Po svete šírom, cupitá s čírom, na rifliach s dierou a silnou vierou, veselé šťúple dieťa. Pýtam sa kto si moje? A čo tak samé pobehuješ? Skúmavo na mňa pozrie a na čele zračí sa mu vráska..."Či ani Ty nepoznáš ma? predsa láska..... . Chodím a hľadám kde o mňa ešte stoja, no vidím, že mnohí sa ma boja. Začína obchádzať ma strach, pretože padá na mňa prach. To isté stihlo mojich priateľov, ohľaduplnosť s nádejou. Dokonca vieru, úprimnosť a úsmev. Tak navrhla som, ešte niečo skúsme. Poďme si medzi ľudí zalietať a počas toho letu, dať všetkým vedieť, že stále ešte sme tu..." Usmiala som sa a riekla.. "Želám Ti teda šťastia veľa, aby si všade doletela. To isté Tvojim priateľom, ohľaduplnosti s nádejou, viere, úprimnosti i úsmevu. Nech svet je opäť žiarivý a plný šťastia a úsmevu" :o)

Vypi si so mnou kávu dnes, milovaná
Dobre mi to padne
Spomeň si na naše spoločné rána
Snáď ešte nie je zatvorená brána
Ten čas nikdy nezostarne
Tak ako nežný dotyk Tvojej dlane

Milovaná, dnes mi pozri dobre do očí
Možno v nich je strach
Spomeň si na sviežu chuť našich nocí
Snáď nie je celkom stratený ten pocit
Ten čas nikdy nezakryje prach
Tvoj bozk si chránim na perách

Objím ma, milovaná, objím ma dnes
Nech nebolí láska
Spomeň si na rozvoňaný nedočkavý les
Snáď nezarástol našu ľúbosť vres
Ten čas je v našich vráskach
Sním zo mňa strach, moja láska

Odkiaľ že ťa ľudia poznajú,
pochádzajú snáď všetci z teba.

Óooo,odpusť bože,odpusť bože,
máš tak krásne fyzické telo.

Je zrejmé bože,že si blátivým tieňom!

Sexi thajka,kričí,
hovno,hovno ako by
nikdy predtým neexistovala
iná reč

a keď je,tak je určite,
ha,ha,ha len žiadné ak,
len žiadné ak,a keď je,
tak je už neskoro.

Mal som dvadsať tri,
jeden pľúcny lalok preč,
nádori na prieduškách,
ako dlho sa tu zdržím.

Aká si najjasnejšia myseľ,
poletujúce myšlienky,
alebo ten blátivec,že či,
tida,tidadam,
možno príde ďalšia jar!

Posledné balenie sa predalo,
matka liečiteľka,
tak veľmi mi schádza myseľ,
tak veľmi sa ťa chcem vzdať.

Asi to posledné riešenie,ale
teraz,keď je už víťazstvo
na dosah,iba na dosah
možností zvíťaziť,tak potiaľ.

Mladosť – pochabosť
i sila, vášeň, láska.
A nevydá ani slávik hláska,
keď dvaja spynú v jedno telo.
Keď oči jak diamanty žiaria smelo
a v srdciach oheň blčí, praská.
Rodí sa ľalia – čistá láska.
Žena je nežná zvodná kráska
a muž ako dub v najzrelšom veku.
Osvietená hlava vie však pravdu starovekú:

Že život je len búrlivý prúd rieky!

A ja myslela som,
že život je láska...
A či snáď šťastie,
ktoré v ľuďoch rastie...
Avšak nie.
Život je len domienka.
A jeho hybnou silou je jediná skutočnosť-
- ľudská spomienka...

Ako dobre , že si pri mne bola, v posteli sa otvorila, bývalý vzťah ukončila.Nectil si ťa chalan jeden, veľa robil pre teba ťy že radšej podnikateľa.Výčitky už nevnímal alkohol si vychutnal.Vrtošivé nálady si mala keď si si priateľa pohnevala. Len já som tá slobodná, tá čo druhých odmieta,
nepozná však samú seba, ona je tá spravodlivá a verná.Chce byť s druhým ako jedno telo a jedna duša, ako z básne ako z knihy a necíti potreby druhej duše.Hlas Anjela: Nenájdeś dlho čo hľadáš, pokial pýchu a vrtošivosť do svojho srdca vkladáš.Nová Láska ti staré rany zahojí, ale pokial sama v sebe pýchu nezahubíš, nenájdeš vnútorný mier a pokoj ani u novej lásky, iba ak si to uvedomíš a dospievaním vyrastieš a konečne pochopíš a druhému sa zo srdca otvoríš.

Ráno pustil jsem si rádio,
mrholit právě začalo,
ráno pustil jsem si rádio,
fučení větru se k dešti přidalo.

Ladil jsem stanice,
věnoval jsem se muzice,
uslyšel jsem svůj hit,
na CD jsem ho toužil mít.

Městem cestuje vysoký kmet,
holi v ruce ohlou třímá,
jeho jméno zná celý svět,
Dobrý dobrému dává.

Anděl a čert s ním chodívá,
po světě širokém putují,
mnoho dětí se nan z oken dívá,
obrázky s ním malují.

Ked sedím a pozerám do prázdna
Stále sa točím v blúdnom kruhu
Vzdychám nad neprávom
A neustále sledujem minulosť

Ako to dokázať?
Ako sa striasť tej neutíchajucej bolesti?
Ako zastaviť ten nárek v mojom vnútri?
Ako prekonať samú seba?

Hovorím si že to zvládnem
Moja zvedavosť nemože premocť moje vedomie
V zápätí som sa strmhlav hodila do priepasti
A čakala na vzkriesenie

Ked človek pochopí všetky súvislosti
Celé svoje aj vaše ja
Až vtedy dokáže byť spokojný a šťastný
A nezožierať sa maličkosťami

V tmavom vreci hmatám po trpezlivosti
Snažím sa ju pevne chytiť
Ale ked ona sa tak lahko vymaní z mojej ruky
Tak lahko mi preklzne pomedzi prsty

Snažím sa zachovať si dostojnosť
Predstieram nezáujem a chlad
Tak ako všetci navokol
Ved som v podstate ako všetci
Tajím všetko, hrám sa na niekoho iného
A i tak nie je to dobré
A i tak nie som spokojná
Ani tak ani tak ...

Vždy som bola sama sebou
A vždy to stačilo
Potom prešli roky
A nabaluje sa to a nabaluje a problémy a slzy
A skúsenosti, vela vás toho mrzí...

A
A potom velký výbuch
Všetka omietka sa rozvíri
Steny sa rozpadnú
A vy ste holý

Kosti z vás trčia pred svetom
A už len plač dokáže vyjadriť vaše pocity
Viete ako sa treba správať
Všetko sa to prediera von a dnu
A dnu a von
A už sa iba modlíte
Nastávajú chvíle kedy aj veríte
A všetko sa to aj tak rozpadne
A zostanete úplne sám
A čakáte
... na princa na bielom koni
No ten nechodí a nechodí

Po rokoch už viete
Že nikto taký nie je na svete
Ste len vy
Sám
Holý s kosťami

Aj napriek všetkému stále veríte v dobro
I ked len vo svojom vnútri cítite že niekde
Predsalen niekde musí byť
Niekde na svete v krehučkej kvetinke

Vo vnútri viera navonok chlad
Na tvári maska
Namalovaný úsmev cez slzy
Žial utretý v prospech nového dna

Na rozlúčku šnicel, káva,
zopár kladných slov.
Plakala iba obloha,
aj to náhodou.

Neviem, čo mám vlastne robiť, či sa s celým svetom pobiť a hoc sa aj na hlavu postavíš, len tým ostatných pobavíš. Vytvoriť si duševnú pohodu, svoju vlastnú vnútornú dohodu, ale na všetko treba dvoch, alebo mať kožu ako hroch. Vnútorný svet, ako domček z karát postaven, prisilno doňho fúkneš a cíti sa podvedený. Rozloží sa a postaví, treba ho chrániť, proti falošným ľuďom a krivde ho chrániť.