Sen...?
Keď skutočnosťou sa sen stane
a pusa moja na tvojej pristane,
vlahý ret na pery tvoje priložím
ešte krajšie verše pre tvoje srdce
zas zložím.
Každým bozkom ktorý od teba dostanem
šťastnejším človekom sa ja stanem.
Počuť tvoj hlas túžim znova
nech príde šťastná chvíľa nová.
Chvíľa nová skoro zabudnutá
keď počuli sme zrýchlený dych
keď cítili sme dotyk dlaní
a nežnosť v nich.
Nič moc. Len hra so slovíčkami.
Aká hrozná hrozba hrozí
od hroziacej hroznej hrozby?
Hroznou hrozbou hrozí hrozba,
nepomôže žiadna prosba.
x
xxx
x
Citlivo cítim citlivý cit.
Aj ty sa do toho citu vcíť.
Cítiš citlivo môj nežný cit?
Chceš aj ty ten cit citlivo precítiť?
Nežnou nehou nežne hladím
tvoje krivky nežné.
Milovať chcem ťa,
ako nie je bežné.
Perami chcem na miestach pristať,
ktoré si nechceš ani priznať
pre nežný bozk že vhodné sú.
Ver však že tvoje zmysli
to unesú.
Krídla
Keď na krídlach lásky tvoj bozk poletí,
ten svoj mu pošlem oproti.
Tam niekde v priestore všehomíra sa stretnú,
šípy Amorove naše srdcia pretnú.
Šíp Amorov vie však aj ublížiť,
no ak srdcia sú úprimné
tak dokáže ich aj zblížiť.
Ja túžim po zblížení a po láske
po úprimnom vzťahu
a nie po kráske.
Bozk môj,keď na pleti
ti pristane,
bude sladký
a vlhká stopa
po ňom zostane.
Tých bozkov iste viac bude
a budem ti ich dávať stále.
Keď budem ťa držať v náručí,
nech Amor ti moju túžbu doručí
v ktorej sladké slová
vzrušene ti budem šepkať.
A na tvoj slastný
výdych čakať.
Odkazy.
Láska prichádza náhle,
nepýta sa.
Jednoducho do
srdca vkročí.
Ako šíp Amorov
čo do srdca zavŕta sa,
keď spriaznenú dušu zočí.
Ako jemný dotyk ruky zblúdilí,
pritom nežný však.
Po tom dotyku v tvári zčervenáš sa
ako vlčí mak.
Milovanie krehkou krásou kraľuje,
ako keď maliar
nahú krásku maľuje.
Len tak, vyznanie.
Tvoje krivky sú úžasné,
muž ako ja si nepomôže
len žasne.
Ako rád by som sa tvojej
sprche na kvapku vody zmenil.
A tú kotúľavú cestu od hora
až dolu prežil..
Ako kvapka vody bych sa
kĺzal od pŕs,smerom nižšie
po oblinkách tvojich.
V každom záhybe sa
chvíľu zastavil
a na pleti voňavej,
vlhkú dráhu urobil.
A až bych sa celkom dole dokotúľal,
ako rosa na kvet,
padol bych medzi lupene.
Premení sa v paru kvapka,
a tú zmenu cíti blažene.
Depresie duše
Z puknutého srdca
sa sypú črepy,
do tmy padajú.
A oči v prúde sľz,v tej tme lásku hľadajú.
Ťažoba,ťažoba,ťažoba...
ničí,tlačí,nedovolí dýchať,
ja neviem čo sa mám pýtať.
Som tu naviac?
Kto odpoveď mi da?
Moja duša,srdce myseľ sa
do priepasti prepadá.
Som už dole,
v samom kúte tmavom.
A srdce bolí,rozpadá sa,
čakám moment
keď posledná slza skotúľa sa.
Duša ako kôra prastarého dubu.
Plná prasklín.Prečo?
Tý najbližší ti do nej rúbu.
Sek,sek a neustále viac
a hlbšie rany.
Kúsky tejto duše žerú,
čierne,
z prázdnymi očami vrany.
Čierne ako najväčšia tma podsvetia.
A ty čakáš na dobrých,
čo svetlom
tvojej duši
posvietia.
Svetlo maličké akoby
z ďalekého vesmíru
prichádzalo.
A dušu ti láskavo
pohládzalo.
Ak človek zostane sám
a všetci ho zradia.
Niet takých poisťovní
ktoré túto stratu hradia.
Lásku stratíš,
prázdno zostane v srdci ti.
Čas rany vylieči,
len duša jazvy vždy cíti.
Márne hľadáš čím prázdno
v srdci vyplníš.
Márne rozmýšľaš
či zradu odpustíš.
Zradu odpustiť?
Dá sa.
Zabudnúť však,
nie,
zdá sa.
Koľko takých zrád
prežiť môže sa dať.
Koľko jaziev na srdci
môže sa ukladať.
Niekto si myslí,
že dosť miesta je.
Ale niekto
málo takých rán prežije.