselníci pracujúci s drevom, výrobcovia nepálených tehál, košikári.
Rómov chceli neustále asimilovať do spoločnosti, ktorá odmietala akceptovať ich inakosť a nútila ich zmeniť tradičný spôsob života. Mária Terézia a jej syn Jozef II. siahali v tzv. cigánskej regulácii v 18. storočí k násilným metódam asimilácie. Zmienený celouhorský súpis (1893) sledoval aj cieľ usadiť všetkých kočujúcich Rómov. Okrem uvedených pretrvávajúcich povolaní sa však na Slovensku zistila horšia sociálna situácia tu žijúcich Rómov oproti priemeru Uhorska (vyšší výskyt zemníc, polozemníc, chatrčí, separované a segregované rómske osady, nerovnomerné usadenie, negramotnosť, v tradičnom kastovom systéme pokles k pomocným námezdným prácam).
V 20. storočí boli Rómovia na našom území vystavení vplyvom a manipuláciám viacerých politicko-spoločenských režimov. Prvá Československá republika (ČSR) voči Rómom legalizovala každodenné metódy ich segregácie, izolácie a kriminalizácie. Povinné nosenie cigánskych legitimácií, daktyloskopovanie a zavedenie do osobitnej evidencie, kontrola kočovníckych listov. V zhoršujúcej sa hospodárskej situácii a povojnovej kríze množili sa protirómske masmediálne i priamo fyzické útoky. V roku 1928 došlo k pogromu na Rómov (obec Pobedím), pričom zahynulo 6 osôb, vrátane detí.
V tom istom období sa v rómskom etniku vytvára vrstva vzdelaných mestských hudobníkov, podnikateľov a reprezentácie, ktorá sa neváha kultúrne angažovať v prospech svojho etnika, zapájať sa do kultúrnych a športových aktivít a spoločenského života vtedajšej spoločnosti. Holokaust(2.sv.vojna) slovenských Rómov nedospel do konečného štádia, Rómovia neboli transportovaní do koncentračných táborov. No boli "zaraďovaní do pracovných táborov, zákaz cestovania verejnými dopravnými prostriedkami, vymedzenie dní a hodín pre vstup do miest a obcí, obmedzenie ich podnikateľských aktivít, premiestňovanie ich obydlí do miest a lokalít obcami označenými a od obcí vzdialenými" Ich kontakty s majoritou sa obmedzili. Spomalil a zabrzdil sa "civilizačný" vývoj ich komunít. Začal sa proces dekulturácie a rozkladu pôvodných etických hodnôt sa prenášali z generácie na generáciu.
V máji 1945 ich násilne premiestňovali do rómskych osád mimo obce. Keď zistili, že sa tam zhoršuje životná úroveň, zhoršenie zdravotného stavu, tak potom násilne likvidovali tieto osady, sťahovali tamojších obyvateľov do mestských bytov, nabádanie k rozptylu Rómov medzi majoritné obyvateľstvo a ich odsun za prácou, ako aj do sídliskových giet so všetkými negatívnymi dôsledkami (všeobecne známe sídlisko na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote, sídlisko Poštárka v Bardejove, Luník IX v Košiciach).
V bývalom režime sa spochybňovala a odmietala možnosť sformovania sa rómskej socialistickej národnosti. Vláda ich vnímala len ako historicky determinovanú, sociálne zaostalú skupinu občanov s osobitným spôsobom života.
November 1989 znamenal príležitosť na zmenu aj pre život rómskej minority na Slovensku. Listina základných práv a slobôd im umožnila slobodne deklarovať svoju etnickú príslušnosť. Slovenská vláda následne v apríli 1991 prijala Zásady vládnej politiky k Rómom, kde potvrdila akceptovanie Rómov ako národnostnej menšiny.
Rómovia sa delia na slovenských a maďarských. Výrazne špecifickou skupinou sú Vlachika Roma (vlašskí, vlašickí Rómovia), ktorí na naše územie prišli v 2. polovici 19. storočia z Valašska a Moldavska. Až do svojho násilného usadenia (zákon č. 74/1958) kočovali a obchodovali, často špekulatívnym spôsobom. Najnovšie poznatky potvrdzujú, že svojho priekupníckeho, niekedy aj pašeráckeho spôsobu života sa nevzdali ani v období socializmu. Vlašskí Rómovia dlho zostávali uzavretou skupinou, najviac udržovali autentický spôsob vnútroskupinového života a hodnotových vzorov, svoju kultúru a folklór. Až v poslednom období sa začínajú zapájať do spoločensko-politických a kultúrnych aktivít celej rómskej minority na Slovensku.
Rómsky jazyk (romani čhib) sa člení podľa dialektov. Väčšina Rómov (na vidieku, v osadách obzvlášť) rómčine rozumie a po rómsky hovorí. Najviac rozšírený je východoslovenský dialekt rómčiny, ktorým rozpráva takmer 80% Rómov nielen na východnom Slovensku. Maďarský dialekt používaný Rumungrami pozdĺž južnej hranice s Maďarskom je dosť silne ovplyvnený. Dialekt olašských Rómov sa zachoval v autentickej podobe so zámernou vnútroetnickou ochranou pred vplyvmi okolia, rovnako ako udržiavanie tradičného spôsobu života. Rómsky jazyk sa na základe historicko-porovnávacej jazykovedy zaraďuje k indoeurópskym jazykom severnej Indie, ktoré sa označujú ako nové indoárijské jazyky.
Rómska národnostná menšina na Slovensku má svoju vlastnú vnútornú štruktúru spočívajúcu na rodinno-rodových vzťahoch, preto sa identita Rómov (etnická, sociálna) reflektovala na úrovni príslušnosti k vlastnej rodine s istým statusom v lokálnej komunite na čele s vajdom. Tradovanie vlastného spôsobu života, prenos kultúrneho dedičstva ústnym podaním z generácie na generáciu trvá až do 20. storočia. Nerešpektovanie špecifík Rómov (a ani ich nepoznanie) a rozbitie týchto regulátorov vnútro rodinného a vnútro skupinového života viedlo k procesom dekulturácie, degenerácie minority, k rastu vnútro etnických a interetnických konfliktov. Z hľadiska štruktúr a vrstiev sú Rómovia na Slovensku najmenej štrukturovaným etnikom.
Vzdelanostná štruktúra rómskej minority má v súčasnosti najhoršie parametre takmer 80% Rómov na Slovensku má sotva ukončené základné vzdelanie, resp. je úplne bez vzdelania. Vyššie vzdelanie u Rómov (vrátane úplného stredoškolského vzdelania s maturitou, odborného stredoškolského a vysokoškolského vzdelania) nedosahuje ani 2% osôb.
Jazykový handicap postupne spájaný so sociálnym deficitom viedol k neodôvodnenému preraďovaniu rómskych detí do osobitných škôl pre mentálne retardované deti. Z osobitných škôl sa stali špeciálne školy a špeciálne triedy a rómske deti sú v nich permanentne diskriminované.
Od 50-tych rokov boli aj Rómovia "nevyčerpateľnou zásobárňou" pracovných síl na veľké stavby, do technických služieb miest, do prác odmietaných inými. Demotivujúca mzdová socialistická politika, ktorá zvýhodňovala najmä robotnícke povolania, nenavodzovala potrebu nadobudnutie a zvyšovanie kvalifikácie. Po novembri 1989 zanikli aj takéto možnosti a Rómovia zostali "uväznení" vo svojich zaostalých, izolovaných lokalitách vo vznikajúcich "hladových dolinách" východného Slovenska.
Majú:
Zriadené oddelenia pre rómsku menšinovú kultúru vo Vihorlatskom múzeu v Humennom a Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote
1 profesionálne rómske Divadlo Romathan (Košice),
Katedra rómskej kultúry (Nitra) s detašovanými pracoviskami
Stredná umelecká škola (Košice) vychádza rómska periodická i neperiodická tlač a literatúra
Rómsky nový list - nezávislé kultúrno-spoločenské noviny Rómov na Slovensku.
Štvorlístok /časopis pre deti/ - Košice
Ternipen /časopis pre mládež/- Rožňava
Slovenská televízia rómske vysielanie: vysiela sa raz týždenne 30 minút. Rómska kultúrna revue sa vysiela raz za dva týždne 20 minút. Rómsky magazín sa vysiela raz mesačne 30 minút
Rómska národnostná menšina má aj špecializovanú Rómsku tlačovú agentúru, ktorá bola založená v Košiciach vo februári 2002.
Významní predstavitelia súčasnej rómskej literatúry na Slovensku:
Elena Lacková - Je zakladateľkou prvého amatérskeho rómskeho divadla na Slovensku, zakladateľkou rómskej pôvodnej drámy i rómskej literatúry písanej pôvodne v rómskom jazyku. Zároveň je aj prvou rómskou ženou zo Slovenska a Čiech, ktorá ukončila vysokoškolské štúdium a obhájila titul magistra (FiF UK, Praha, v roku 1970) a jedinou rómskou spisovateľkou, ktorá sa stala členkou Spolku slovenských spisovateľov (1993).
- hra Horiaci cigánsky tábor, Nový život a Rómske srdce, dielo - Narodila jsem se pod šťastnou hviezdou, Rómske rozprávky a iné.
Dezider Banga
Ján Berky-Ľuborecký
Karol Seman