Kognitívna antropológia
Kognitívna antropológia
- jeden zo smerov etnografie
Predmet: štúdium vzťahov jazyka a kultúry prostredníctvom výskumu kognitívnych systémov, modelov ľudského vnímania a myslenia v rôznych spoločnostiach
Kognitívny systém - široké spektrum poznávacích procesov, v ktorých na jednej strane kontinua stojí percepci (zmyslové vnímanie) a deskripcia (opis), na druhej konceptualizácia a interpretácia javov prírodnej a sociokultúrnej reality.
Cieľ výskumu: zistiť ako príslušníci určitej kultúry vnímajú, popisujú a vysvetľujú svoj svet a ako tieto noetické štruktúry determinujú interpretáciu sociálnej skúsenosti a chovania človeka v danej spoločnosti.
- predpokladajú, že jazykové štruktúry každej spoločnosti priamo odrážajú princípy, na ktorých je založené špecifikum skúmanej kultúry (sémantická analýza domorodých terminologických systémov a štúdií, štúdium klasifikačných pravidiel a operách = folktaxonómia)
- rozpracovali celú škálu metód a techník, ktoré sú inšpirované modernou lingvistikou a sémantikou
- antropologický výskum by mal zahrňovať nielen odpoveď a reakciu informátorov, ale aj všetky otázky, ktoré antropológ položil Pár „otázka - odpoveď“= základná jednotka
Analytická jednotka = sled otázok a odpovedí, teda úsek rozhovoru
Prvú fázu výskumu najčastejšie predstavuje tzv. kontrolné zisťovanie (najpresnejšie zachytiť triedu skúmaných kultúrnych javov) ––» získanú triedu kultúrnych javov je potrebné podrobiť ďalšej analýze.
W.H.GOODENOUGH, F.G.LOUNSBURY
Komponentná analýza
Využitie komponentnej analýzy v antropologickom výskume má 2 varianty:
- niektorí antropológovia (Conklin) chceli prostredníctvom nej preniknúť do podstaty klasifikačných pravidiel študovaných kultúr
- iní antropológovia (S.Tyler, Wallace, Atkins) ju využívajú k štúdiu kognitívnych systémov a procesov
Charakteristický znak výskumu kognitívnej antropológie: zúženie pojmu kultúra na kognitívny systém, tj. súhrn znalostí, skúseností, viery a hodnôt zdieľaných členmi spoločnosti
W.H.GOODENOUGH
- hovorí o existencii 2 radov reality:
Javový rad - zahrňuje materiálny systém spoločnosti, ľudské chovanie a jeho produkty
Ideový rad - systém ideí, názorov, noriem a princípov.
- vyžaduje, aby bola zavedená dištinkcia medzi ideovým a javovým radom reality a pojem kultúra zúžený na systémy zdieľaných myšlienok. Takto definovaný pojem kultúra sa vzťahuje k tomu, čo sa ľudia učia, a nie k tomu, čo robia a tvoria.
= kultúrna spoločnosť sa skladá z toho, čo človek musí vedieť alebo v čo musí veriť, aby mohol jednať spôsobom prijateľným pre členov svojej spoločnosti. Kultúra nie je materiálny jav, neskladá sa zo situácií, osôb, chovania, je skôr organizáciou a formou týchto vecí tak, ako existujú v mysliach ľudí, modelom pre ich vnímanie, uvedomovanie, spojovanie a interpretáciu.
S.A. TYLER
= za kultúru nepovažuje materiálne javy, ale spôsob, akým sú organizované vo vedomí ľudí.
Etnoveda a etnosémantika:
Predmet etnovedy: štúdium klasifikácie a konceptualizácie, prostredníctvom ktorých členovia určitej spoločnosti popisujú a interpretujú svet.
= v centre záujmu stojí domorodá taxonómia (folk taxonómia), systémy znalostí, ktoré príslušníci určitej spoločnosti využívajú pri klasifikácii rastlín, zvierat, liečivých rastlín, duševných chorôb a čísel.
BRENT BERLIN
Dielo: Folk taxonómia a biologická klasifikácia
- etnoveda sa opiera o všeobecnú taxonómiu a komponentnú analýzu
WILLIAM C. STARTEVARD
- etnoveda prispela k zavedeniu vyššej formy spoľahlivosti, platnosti a úplnosti v etnografii.
- s výskumami etnovedy je úzko spätá etnosémantika (etnografická sémantika).
Cieľ: zistiť ako príslušníci určitej kultúry vnímajú, popisujú a hodnotia prírodnú a sociokultúrnu realitu.
Významní predstavitelia: F.G.Lounsbury, R.Burling, B.N.Colby
BEN G. BLOUNT
Oblasti s najvýraznejším prínosom etnosémantiky:
1. systematické plánovanie a realizácia výskumu
2. základ pre terénne monografie
3. výsledky výskumov boli viac v súlade s cieľmi etnografických a antropologických výskumov
Etnografia reči:
Predmet štúdia: analýza podmienok, pri ktorých dochádza k využitiu foriem a štýlov jazyka a logiky výberu určitých jazykových prostriedkov
DELL H. HYMES - americký lingvistický antropológ
- položil základy etnografie reči v 60. rokoch
- zásadný nedostatok podľa neho: funkcia reči bola študovaná predovšetkým z hľadiska vlastností, ktoré sú považované za univerzálne,
= pri štúdiu vzťahu jazyka a kultúry je nevyhnutné preferovať reč pred kódom, klásť dôraz na výskum reči pred jazykovou štruktúrou a akcent analýzy vidieť predovšetkým v kontexte a nie v predanej správe.
= reč jednotlivých národov a etník predstavuje systém, ktorý plní v rôznych kultúrach rôzne funkcie.
Predmet jeho výskumov: rečové akty konkrétnych lokálnych společnosti
Úloha etnografie reči: štúdium situácií, v ktorých dochádza ku komunikačným procesom a stanoveniu funkcií reči na základe analýzy jazyka a sociokultúrnych faktorov, ktoré ovplyvňujú rečové chovanie.
Predmet etnografie reči: pravidlá a normy verbálneho a neverbálneho chovania, ktoré majú socioregulatívnu funkciu; štúdium role kineziky a proxemiky v rečových aktoch; výskumy interiorizácie jazykových a rečových znalostí z detstva a dospelosti, analýza rečového chovania v neštandardných sociálnych situáciách, vzťah medzi rečou a ostatnými aspektmi ľudského jednania.
Centrum záujmu etnografie reči: štúdium jazykovej a komunikačnej kompetencie, ktorá umožňuje hovorcom voliť a užívať jazykové prostriedky vhodné pre určité sociálne situácie a analýza kultúrneho kontextu, ktorého znalosť je nevyhnutná k adekvátnej realizácii a interpretácii komunikačného aktu.
Cieľ etnografie reči: odhalenie hlbších zákonitostí voľby určitej varianty rečového chovania a odhalenie zákonitostí a pravidiel, ktorými sa verbálne a neverbálne chovanie riadi v konkrétnom sociokultúrnom kontexte.
Zdroj:Václav Soukup, Dejiny antropológie, Praha, 2004, str. 515 - 526