Pochop to láska moja ked nie si pri mne tak zomierám
Slzi z očí si len tíško zotierám
Neviem čo mám robíť ako ťa nemám stratiť
Možna ťa objať a za ruku chitiť

Ako vy ku mne tak aj ja k vám
Veď nič zlého nepachám
Pretvárky a klamstvá to vám ide
Po druhý krát vám to už nevijde

Že vraj si rozumieme a neklameme
Sranda všetko a dobre sa máme ?
Ale už to nie je to iste ako pred tým
Ale ja budem stále tím istým

Twoje peri twoje oči twoja postava
Je úúžastná nech ti to takto stále ostáva
Si moj aniel si moje zlatíčko
Milujem to tvoje sexy telíčko

Rád by som ti povedal čo na srdci mám
Ale najprv ti pusu dám
Prosím ťa ver mi myslím to s tebou vážne neklamem
Ani ťa láska nikdy neoklamem

Falošny úsmev,
falošný smiech,
ohovarať kámšov
už nie je žiaden hriech.
nožikom ťa trafi ten najlepši,
veď rana sa už nezväčší...
Už si na dne,
už si nula,
no všetko ide ďalej,
tak si jeden kludne nalej
Jeden zdrhne druhy príde
každý debil sa ti zíde
aj keď sa citiš ako sráč
neprestavaj nikdy chcieť
v živote je každý samostatný hrač
a toho druheho chce strieť
nechaj sa viesť, nechaj všetko tak,
aj keď sfajčeny jak duha budeš,
pred realitou vo sne ujdeš,
tam si volný ako vták

Ten svet minulý aký bol krásny,
Píšem teraz o tom v básni.
Tento dnešný svet nakazený,
Okolitým vplyvom skazených.
Čo ľudia stvárajú dnes,
Samí alkohol, drogy a stres.
Ja týmto veciam sa vyhýbam,
A pomaly týmto svetom prenikám.

Toľko pocitov v tisícoch smeroch,
tak neznalosti v priestranstve.
Toľko túžby, bezradnej túžby nekonečnej.
Žiť, rozličné životy v myslliach,
v hlavách, vsaté do kože.
Je úniku? pred seba samým?
Svojou negativitou, zlosťou,
nekonečným smútkom
vytvoreným vo svete existencie len tvojej.
Kto ti môže pomôcť?
Veď len ty máš kľúče zo železa či z popola?
Niet nikoho v tom svete úniku,
len bezduchá duša blúdiaca.
Túžba, smútok za niečím nepoznaným,
čo to sakra je?
Snáď tá šedá, šťastná minulosť?
Popreplietaná striebristými lankami
oboch variantov?
Zastreté vnútro ma ťahá späť,
za tým nešťastím? Chce ma zavraždiť?
Tie sny vyžarujúce radosť a lásku,
nekonečnú eufóriu - zabijak.
Môj mozog mal byť chytrejší,
srdce zrozumiteľnejšie,
ľudia citliví...
Bojujem, neviem dokedy
nekonečno, zúfalstvo a nechápavosť
ako hmlistá noc, upozorňujúca.
Boj medzi mnou somnou.
Kto zvíťazí? Kto chcem aby zvíťazil?
Kto je kto? Neviem!!!
Dusím sa, nával do hlavy
bum preč.
Zostala som stáť, kedy?
Nežijem a začínal mylný pocit žitia.
Pocit chcenia žitia, pretrváva
Čo nie je v poriadku?
Kde je moje stratené ja, bolo?
Kým som? Kým ma spravila moja naivnosť?
V zime 30 stupňov.
Ako som mohla?
Zabila som sa sama.
Môžem zároveň nemôžem za to.
Nevedomosť? Alebo nechcenosť?
Kiežby niekto odpovedal, pohladil
moje zomierajúce srdce a dušu.
Zbláznila som sa?
Čo mi je?
14, vrásky, cigarety?
Nie,
démoni sú na vine.
Sú takí zlí, nechajú človeka vyschnúť
do kosti a utopiť jeho zvyšky?
Alebo sú to anjeli,
ukazovatelia správnej cesty cez tŕnie?
Aká cesta, kde vedie moja cesta?
Nie je to také zlé, bolo, bude.
Prítomnosť - existuje. Verím.
Boh? Verím. Pomôž mi, zúfalo to
potrebujem, čo potrebujem?
Láska, 5 písmen, hnusný význam.
Odporná vec, hnusná nechutná
tak zavádzajúca. Je to klam,
musí. Inú možnosť neokúsila som.
Vyhryzie ťa celého, všetko zmizne.
Hľadáš útočisko, nenájdeš.
Už nevnímaš svet ako iní,
vnímaš ho ale dobre.
Vysnívaný neskutočný sen,
nekonečná bolesť z imaginárnej straty,
skutočná bolesť.
Začo?
Siréna na varovanie, facka na prebratie
Nič z toho!
Reťazová reakcia.
Strach, žiadne pripustenie pretože ho cítiš.
Aj keď necítiš nič.
chcem žiť, ĽÚBIŤ, MILOVAŤ A BYŤ MILOVANÁ.
Príde to niekedy?
Uzavrela som sa sama, do tej klietky?
Pre vlastnú hlúposť alebo rozum?
Prečo??? Chcem odpoveď!!!
Ver, budeš mať.
Ochranný pancier vyhriaty.
Strať sa. Vypar sa ako rosa
zo stebiel mylnej nedotknuteľnosti.
Nerozoznám realitu od túžby.
Som blázon - túžim po prázdnom smútku
ktorým tak moc trpím?
Túžim po pocitoch lásky,
zapíjam ich opačnom. Negativitou.
Automatika? Neviem.
Trpela som, neskutočne.
Rany sú zahojené, jazvy živé.
Čo ma vlastne bolí z minulosti?
Cítim bolesť neindifikovateľného
dôvodu.
Prečo???
Musí to tak byť?
Nemusí!!!
Ako sa vynoriť z hlbokého oceána?
V akej hĺbke prežívam, dusím sa?
Mám šancu na záchranu?
Hrdina, vytiahni ma.
Očisti a zahoj mi vnútro.
Do konca života ale musíš byť, rany budú
žiť. Neskôr jazvy.
Musí to tak byť?
Nemusí!
Máme dar slobody - neobmedzenosti!
Prečo si ohraničovať pocity?
Tie sú predsa v tisícoch smeroch.

Seznamil sem se z tebou na facebooku,od te doby te chci pozadat o tvoji ruku dlouhé hodiny krasneho psani pochopil sem ze jsme zamilovani chci ti prinyst usmev a ne prinyst slzi na spolecne koleji chci nas vydet brzi spojit nase srdce zborit stary city navzdy pohrbit ten pocit najivity a usinat z pocitem ze pro nekoho dejcham vsechno casem konci ze vsech stran to slicham.

Stretávky a rozlúčky, čo prinášajú obrúčky, stretávky a rozlúčky, pekne sa držať za rúčky. Ach tá láska, tá len hreje, tvoje srdce sa len smeje. Kúpiť kvety a bomboniéru, svadobné šaty, ušité na mieru. Keď lásku máš, tak si ju stráž, nikomu ju však nedávaj, len jej pusinky rozdávaj. Vieš že nesmieš ju stratiť, ten čas sňou nemôžeš vrátiť. Nemôžeš sa rozísť zo svojou láskou, zlomené srdce nezalepíš páskou.