Symbolická antropológia

Symbolická antropológia

 

- rozvíja sa od začiatkom 60.rokov 20.storočia

Charakteristický znak: výskum kultúry ako systému zdieľaných symbolov a významov

 

MARY DOUGLASOVÁ

- vo svojich prácach realizovala originálnu syntézu štrukturálnej a symbolickej antropológie

- ovplyvnená francúzskym štrukturalizmom (Lévi- Strauss): Čistota a nebezpečie: analýza pojmu poškvrnenia a tabu = uplatnila tu vlastné poňatie štrukturálnej analýzy nečistoty ako „nevhodnej záležitosti“.

- hypotéza: nečistota je univerzálnym morálnym systémom označujúcim hranice medzi sociálnymi kategóriami. Úzkosť z poškvrnenia a strata telesnej kontroly je najsilnejšia v spoločnostiach s prísnymi sociálnymi kategóriami.

 

Dielo: Prirodzené symboly = práca založená na predpoklade, že rôzne kultúry môžu byť zrovnávané v dvoch obecných dimenziách:

1. dimenzia - metaforicky chápaná ako sieť označuje stupeň prepracovania a hodnotenia sociálnych rozdielov vo vnútri spoločnosti

2. dimenzia - chápaná ako skupina vymedzuje hranice spoločnosti voči okoliu.

- podľa Douglasovej rôzne riešenia vnútorných sociálnych rozdielov a vzťahu „my a oni“ majú odlišné dôsledky pre život danej spoločnosti

- zaujímavá je jej prezentácia modernej západnej civilizácie ako zvláštneho typu spoločenskej formácie, v ktorej sa rovnostársky individualizmus paradoxne stal dominantnou spoločenskou hodnotou = dielo: Nebezpečie a kultura - rôznym spôsobom popísala americké hnutie bojujúce za ochranu životného prostredia ako paranoidného pohľadu na svet, charakteristického pre nezávislé organizácie

 

Nečisté ako kultúrny konstrukt - interpretácia špiny ako niečoho „čo je nemiestne“

- dospela k názoru, že čistota nie je oceňovaná preto, že špina ohrozuje zdravie, ale preto, že je hrozbou pre poriadok. Preto k tomu, aby sme sa niekde cítili „čisto“, nestačí odstrániť špinu, ale je potrebné pozitívne reorganizovať celé okolie (kultúrny kontext) tak, aby zodpovedalo našim predstavám.

- charakteristickým rysom ľudského chovania a prežívania je neustála snaha fixovať ľuďmi vytvorený kultúrny poriadok a ostražito hájiť jeho hranice. Ľudská túžba dať obrazu sveta jasnosť, zreteľnosť a jednoznačnosť človeka vedie k tomu, aby eliminoval všetko „nečisté“, čo narušuje naše štandardné vnímanie a interpretovanie reality. Z tejto perspektívy napr. nie sú nečisté topánky, ale nečisté je položiť ich na stôl.

- kategória nečistoty predstavuje kultúrny konštrukt, slúžiaci v rôznych spoločnostiach k eliminácii toho, čo je považované za „nemiestne“, asociuje neporiadok a narušuje sociálny poriadok.

 

Nečisté a posvätné v kmeni Kwaio - koncepciu „nečistého“ využila pre analýzu ľudského tela ako symbolu politickej a sociálnej štruktúry.

- pozornosť venuje tomu, ako sa v konkrétnom kultúrnom kontexte stávajú telesné otvory, menštruačná krv, sliny a moč symbolom nečistoty a sociálneho ohrozenia.

- polarizáciu kategórie „nečisté“ a „posvätné“ demonštruje na príklade rituálov a priestorového zdieľania organizácie melanézskeho kmeňa Kwaio.

Kwaiovia sú presvedčení, že ich predkovia sa pohybovali v ríši, ktorá sa delila na posvätné a nečisté. Dichotómia posvätné - nečisté zásadným spôsobom ovplyvnila postavenie mužov a žien.

Muži sú spájaní s kategóriou posvätného a miestom „na hor“. Preto sa všetci mužskí potomkovia účastníkmi očisťujúcich a zasväcujúcich rituálov a dospelí  muži majú právo používať posvätné prasatá.

Ženy sú spájané s kategóriou nečistého a miestom „na dol“. Ich telá sú považované za nečisté a ženy sú vylúčené zo všetkých mužských rituálov. Muži a ženy kmeňa Kwaio požívajú potravu oddelene a pijú nápoje z rôznych bambusových nádob.

- symbolika posvätné - nečisté sa odráža takisto v sídelnom usporiadaní; posvätný mužský dom je umiestnení na vyvýšenom mieste na okraji dediny a na nižšej a ponižujúcej strane stojí „menštruačná chyža“ považovaná za nečistú (muži majú vstup zakázaný). V centrálnej časti dediny stojí jeden alebo viacero domov, každý je rozdelení na mužskú hornú časť a dolnú stranu, ktorá je vyhradená mužom a ženám.

Pokiaľ je muž „posvätený“ konaním rituálnej obeti alebo žena „nečistá“ po menštruácii, musia byť pred vstupom do svetského teritória podrobení drastickým rituálom desakralizácie alebo očisty. Za najposvätnejšiu aktivitu mužov sa považujú obetné rituály prasiat. V kontraste k tomuto posvätnému rituálu stojí najväčšie tabu u žien - pôrod.

- konceptualizácia sveta kmeňa Kwaio prostredníctvom kategórií posvätného a nečistého predstavuje ukážku analýzy kultúry ako systému významov a symbolov, prostredníctvom ktorých príslušníci kultúry interpretujú realitu.

 

Zákaz požívania bravčového v perspektíve symbolickej antropologie - analyzovala zákaz konzumácie bravčového mäsa v židovskej kultúre. Podľa nej nemá tento zákaz nič spoločné s problémami chovania prasiat v oblasti Blízkeho východu, ani s potencionálnymi zažívacími problémami Židov. Na základe analýzy židovských stravovacích zákazov spísaných v Biblii dospela k názoru, že určité zvieratá neboli určené ku konzumácii, pretože na nich niečo požívateľnosť znesväcovalo a činilo nečistím.

Pôvodne čistými pozemskými zvieratami mali byť podľa Biblii 4- nohé párnokopytníky -  zvieratá, ktoré prežúvali.

Prasatá boli opovrhované a nečisté, pretože sa jedná o 4 - nohé párnokopytníky - zvieratá, ktoré neprežúvajú. Nečistota bravov vyplýva zo skutočnosti, že prasatá žerú mršiny a chovajú ich židovské komunity. Na prvý pohľad je zákaz pojedania bravčového mäsa iracionálny. Ale Douglasová je presvedčená, že sa jedná o „viditeľný údaj o hierarchii hodnôt, s ktorým plne súhlasí ten, kto nahromadil zbožie“.

Pri nákupe mäsa totiž Židia, ktorí nakupujú len „čisté“ potraviny, zodpovedajúce ich kultúrnym tradíciám, vykonávajú niečo omnoho významnejšie než len obstarávanie prostriedkov k uspokojeniu hladu. Dávajú najavo svoju solidaritu s ortodoxným stravovaním a posilňujú tak svoju kultúrnu identitu. Limitovaný výber potravy v sebe obsahuje symbolické sociálne posolstvo posilňujúce integritu a stabilitu židovského spoločenstva. 

 

Vplyv Douglasovej na antropologické myslenie: spojila metodológiu štrukturálnej antropológie s tematickými výbojmi symbolickej antropológie

- pôsobnosť jej práce spočíva v jej schopnosti odhaliť skrytú silu „sveta symbolov“ ako determinantou ľudského chovania a prežívania.

- prispela k presadeniu prístupu, podľa ktorého svet je „kultúrny konštrukt“

 

 

VICTOR WITTER TURNER

- antropológia ako interpretácia symbolov

- prispel k rozpracovaniu teórie konfliktov

- prispel k oživeniu záujmu o komparatívnu religionistiku a výskum rituálov (centrum záujmu: komplexné rituály), rozpracoval techniky interpretácie symboliky rituálov

Diela: Prales symbolov; Rituálny proces; Proces, perforácia a putovanie; Od rituálov k divadlu = osobitná verzia symbolickej antropológie

 

Štrukturálne konflikty medzi členmi kmeňa Ndembu: analyzoval štrukturálne konflikty medzi príslušníkmi kmeňa Ndemba.

- konflikty v kmeni vychádzajú z odlišných záujmov, ktoré muži sledujú ako príslušníci rodu, manželia, bratia a švagrovia. Jadro dedinskej komunity tvorí mužské rodové príslušenstvo. Po svadbe si muži priniesli domov manželky, zatiaľ čo ich sestry sa sťahujú k svojím manželom. Každý muž je spriaznený so synom svojej sestry, preto sa usiluje nie len o to, aby udržal po kope svoju rodinu, ale aj o to, doviedol do svojho domu svoje sestry a ich deti, ktoré sú rovnako jeho dedičmi. Rozvod bol veľmi častý, pretože súťaž medzi otcom a matkiným bratom narušovala stabilitu rodiny. Spektrum konfliktov tiež rozširovali neustále snahy ambicióznych mužov o rozšírenie vlastných dedín na úkor ostatných komunít a spory medzi mužmi a ženami.

- opieral sa o hĺbkovú empirickú analýzu štandardných konfliktných sociálnych situácií vo vnútri jednej dediny a štatistické pohľady z niekoľkých ďalších dedín.

- vlastné jadro skúmanej problematiky študoval ako dlhý príbeh rastu napätia, hádok a riešenia „sociálnych drám“

- konkrétne prejavy konfliktov, tak ako vystupujú v opakovaných scénach domácich hádok a verejných bojov o moc, analyzoval v rámci kauzálneho reťazca: porušenie noriem - kríza- udobrenie - reintegrácia.

 

Rituály prechodu a liminalita: zaoberal sa problematikou rituálu, lebo zistil, že rituál bol najčastejší spôsob urovnania konfliktov medzi príslušníkmi Ndembu.

- dospel k záveru, že stabilita tohto kmeňa nie je založená na sociálnej organizácii, ale na abstraktných ideách a hodnotách, najjasnejšie vyjadrených v rituáloch.

- zameral sa na rozpracovanie interpretatívnych metód umožňujúcich analýzu ndembuských rituálov.

- vo svojich analýzach rituálov nadviazal na dielo Arnolda van Gennepa Prechodné rituály (sformuloval tu hypotézu, že iniciačné obrady späté so zmenou spoločenského statusu majú vo všetkých kultúrach rovnakú štruktúru)

- podľa Gennepa sa prechodné rituály skladajú z troch samostatných a na seba nadväzujúcich fáz, ktoré vyjadrujú symbolické odlúčenie (séparation), rozhranie (margo) a prijatie (agrégation).

- Gennep hovorí o liminálnej fáze rituálu („limen“- prah) = človek, ktorý sa nachádza na rozhraní (v liminalite), existuje súčasne vo vnútri a vonku svetskej sociálnej štruktúry.

 

Turner navrhuje uvažovať o dvoch modalitách sociálnej skúsenosti - o štruktúre, ktorá charakterizuje spoločnosť ako diferencovaný a často hierarchický systém, a o komunite, pre ktorú je typická neštrukturovaná a relatívne nediferencovaná jednota vzájomne si rovných jednotlivcov.

- v štrukturovanej spoločnosti sa ľudia odlišujú sociálnymi statusmi a rolami a sú zaradené do ekonomických, politických a právnych systémov. V neštrukturovaných komunitách prevládajú liminality- jednotlivci sú oddelený od normálnych sociálnych statusov a ich vzájomné vzťahy sú založené na sociálnej rovnosti.

- so stavom liminality sa môžeme stretnúť nie len pri rituáloch, ale ja v subkultúrach a kontrakultúrach ľudí stojacích na okraji spoločnosti.

- každá spoločnosť potrebuje komunity, ale ja štrukturovanosť. Komunita pritom umožňuje vyjadriť uznanie najzákladnejších druhových zväzkov človeka, bez ktorých by nemohla existovať žiadna spoločnosť. Trvanie komunity je veľmi krátkodobé. Komunity sú nebezpečné nie len preto, že narušujú štruktúru spoločnosti, ale aj tým, že ohrozujú prežitie samé o sebe.

 

Symboly v rituáloch kmeňa Ndembu: Turnerova teória kultúry je založená na štúdiu symbolickej interakcie. Výskum symbolických systémov prevádza z hľadiska ich inštrumentálnych spojení a ľudskými záujmami a cieľmi. Pozornosť venuje formálnym aspektom symbolickej komunikácie, ktorá podľa jeho názoru odzrkadľuje význam kultúrnej aktivity, bez toho aby si toho boli účastníci vedomí.

- pokúsil sa stanoviť medzi jednotlivými symbolmi navzájom a medzi symbolmi a ich referentmi určité formálne vzťahy

 

Svoju prácu opieral o 3 zdroje relevantných informácií:

1.vonkajšiu formu a pozorovateľné charakteristiky rituálu

2.interpretáciu rituálu laikmi a odborníkmi

3.zmysluplný kontext vypracovaný antropológom

 

- štúdium symbolov v kmeni Ndembu vyžaduje venovať pozornosť symbolickým objektom a kvalitám ako sú farby, dôležité stromy, významné byliny a ďalšie objekty, ktoré dodávajú životnému prostrediu špecifickosť a osobitosť.

- ukážkou jeho prístupu k symbolom je jeho analýza reťazca významov, ktoré príslušníci kmeňa Ndembu prikladajú miestnemu „mliečnemu“ stromu - vyteká z neho biela mliečna miazga.

A z nej odvádzajú rad symbolov, ktoré sa vzťahujú k šiestim rôznym činnostiam, objektom a inštitúciám významných pre život kmeňa.

Biela miazga stromu symbolizuje:

1.materské mlieko, ktoré je späté s 2.ženským poprsím, symbolizujúcim 3.kojenecké satie. Kojenie je symbolom 4. zväzku matka- dieťa a 5.rodiny, symbolizujúcej 6.ndembuskú spoločnosť ako celok.

Význam stromu je pochopiteľný len v kontexte všetkých 6 vzájomne spätých symbolických významov, ktoré ako zreťazený celok obsahujú správu o dôležitých hodnotách ndembskej kultúry.

-Turner zastával interpretatívny a hermeneutický prístup pri štúdiu kultúry, pričom kládol dôraz na analýzu aktuálneho používania symbolov v špecifickom sociokultúrnom kontexte medzi konkrétnymi jednotlivcami.

 

Vplyv Turnera na antropologické myslenie: predstavuje originálny spojovník medzi klasickou teóriou konfliktov a súčasnou interpretatívne orientovanou symbolickou antropológiou

- spojil tradície britského štrukturálneho funkcionalizmu s teoretickými výbojmi nastupujúcej „novej etnografie“

- dospel k relatívne čistej verzii symbolickej antropológie (predstavuje autonómny výskumný smer, programovo študujúci kultúru ako symbolický systém)

- prispel k oddeleniu symbolickej antropológie od kognitívnej antropológie

- kládol dôraz na interakčnú situáciu, v rámci ktorej sa svet významov konštituuje, a na interpretáciu symbolických akcií v konkrétnom kultúrnom kontexte

 

 

CLIFFORD GEERTZ

- antropológia ako umenie a literárny žáner

Bol presvedčený, že cieľom antropológie nie je objavovanie zákonov, kultúrnych vzorcov a noriem, ale skôr interpretácie toho, čo nazýval špecifické „významové pavučiny“. Tieto pavučiny považoval za esenciu sociálneho života ľudí, ktoré legitimujú mocenské štruktúry a usmerňujú ľudské motívy ponúkaním zmysluplných cieľov v kultúrne štrukturalizovanom svete.

Diela: Náboženstvo Jávy; Komplikované hospodárstvo; Pozorovanie Islamu (na základe 5 študijných ciest rozpracoval komparatívny prístup ku štúdiu náboženstva, nadviazal na dielo Webera)

- ovplyvnili ho aj diela nemeckých osvietencov a romantikov = stále viac považoval antropológiu za osobitný literárny žáner. Jeho umelecké ambície z doby mladosti našli svoje vyjadrenie v interpretácii kultúr ako unikátnych znakových systémov.

- podľa jeho názoru je každá kultúra jedinečná a teda s ničím nezrovnateľná entita. Antropológovou úlohou je spojiť profesionálnu schopnosť s umeleckou tvorivosťou a sprostredkovať svojim čitateľom unikátnosť študovaných kultúr.

Dielo: Interpretácia kultúr, Miestne znalosti = zbierky esejí, v ktorých prezentoval svoju literárnu verziu antropológie, stojacu na hranici umenia a vedy.

 

Kultúra ako semiotický systém - nepovažuje kultúru za konkrétne vzory správania, ale chápe ju ako súbor mechanizmov, plánov, pravidiel a inštrukcií - analógia počítačových programov, ktoré vystupujú ako verejne zdieľané determinanty činnosti ľudí, zapojených do symbolického konania. Preto musia byť kultúry popísané z hľadiska významov, prostredníctvom ktorých ľudia vnímajú, prežívajú a interpretujú realitu. Súhlasí s Weberom v tom, že človek predstavuje zviera spútané pavučinou významov, ktoré sám uplietol. Geertz túto pavučinu vysvetľuje ako kultúru a úlohou antropológa je prostredníctvom antropologických metód  a techník uchopiť podstatu sveta kultúrnych významov a symbolov. Tento prístup ku kultúre označuje za semiotický a hermeneutický.

 

Koncepcia symbolov: symbol = akýkoľvek objekt, akt alebo udalosť slúžiaci k prenosu myšlienok alebo významov. Prostredníctvom symbolov sa naše hodnoty stávajú trvalými a ľahko prenášateľnými. Symboly sú vonkajším zdrojom informácií, ktorý umožňuje človeku chápať a organizovať fyzický a sociálny svet. Symboly vystupujú na jednej strane ako „modely reality“ a na strane druhej ako „modely pre realitu“.

 

Antropológia ako interpretácia kultúrnych textov: mal požiadavku interpretácie kultúry ako súboru textov. Tieto texty zahrňujú vedľa abstraktných ideových systémov predovšetkým sociálne aktivity ľudí, ktoré sú zapojené do symbolických akcií.

Symbolická antropológia sa teda stáva v Geertzovom poňatí interpretáciou kultúrnych textov.

- výklad kultúry sa musí opierať o dokonalú znalosť sociokultúrneho prostredia a situácie, pochopenie pravidiel sociálnej interakcie a analýzu jazykového kontextu. Antropologický výskum však nesmie byť obmedzení len na vonkajší, objektívny popis kultúry tak, ako sa prejavuje v empiricky pozorovateľnom chovaní.

- kladie dôraz na hĺbku porozumenia sociokultúrnym javom a procesom.

- jeho požiadavka výkladu kultúry prostredníctvom kategórií porozumenia a pochopenia nie je založená na intuitívnom vcítení do súkromných pocitov a postojov skúmaných osôb. Je presvedčený, že porozumenie je možné dosiahnuť empirickým výskumom ich verejných prejavov v procese sociálnej interakcie- štúdiom všetkými zdieľanej skutočnosti. Svoju interpretáciu kultúry teda zakladá na pochopení a znalosti kultúrnej reality, ktorá je zdieľaná všetkými členmi skúmanej spoločnosti.

V tejto súvislosti presadzuje tzv. zhustený popis, ktorého cieľom je dospieť k veľkým záverom z drobných, ale veľmi jemne prepletaných údajov s presne doloženými komplexnými špecifikáciami.

Na kultúrnu realitu pritom pozerá ako na interpretačne otvorený, zložito štrukturovaný a vrstvený systém významov, v ktorom každá oblasť ľudského chovania alebo výpoveď o ľudskom fenoméne môže byť uvádzaná do nových kontextov a reinterpretovaná každou ďalšou osobou vstupujúcou do problému.

- upozorňuje na fakt, že štatistické spracovanie empiricky získaných dát je len prvým krokom výskumu kultúry, po ktorom by mala nasledovať interpretácia skúmaných javov.           

Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 527 - 561