Tvojho srdca sa vzdať, to je ako trne ruží bozkávať.
Mohol by som kliať a kliať, že ma odmietaš, no ja sa nevzdám aj keď ma preklínaš.

Ležím vo vani a myslím na teba,
ku skazeniu večera viacej mi netreba.
Tabak a vínko, to je môj raj,
mesiac som bez teba, no je mi fajn !

Dobre mi bolo a ty si to zkazil,
moje srdce si na kúsky rozbil.
Opraviť škody vedia len oni,
praví kamaráti, jedine moji.

So slzami v očiach do denníka píšem,
všetko sa zhoršilo na obrovské klišé.
Bolesť po tebe zmierni len žiletka,
kôli tebe som vraj bezcitná štetka.

Denník mám plný spovedí,
zbytočne pátram po odpovedi.
Držím hlavu hore a zvieram päste,
keď sa niekto opýta : "Už spolu nie ste ?"

Sama sa pýtam, prečo si odišiel ,
vtedy si spomeniem ako si ma našiel.
Poriadne sme sa najebali
a celú noc spolu prekecali.

Vtedy som netušila, že to ty,
roztrháš moje srdce na kusy.
Preto dnes beriem kus papierika,
s plačom sa podpíšem
- tvoja ex-frajerka.

Stará láska v nové obrazy sa mení
a ďiaľka znásobuje zabudnutý apetít.
Vädnem vo dne, nádejou sa živím v snení.
Struny tiel krvácajú v extatickom napätí.

Si tvárna a hebká, ako snehobiela striedka chleba.
Poniklec skromne líha pod obrysmy našich tiel.
Prerývane vydychuješ azúr svojho neba
a dráždiš, ako novoobjavený svetadiel.

Túžim sa ti vyspovedať zo zajtrajších hriechov
a z prianí, na ktoré mi predstavivosť nestačí.
Spíme v zlate lúk a hviezdy sú nám strechou.
Si život tryskajúci z oblej hrude storočí.

Nech prekliaty je deň, kedy sa nám stretli zraky.
Kiež by môj zrak predtým vyďobali vtáky.

Požiar po ktorom duša človeka,zhorý v plameni nárekou,v plameňoch tlie tá veta odveká,Útek za láskou ďalekou.Ukuté puto no reťaz praskla v medzere základ vanie preč,Dnes mi je lúto že naša láska,nenajde už pri nás dvoch reč.Beriem vedro a beriem vodu,ukrutný plameň hasím sám,Ja v nás dvoch verím a srdcom celím chcem city vrátit nám.

Závidím všem co dokážou jít dál.. Těm co vůbec vyšli a život jim to přál.. Tohle není o přání,ale pouze o síle.. malá troska s mastnou hlavou,nebo slečinky spanilé? Ta síla-kde se vlastně bere a jak používat tento dar? Jen blázen zahodí ty léta a všechno co mu život dal.. To,že ti bije srdce je přece tvé poslání.. sklopená hlava,složené ruce ti neusnadní trápení! Je to lehké!Vyber si-stejně jen ze dvou možností.. ta jedna cesta končí právě,druhá je plná radosti.... i starostí... :-( :-)

good!

Mám taký sen – svet bez enviromentálnych záťaží
Mám taký sen
možno to nie je ani sen
ale len premýšlanie o budúcnosti
alebo len predstaviť si svet bez všelijakých záťaží
aj to len z ľutosti

pretože o tomto svete
už nik nehovorí ako o čistom , plnom krásy
ale len ako o jednom zhnitom kvete,
ktorý už nemá v sebe života
a nie je k nemu preukázaná už nijaká milota.

Ľudia by to mohli zmeniť
Keby prestali o ňom tak zle mieniť.

Mohli by byť čisté polia, rieky
Nemuseli by sa do ovzdušia vypúšťať toxické látky
No podľa mňa sú zbytočne písané tieto riadky.

Ale pokúsiť sa o to môžem
Po týchto veršoch len tak kloužem

No vráťme sa na začiatok témy
K našej rodnej Zemi

Och , naša Zem prečo tak trpíš?
A ty človek , prečo všetky pravidlá rušiš?

To ťa tak láka smeť na zem vyhodiť?
A ty čo ideš za ním , musíš k nej ešte jednu prihodiť?

Potom je svet plný smetí,
Daj si pozor nieže ti do tváre nejaká vletí

Tak asi takto to vyzerá,
Už aj ryba vo vode sa prizerá

Lebo toto všetko spôsobujú ľudia
A potom prírodu zato súdia.

Tak človek spamataj sa hneď
A hlavne nepovec : „ ale veď “

Pretože ona sa raz proti nám vzbúri
A postaví pred nami velikánske múri !

Môj plamienok ešte horí
no ten tvoj pomaly dohorí.
Nechceš aby znela tato veta
že nám tu bude smutno bez teba.

Nadišiel tvoj krátky čas
a už od nás odchádzaš.
Prežili sme krásne chvíle
no tie chvíle boli krásne prežite.

Teraz nad tvojim hrobom plačeme
ver že na teba nezabudneme.

Vy ste moje hviezdy na nebi
Ale ja vás potrebujem mat tu na zemi.
Chýbajú mi rozhovory z vami
A tie rady čo ste mi do života dávali.

Rodina sa mi rozpadla
Už tu neje otec ani mama.
Začala veľká zmena
Z vašeho dievčatka je už žena.

Prečo ste odišli skoro z tohto sveta
Bola som z toho veľmi zmetená.
Nechcela som tomu veriť
Musela som pravde čeliť.

Boh si vás k sebe privolal
A nad nami sa nezmiloval.
Pamätám si na preplakane noci
Ale vám už nebolo pomoci.

Chýbate nám tu dole
Mam chuť vás isť navštíviť tam hore.
Pri písaní tejto básni
Mam slzy na kraji .

Iba raz som Ťa videl síce,
no aj ta túži po Tebe moje srdce.
Vyše roka mi už s teba je*e,
myšlienkou som vždy pri Tebe.

v sne sa dnes s tebou spojím,
opustiť Ťa! To nikdy nedovolím.
Keby si ma chcela veľmi,
bolo by to pekné, ver mi!

Ale problém taký nastal,
že som to celé tak trochu pokašľal.
Málo som sa ja o Teba snažil,
vzťah som s tej malej snahy nevyťažil.

Teraz by som to už riešil ináč,
prepol by som sa na iný spínač,
na rovinu by som Ti povedal,
že by som Ťa rád miloval.