Kde bolo tam raz, v údolí bičovanom suchom, kymácal zľahka sa povraz.

Dav ľudí zraz, v minulosti tu mal neraz, aby vzhliadli na ten výraz prosebný sršiac z modliacich sa očí, ktoré smrti, postavili zoči voči.

Na povel ktorému kat verne hovel, byť, bedárovi odoprel. Čujúc vŕzgajúci povraz, rutinne prežehnal sa nad visiacou dušou kňaz, ešte raz.

Odniesť, rozpustí vždy zraz tento príkaz, no niekedy zákaz sa priblížiť, odráža blížnych vzlyk.

Nik moci pomôcť nemá dosť, sťa obranou mu slúži vlastná starosť o akosť, ktorou tak pyšná je jeho radosť, že pomstychtivou sa zatiaľ stala odvrhnutá slabosť.

Znásilniť teraz nevinnú okolnosť sa pod rúchom stvora chystá, budiš pomsta už odvetou si je istá, no trnstitá a pustá, po nej zostáva cesta.

bes teba moj zivot ne je tim co ma bit bes teba proste nemozem zit pitas sa preco lebo ta milujem

U cesty stojí starý strom,
vítr mu pročesává větvoví,
vysoký je jako slon,
Jak je tu dlouho?Nikdo už ti nepoví.

Po svete šírom, cupitá s čírom, na rifliach s dierou a silnou vierou, veselé šťúple dieťa. Pýtam sa kto si moje? A čo tak samé pobehuješ? Skúmavo na mňa pozrie a na čele zračí sa mu vráska..."Či ani Ty nepoznáš ma? predsa láska..... . Chodím a hľadám kde o mňa ešte stoja, no vidím, že mnohí sa ma boja. Začína obchádzať ma strach, pretože padá na mňa prach. To isté stihlo mojich priateľov, ohľaduplnosť s nádejou. Dokonca vieru, úprimnosť a úsmev. Tak navrhla som, ešte niečo skúsme. Poďme si medzi ľudí zalietať a počas toho letu, dať všetkým vedieť, že stále ešte sme tu..." Usmiala som sa a riekla.. "Želám Ti teda šťastia veľa, aby si všade doletela. To isté Tvojim priateľom, ohľaduplnosti s nádejou, viere, úprimnosti i úsmevu. Nech svet je opäť žiarivý a plný šťastia a úsmevu" :o)

Vypi si so mnou kávu dnes, milovaná
Dobre mi to padne
Spomeň si na naše spoločné rána
Snáď ešte nie je zatvorená brána
Ten čas nikdy nezostarne
Tak ako nežný dotyk Tvojej dlane

Milovaná, dnes mi pozri dobre do očí
Možno v nich je strach
Spomeň si na sviežu chuť našich nocí
Snáď nie je celkom stratený ten pocit
Ten čas nikdy nezakryje prach
Tvoj bozk si chránim na perách

Objím ma, milovaná, objím ma dnes
Nech nebolí láska
Spomeň si na rozvoňaný nedočkavý les
Snáď nezarástol našu ľúbosť vres
Ten čas je v našich vráskach
Sním zo mňa strach, moja láska

Odkiaľ že ťa ľudia poznajú,
pochádzajú snáď všetci z teba.

Óooo,odpusť bože,odpusť bože,
máš tak krásne fyzické telo.

Je zrejmé bože,že si blátivým tieňom!

Sexi thajka,kričí,
hovno,hovno ako by
nikdy predtým neexistovala
iná reč

a keď je,tak je určite,
ha,ha,ha len žiadné ak,
len žiadné ak,a keď je,
tak je už neskoro.

Mal som dvadsať tri,
jeden pľúcny lalok preč,
nádori na prieduškách,
ako dlho sa tu zdržím.

Aká si najjasnejšia myseľ,
poletujúce myšlienky,
alebo ten blátivec,že či,
tida,tidadam,
možno príde ďalšia jar!

Posledné balenie sa predalo,
matka liečiteľka,
tak veľmi mi schádza myseľ,
tak veľmi sa ťa chcem vzdať.

Asi to posledné riešenie,ale
teraz,keď je už víťazstvo
na dosah,iba na dosah
možností zvíťaziť,tak potiaľ.

Mladosť – pochabosť
i sila, vášeň, láska.
A nevydá ani slávik hláska,
keď dvaja spynú v jedno telo.
Keď oči jak diamanty žiaria smelo
a v srdciach oheň blčí, praská.
Rodí sa ľalia – čistá láska.
Žena je nežná zvodná kráska
a muž ako dub v najzrelšom veku.
Osvietená hlava vie však pravdu starovekú:

Že život je len búrlivý prúd rieky!

A ja myslela som,
že život je láska...
A či snáď šťastie,
ktoré v ľuďoch rastie...
Avšak nie.
Život je len domienka.
A jeho hybnou silou je jediná skutočnosť-
- ľudská spomienka...

Ako dobre , že si pri mne bola, v posteli sa otvorila, bývalý vzťah ukončila.Nectil si ťa chalan jeden, veľa robil pre teba ťy že radšej podnikateľa.Výčitky už nevnímal alkohol si vychutnal.Vrtošivé nálady si mala keď si si priateľa pohnevala. Len já som tá slobodná, tá čo druhých odmieta,
nepozná však samú seba, ona je tá spravodlivá a verná.Chce byť s druhým ako jedno telo a jedna duša, ako z básne ako z knihy a necíti potreby druhej duše.Hlas Anjela: Nenájdeś dlho čo hľadáš, pokial pýchu a vrtošivosť do svojho srdca vkladáš.Nová Láska ti staré rany zahojí, ale pokial sama v sebe pýchu nezahubíš, nenájdeš vnútorný mier a pokoj ani u novej lásky, iba ak si to uvedomíš a dospievaním vyrastieš a konečne pochopíš a druhému sa zo srdca otvoríš.

Ráno pustil jsem si rádio,
mrholit právě začalo,
ráno pustil jsem si rádio,
fučení větru se k dešti přidalo.

Ladil jsem stanice,
věnoval jsem se muzice,
uslyšel jsem svůj hit,
na CD jsem ho toužil mít.

Městem cestuje vysoký kmet,
holi v ruce ohlou třímá,
jeho jméno zná celý svět,
Dobrý dobrému dává.

Anděl a čert s ním chodívá,
po světě širokém putují,
mnoho dětí se nan z oken dívá,
obrázky s ním malují.