Psychologická antropológia
Psychologická antropológia zahrňuje rozsiahlu oblasť antropologických výskumov vzťahu osobnosti a kultúry v medzikultúrnej perspektíve.
Do antropológie uviedol tento pojem v 60. rokoch 20. storočia americký antropológ Francis Hsu ako alternatívne označenie etnopsychologicky orientovaných výskumov, rozvíjaných v rámci školy osobnosť a kultúra.
Korene súčasnej antropológie sa dajú vidieť vo výskumoch osobnosti a kultúry, ktoré rozvíjali v 30. a 40. rokoch 20. storočia americkí antropológovia M. Meadová, R. Benedictová, G. Róheim, R. Linton, A. Kardiner, C. Du Boisová a iní.
Dnes sa psychologická antropológia stále viac sústreďuje na systematické štúdium štruktúry a funkcie procesov vnímania a myslenia v konkrétnom kultúrnom kontexte. V centre záujmu psychologickej antropológie však naďalej zostáva výskum vzťahov osobnosti a kultúry, s dôrazom na štúdium socializácie a enkulturácie. Medzi ďalšie preferované témy patrí štúdium expresívneho chovania, analýza frustrácie, deprivácie a duševných chorôb v rôznych spoločnostiach atď.
Výrazný impulz pre rozvoj psychologickej antropológie zaznamenal nástup sociobiológie , ktorá už v 70. a 80. rokoch 20. storočia kontroverzným spôsobom otvorila problém vzťahov biologickej a kultúrnej determinácie ľudskej činnosti. Diskusia medzi kultúrnymi antropológmi, ktorí stoja na stanoviskách kultúrneho determinizmu a sociobiológmi, presadzujúcimi biologický determinizmus, predstavuje významný problémový okruh súčasnej psychologickej antropológie.
V uplynulých desaťročiach výrazne ovplyvnilo vývoj psychologickej antropológie tiež jej zblíženie s kognitívnou antropológiou. Pohľad na človeka cez prizmu kognitívnych vied prispel k vzniku nových medziodborovo koncipovaných teórií osobnosti a kultúry.
K najvýznamnejšej z nich patrí koncepcia psychických schém. Schémy predstavujú mentálnu reprezentáciu tried ľudí, objektov, udalostí alebo situácií. Jedná sa o druh sociálnych stereotypov, ktoré aktívne ovplyvňujú našu interpretáciu sveta.
V modernej industriálnej spoločnosti sa pod vplyvom masmédií utvárajú univerzálne schémy, ktoré zdieľajú milióny ľudí. V rámci menších sociálnych a etnických skupín sa formujú špecifiká kultúrnych schém zdieľaných príslušníkmi danej kultúry, subkultúry alebo kontrakultúry. Vedľa spoločne zdieľajúcich schém, pod vplyvom individuálnej skúsenosti, ale vznikajú jedinečné schémy, ktoré môžu poskytnúť nové modely pre správanie dospelého jedinca.
Využitie teórie schém k výskumu socializácie a enkulturácie predstavuje významný trend v súčasnej psychologickej antropológii.
Zblíženie psychologickej antropológie s etnovedou vyústilo do budovania etnopsychológie. Etnopsychologické výskumy výrazne rozšírili naše poznanie o fungovaní ľudskej psychiky v rôznom kultúrnom kontexte.
Zdroj: Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 569 - 574.
