Povaha predfilozofického myslenia
Filozofia - z gr. filein (milovať) a sofia (múdrosť)
Prvýkrát ju tak nazval Pythagoras v 6.st.p.n.l.
Prvotnopospolná spoločnosť- človek bol lovcom, zberačom, prírodu si privlastňoval, ale ju nepretváral. Obrazom sveta bola mágia – prostredníctvom zariekadiel, kúziel a obradov ovplyvniť svet. Zmenou prírodných podmienok a rastom populácie sa zmenili aj tradičné územia a oddelila sa práca fyzická a duševná.
Človek začína pretvárať prírodu. Magický obraz sveta sa mení na mýtický. (Ľudia si nevedeli vysvetliť rôzne javy v prírode).
Existujú viaceré druhy mýtov: o rodoch (genealogické), o kultúrnych výdobytkoch, o slnku alebo o konci sveta (eschatologické);
Mytológia obsahuje: náboženstvo (viera v nadprirodzeno), vedu (javy v prírode), umenie a filozofiu (rieši svet ako problém).
V mytológii sa svet delí na pozemský a nadpozemský. Na začiatku boli sily pripisované zvieratám, neskôr božstvám.
Znaky: silné citové vnímanie, nie je oddelený subjekt od objektu, čas od priestoru, materiálne od ideálneho, málo rozvinuté abstraktné myslenie, význam má umenie;
- rozdiel medzi mýtom a legendou spočíva v tom, že legenda sa aspoň s časti
zakladá na reálnej udalosti;
- rozdiel medzi mytológiou a náboženstvom: je ten, že v náboženstve je boh
dokonalý, rozdiely v uctievaní, mytológia je predvídavá, v mýte je všetko
hodnotené pomocou protikladov;
- rozdiel medzi mýtom a filozofiou: mýty opisujú, filozofia vysvetľuje, filozofia
je oproti mýtom spätá s autorom, mytológia pracuje s predstavami,
filozofia s pojmami;
- vo filozofii svet vystupuje ako problém a mytológia používa zosobňovanie;
U Homéra: existuje jeden svet ako určitý celok, ktorý je harmonický a usporiadaný. Božstvá sú zárukou zachovania poriadku sveta. Podľa neho sa však človek nemá spoliehať na bohov, ale na svoje schopnosti. Homérski bohovia nie sú ideálom, vzorom, ktorých by mali ľudia nasledovať. Bohovia sú pre človeka zárukou poriadku, človek na nich nazerá s pokorou a úctou.
Hesiódos je autorom básnickej skladby Teogónia - výklad vzniku, zrodenia bohov, usporiadanie chaosu a vznik sveta (kozmu). Jeho dielo je orientované na bežný každodenný život. Kedysi v minulosti bol zlatý vek ľudstva, odvtedy sa mení k horšiemu.
Grécka filozofia vznikla ako špecifická duchovná činnosť na prelome 7. a 6. st. p.n.l.
Predpoklady vzniku filozofie (prechod od mýtu k logu)
Spoločenské predpoklady:
- oddelenie fyzickej a duševnej práce
- úroveň ekonomických a sociálnych vzťahov
- zmena sociálnej štruktúry a spoločnosti (spoločenská diferenciácia - otrokárstvo)
- nahromadenie vedomostí a vznik skupiny ľudí so záujmom riešiť filozofické otázky
Individuálne predpoklady:
- pojmové myslenie
- osobnostná zrelosť (samostatné myslenie)
Najstaršie filozofické učenia vznikajú v Indii, Číne a Grécku. Filozofia skúma svet ako celok. Individuálne javy zaraďuje do širších súvislostí. Zaoberá sa otázkami bytia, poznania, mravného konania.
Všeobecné hodnoty sú: dobro, pravda, krása.
Základným filozofickým postojom je múdrosť a dialóg.
Metóda – myslenie.
Členenie gréckej filozofie
Ranná grécka filozofia: (obdobie predsokratovské): milétska škola, pytagorejci, eleátska škola, Heraklietos, atomisti. /5-6st.p.n.l/
Klasické obdobie: Sokrates, Platón, Aristoteles /5-4.st.p.n.l/
Poklasické obdobie (helenistické): /4.st. pnl - 5/6.st. nl)
Zdroj:
KICZKO, L., MARCELLI, M., WALDSCHUTZ, E., ZIGO, M., 1993. Dejiny filozofie. 1. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1993. s. 5-17. ISBN 80-08-01830-5.